Skalka nad Váhom - kláštor a pútnické miesto.
Najstaršie pútnické miesto na Slovensku - Skalka sa nachádza na ceste z Trenčína do Nemšovej. Pozostáva z dvoch objektov: Malej a Veľkej Skalky. Kostolík a kláštor niekdajšieho opátstva sv. Benedikta na Veľkej Skale. Na mieste, kde žili v 10. a 11. stor. pustovníci Sv. Svorad a Benedikt, o ktorých píše Maurova legenda, bol niekedy koncom 12. stor. postavený kostolík, ktorý sa prvý raz spomína v roku 1208.
(Maurova legenda - jedna z najstarších uhorských legiend, z obdobia medzi rokmi 1064 až 1070, dokumentujúcich proces christianizácie Uhorského kráľovstva. Je rozsahom krátka, sústreďuje sa predovšetkým na podanie svedectva o svätom živote plnom askézy a sebatrýznenia sv. Svorada a Benedikta).
Pri tomto kostolíku založili v roku 1224 benediktínsky kláštor, podľa zakladacej listiny na mieste mučeníckej smrti sv. Benedikta. V roku 1644 prišli do Skalky jezuiti, ktorí postavili nový kláštor v blízkosti starého benediktínskeho, ktorý bol vtedy v ruinách. V roku 1717 znovu postavili vežu kostolíka sv. Ondreja (Svorada) a Benedikta a opravili múr od Váhu. Po zrušení rehole jezuitov kláštor i kostolík pomaly pustli.
Komplex budov za zachoval v najväčšej miere z obdobia stavebnej činnosti jezuitov zo 17 .-18. storočia. Kostolík je trojpodlažný, zaklenutý valenou klenbou a dreveným kazetovým stropom. Areál kláštora obklopuje vysoký múr, ktorého časť spolu s vežou pochádza z niekdajšieho opevnenia.
Malá Skalka - barokový kostol sv. Svorada a Benedikta na mieste staršej neskorogotickej kaplnky sv. Doroty, ktorú v r. 1745 jezuiti rozšírili do súčasnej podoby a pristavili k nej dve veže, ktoré sú zastrešené kupolami.
Relikviár v podobe hermy sv. Benedikta z pozlátenej medi zo začiatku 14. stor., bola majetkom benediktínskeho kláštora, po zrušení jezuitskej rehole sa dostala do Trenčína a odtiaľ do Národného múzea v Budapešti.
Súbor funkcionalistickej a a konštruktivistickej architektúry, Partizánske
Baťove závody - zachovaný komplex výrobných a obytných budov priemyselného mestečka - kolónia.
Baťovany vznikli ako zhmotnenie dobových úvah o ideálnom meste, ktorým 20. storočie mimoriadne prialo. Regulačný plán, podľa ktorého sa v roku 1939 začali stavať Baťovany, vychádzal z ideálneho plánu priemyselného mesta pre 5 000 až 15 000 obyvateľov. Popri funkcionalistickom urbanizme sú satelity Baťovho koncernu charakteristické aj jedinečnou dobre rozpoznateľnou architektúrou. Železobetónový skelet sa vyznačuje charakteristickými kruhovými stĺpmi, ktoré budovali pomocou posuvného debnenia. Obvodové steny tvorilo neomietnuté tehlové murivo a rôzne velké okenné otvory. Tento charakteristický systém používali pri výstavbe až do päťdesiatych rokov.
Najveľkolepejšou stavbou námestia bol a stále je rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho, vybudovaného v rokoch 1943 až 1949. Je to jediné potvrdené dielo kľúčovej postavy zlínskej architektúry Vladimíra Karfíka v tomto meste. Pôvodný návrh kostola pochádza z roku 1937.
