Synagóga v Trenčíne
Patrí k najkrajším a najzaujímavejším dielam svojho druhu na Slovensku. Historizujúca stavba s byzantskými a maursko - orientálnymi prvkami je situovaná v severnom rohu Námestia Ľudovíta Štúra, na mieste starej drevenej synagógy z roku 1781. Postavili ju v roku 1913 podľa projektu berlínskeho architekta Dr. Richarda Scheibnera , trenčianskeho rodáka a Huga Pála.
Autori navrhli centrálu so štvorcovým pôdorysom preklenutú dominantnou mohutnou kupolou na tambure a pendantívoch. Do tohto priestoru sú z troch strán, vstupnej a oboch bočných, vstavané stupňovité empory - ezrat našim. Nad každou emporou, rovnako ako nad záverom, sa klenú pásy valenej klenby. Na tento centrálny priestor sa v pozdĺžnej osi napája trojloďová predsieň s hlavným vstupom, vtiahnutá pod emporu a za záverom obdĺžniková prístavba miestnosti pre kancelára, ktorá dnes slúži ako modlitebňa.
Fasády sú komponované s dôrazom na čelný severný a bočný západný pohľad, keďže z ostatných strán je synagóga súčasťou staršej zástavby. Na obidvoch viditeľných fasádach sa opakuje motív dvojvežia so štítovým priečelím.
Trenčiansku synagógu môžeme smelo považovať za vyvrcholenie tradicionalizmu, ale v modernistickom duchu. Mreže, zábradlia, výplne okien a dverí alebo dekoratívne riešenie zberačov vody, podobne svietidlá sú blízke viedenskej secesii a moderne, ktorá aj do najmenšieho detailu vnášala nové dovtedy nepoužívané formy. Túto umeleckohistoricky hodnotnú secesnú stavbu postavili s využitím modernej technológie železobetónových konštrukcií s uplatnením dobového historizmu. Nachádzame tu aj modernisticky štylizované maurské a orientálne dekoratívne motívy.
Trenčiansky hrad
Trenčiansky hrad - dominanta celého Považia, kráľovský strážny hrad z 11. storočia, predstavoval v minulosti správne centrum Trenčianskeho komitátu. Patrí medzi najstaršie a najmalebnejšie slovenské hrady. Bol postavený na mieste staršieho slovanského opevneného hradiska z 9. storočia, ktoré tvorilo štvorapsidová rotunda a dodnes zachovaná štvorposchodová kamenná veža zakončená cimburím. Najväčší význam a rozmach zaznamenal koncom 13. stor. za vlády veľmoža, palatína a kráľovského pokladníka Matúša Čáka Trenčianskeho, Pána Váhu a Tatier. Neskoršie rozsiahlejšie stavebné premeny prebiehali v 14. a 15. storočí stavbou Ľudovítovho a dvojkrídlového Barborinho paláca s jednoloďovou emporovou kaplnkou. Zmodernizovalo sa opevnenie južného predhradia, neskôr sa spevnením murovanej hradby s nárožnými vežami prebudovalo i severné predhradie. Poslednú podstatnú stredovekú prestavbu hradu uskutočnila rodina Zápoľskovcov vytvorením nového paláca na hornom hrade, ale hlavne vytvorením rozsiahleho fortifikačného systému na južnom predpolí a vytvorením dvojposchodových kasární na západnej strane.
Vybudovanie povestnej „ studne lásky", ktorú podľa povesti vytvoril zaľúbený Omar, aby vykúpil svoju milú Fatimu zo zajatia Jána Zápoľského môžeme tiež zaradiť do tohto obdobia...
Hrad bol neskôr vo vlastníctve rodiny Turzovcov a Ilešháziovcov, ktorí vyše dvesto rokov spravovali Trenčiansku župu ako dediční župani.
Poslednou stavebnou úpravou obranného systému - vybudovaním hviezdicovej bastiónovej fortifikácie, vybudovanej v súvislosti s protitureckou obranou, keď bola na hrade umiestnená cisárska posádka sa začal prejavovať úpadok hradu. Nakoniec požiar v roku 1790 zavŕšil dielo skazy a odvtedy začal hrad pustnúť...
Na začiatku 19. stor. sa započali prvé čiastkové zabezpečovacie práce na hrade, no v polovici 20. stor. za začali prvé systematické výskumné práce, ktoré neskôr prerástli do rozsiahlej rekonštrukcie hradu. Dnes je hrad po podstatnej rekonštrukcii a poskytuje návštevníkom svedectvo o živote svojich majiteľov a rozsiahlymi expozičnými priestormi je magnetom pre tisíce návštevníkov.
ZOO Bojnice
ZOO Bojnice je najstaršou a najnavštevovanejšou ZOO na Slovensku. Je umiestnená v krásnom prostredí susediacom s Bojnickým zámkom.
Areál zoo sa nachádza v príjemnom rekreačnom prostredí kúpeľného mesta Bojnice v Trenčianskom samosprávnom kraji.
Zoologická záhrada je sprístupnená od roku 1955 ako rozšírenie myšlienky pracovníkov zámku chovať v priekope okolo tejto historickej stavby zvieratá. V súčasnosti sa rozkladá na ploche 41 ha, z čoho expozičnú časť tvorí 20 ha. Patrí k zoologickým záhradám všeobecného typu, tj. bez vyhranenej špecializácie na určité druhy zvierat. Medzi zaujímavé expozície patrí pavilón opíc, pavilón slonov, akvárium a terárium.
V minulosti sa vyššia pozornosť venovala najmä odchovu rysov ostrovidov, bežcov (emu, nandu) a horských kôz.
Počet druhov chovaných v ZOO Bojnice je najväčší zo všetkých štyroch slovenských zoo, v závere roka 2008 to bolo celkovo 380 živočíšnych druhov v počte 1921 exemplárov. z toho 39 ohrozených druhov z Červenej knihy a 31 ohrozených druhov fauny Slovenska. Areál je čiastočne svahovitý, zalesnený a s prirodzeným členením jednotlivých expozícií.
Ročne záhradu navštívi 400 až 500 tisíc návštevníkov.
V rámci ochrany európskej fauny bojnická zoologická záhrada dlhodobo spolupracuje na viacerých projektoch záchrany ohrozených druhov živočíchov na Slovensku ako aj v zahraničí.