Archeologické múzeum Púchovskej kultúry
Archeologické múzeum Púchovskej kultúry sídli v Župnom dome , ktorý je jednou z mála historických pamiatok zachovaných v Púchove. Túto dvojpodlažnú, dvojtraktovú barokovú stavbu dal na konci 18. storočia postaviť Imrich Marczibányi. V objekte, v miestnostiach zaklenutých pruskými klenbami sa nachádza unikátna expozícia dokumentujúca osídlenie územia a život našich predkov.
Výskumy baróna Emila Hoeninga v rokoch 1888 -1894 na Skale v Púchove poskytli možnosť rozpoznať jednu z najvýznamnejších kultúr včasnej doby dejinnej na území Slovenska - Púchovskú kultúru. Pomenoval ju E. Beninger v roku 1937 podľa náleziska v Púchove.
Púchovská kultúra bola archeologická kultúra asi od 3. stor. pred n.l. do 2. stor. n.l. (podľa zriedkavých názorov až do 4. stor.n.l.), ktorá sa v 1. storočí n. l. rozkladala v severnom strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku. Po prelome letopočtov už len na na strednom (prevažne severnom) Slovensku a v okolí Krakova. Púchovská kultúra v užšom zmysle sa začína v polovici 2. storočia n.l.
Púchovská kultúra vyrástla z domácich koreňov pôvodného obyvateľstva, azda ilýrskeho pôvodu a za prispenia keltských a dáckych kolonistov. Dominantnou zložkou spoločnosti sa stal keltský kmeň Kotínov, ktorí aj rímski autori umiestnili do hornatých častí našej vlasti s poznámkou, že boli vynikajúci hutníci a kováči.
Jej význam pre kultúrny vývoj severného Slovenska zostáva stále nedocenenou kapitolou našej histórie a expozícia v Archeologickom múzeu Púchovskej kultúry je len skromnou ukážkou mnohotvárnosti kultúrneho bohatstva tohto regiónu.
Bojnický zámok
Bojnický zámok - prestavaný v roku 1889 - 1910 podľa projektu architekta Jozefa Huberta na spôsob francúzskych gotických hradov, s čiastočným ponechaním pôvodného stavu niekdajšieho stredovekého hradu.
Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva.
Bojnický hrad i panstvo boli vždy kráľovským majetkom. Podľa povestí kráľ Matej Korvín rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradné listiny, ktoré začínajú : "Sub nostris dilectis tillis Bojniciensibus".
Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam skalnatého terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým opevnením.
Pôvodne gotický hrad, mal viac majiteľov. Medzi najvýznamnejších patril Matúš Čák Trenčiansky, ale patril aj rodine Zápoľskovcov a Turzovcov. Po dlhšom období stagnácie v roku 1852 získal bojnické panstvo s hradom posledný majiteľ - gróf Ján František Pálfi. Bol významným súkromným zberateľom. Za obdobie pôsobenia majiteľa hradu Jána Pálfiho, ktorého portrét môžeme vidieť na strednom poli tzv. zlatého anjelského stropu, panstvo a hrad zaznamenali najväčší rozmach. Už vo svojom testamente gróf Pálfi vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené pre verejnosť a aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom.
V priestoroch Bojnického zámku môžeme obdivovať veľkú zbierku umeleckých diel a pôvodného zariadenia, ale azda najznámejším umeleckým dielom je tzv. Bojnický oltár od florentského maliara Narda di Cione zo 14. storočia.
Zámok stojaci na travertínovej skale, tvorí vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. Patrí medzi najatraktívnejšie pamiatky na Slovensku.
Brodzany - kaštieľ s anglickým parkom
Brodzany - kaštieľ s anglickým parkom - renesančná kúria, neskôr s barokovými úpravami, s rozsiahlym parkom. Trojpodlažná, štvorkrídlová budova s nárožnými vežami. Romantizujúca úprava a neobarokové krídlo z 19. storočia. V miestnostiach sú valené klenby s lunetami, krížové a pruské klenby.
V súčasnosti sa v kaštieli nachádza Slovanské múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina so stálou expozíciou. Múzeum vzniklo v roku 1979 v budove renesančného kaštieľa zo 17. storočia. Najstaršia zmienka o kaštieli ako o rodovom sídle Brodziankovcov pochádza však z roku 1377 (spomína sa ako kúria). Po smrti A. S. Puškina toto miesto často navštevovala jeho manželka Natália a deti.
Súčasťou pamiatkového areálu brodzianskeho kaštieľa je aj rozsiahly anglický park s vodnými kaskádami potoka Geradza. V parku sa nachádza pamätník A. S. Puškina a10 búst významných slovenských a ruských spisovateľov od popredných slovenských výtvarníkov. Neďaleko múzea sa nachádza rodinná hrobka pôvodných majiteľov kaštieľa - kaplnka Friesenhofovcov. V hrobke je pochovaná aj sestra Puškinovej manželky Alexandra Gončarovová - Friesenhofová. Komplex kaštieľa dotvára neogotický kostolík postavený v roku 1895 ako súkromná modlitebňa rodiny Friesenhofovcov a Oldenburgovcov a neogotický letohrádok Babylon, ktorý v rokoch 1909 -1911 dala kňažná Natália Oldenburgová postaviť nad dedinou na Hôrke neďaleko kaplnky. Tu často trávila svoje oddychové chvíle a noci. Letohrádok slúžil ako letné sídlo príslušníkov rodiny a tiež i pre hostí.