Vo vnútornom priestore kostola má dominantné postavenie osem stĺpov, rámová konštrukcia stropu a charakteristické vertikálne rastrovanie vysokých okien na bokoch lode. Stĺpy majú vertikálny obklad z ružovkastého umelého mramoru vytvárajúci dojem kanelúrovania. Zatiaľ čo pôvodný návrh počítal skôr s maliarskou výzdobou, v realizovanom diele je na stenách hlavnej lode umiestnených 14 realistických monochromatických reliéfov predstavujúcich krížovú cestu, ktorej autorom je Tibor Bártfay.
Baťovany, respektíve Partizánske má v rámci architektonického dedičstva na Slovensku jedinečné postavenie. Ide o dobre zachovaný súbor modernej architektúry, dokumentujúci jednak internacionálny rozmer zlínskeho architektonického modelu, ale aj štruktúru miestnych vplyvov, ktoré do veľkej miery určili ráz tohto sídla. V kontexte ostatných Baťových satelitov, ale aj iných porovnateľných funkcionalistických sídiel, predstavuje Partizánske prekvapivo živý organizmu, ktorý síce prešiel celým radom zmien, avšak stále si uchoval pôvodného ducha "mesta v záhradách".
Súbor románskej architektúry trenčianskeho kraja
Rotunda na Trenčianskom hrade - patrí k typu predrománskych a románskych kostolov vyskytujúcich sa na našom území najčastejšie v oblastiach, ktoré boli súčasťou Veľkomoravskej ríše. Ojedinelý štvorlístkový (štvorapsidový) pôdorys odlišuje trenčiansku Rotundu od všetkých doteraz známych centrálnych stavieb na Slovensku. Hrobovými nálezmi je rotunda doložená do konca 11. storočia.
Kšinná, Kostol sv. Kozmu a Damiána - románsky z pol. 13. stor. na návrší v niekdajšom hradisku uprostred starého ohradeného pohrebiska. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria, zaklenutým pôvodnou konchou. V presbytériu a lodi sú pod omietkou gotické nástenné maľby. Po stranách presbytéria výklenky so strechovitým záklenkom slúžili pôvodne ako pastofóriá. Hlavný oltár má gotickú murovanú menzu, zakončenú rímsou, kazateľnica je románska, z čias stavby kostola.
Sedmerovec - Pominovec, Kostol sv. Jána Krstiteľa - románsky kostolík, z pol.12. stor., barokovo upravovaný v 18. stor., opravený v roku 1936. Typický panský emporový kostol, stavaný z lomového kameňa, jednoloďový so vstavanou vežou a s polkruhovou apsidou, zaklenutou konchou a s rovno zastropenou loďou. V apside, na južnej strane lode a vo veži sú zachované pôvodné románske okná. Okolo okien lode a na nárožiach sú fragmenty kvádrovania v omietke.
Veľký Klíž - Klížske Hradište, Kostol sv. Michala - románsky, panský kostol s okrúhlou vežou z 12. storočia umiestnený na cintoríne. Používaný do 19. stor.,neskôr obnovený. Jednoloďový priestor s polkruhovou apsidou, zaklenutý konchou, je stavaný z kvádrového muriva, neomietnutý. Zachované románske okná v apside a lodi.
Haluzice, kostol - fragmenty románskeho kostolíka. Prvá písomná zmienka o kostole je z 13. stor., v 16. stor. prestavaný - vybudovaný pevnostný múr so strieľňami. Kostol je jednoloďový s polkruhovou konchovou apsidou, vybudovaný z lomového riadkovo uloženého kamenného muriva. V predĺženej časti lode sú dve okná, jedno s gotickou kružbou. Zreštaurovaný v roku 1968.
Sádok - Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov. Predpokladá sa, že vznikol na mieste staršieho včasnostredovekého hradiska zvaného Čížik, ktoré nadviazalo na staršie osídlenie z obdobia lengyelskej kultúry doložené nálezmi keramiky. Mladšie stredoveké archeologické nálezy z tejto lokality (napr. esovitá záušnica) a nedávny výskum identifikujúci viacero románskych etáp vývoja kostola umožňujú očakávať vznik jeho najstarších častí najneskôr v 12. storočí.