Univerzitná knižnica v Bratislave, Slovenská národná knižnica v Martine, Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne, Slovenská národná skupina IAML (Medzinárodné združenie hudobných knižníc, archívov a dokumentačných stredísk) a Spolok slovenských knihovníkov otvorili v stredu 23. septembra dvojdňový 29. seminár hudobných knihovníkov z celého Slovenska pod názvom Na počiatku (ne)bol fonograf - história záznamu zvuku. Semináre sa konajú každoročne v sídlach členov IAML, v našom kraji sú členmi spoluporiadajúca Verejná knižnica M. Rešetku v Trenčíne a Považská knižnica v Považskej Bystrici. V našom krajskom meste sa seminár po prvýkrát konal v roku 1991 ako stretnutie pracovníkov hudobných oddelení okresných a mestských knižníc na Slovensku a krajská knižnica bola spoluorganizátorom tohto podujatia vtedy s názvom Hudba od najstarších čias po renesanciu a jej sprístupňovanie.
Tohtoročný seminár hudobných knihovníkov otvoril riaditeľ úradu TSK, ktorý okrem iných privítal riaditeľa úseku knižničných činností Univerzitnej knižnice v Bratislave PhDr. Dušana Lechnera, významného prednášateľa dejín fonografie v Strednej Európe Gabriela Gössela z Prahy, zástupkyňu Národní knihovny ČR v Prahe Mgr. Zuzanu Petráškovú a ďalších hostí a prednášateľov. Podujatiu predchádzalo dňa 22.9.2009 Plenárne zasadnutie Slovenskej národnej skupiny IAML.
Na seminári odzneli príspevky Priekopníci záznamu zvuku a najstaršie dejiny fonografie v priestore strednej Európy, Poznámky k pamiatkam dokumentujúcich vývoj záznamu zvuku vo vybraných múzeách, Joseph Haydn a Slovensko a Joseph Haydn v českých zbierkach, Situácia hudobného knihovníctva v roku 2008, Osobnosti hudobnej kultúry regiónu Trenčína, Karol Pádivý v spomienkach a dokumentoch a Dieťa v centre záujmu skladateľa a pedagóga.
Pravidelné stretnutia hudobných knihovníkov sa na Slovensku konajú už takmer tridsať rokov. Cieľom seminárov je nielen doplňovanie odborných hudobných vedomostí, ale aj výmena skúseností a nových poznatkov v oblasti hudobného knihovníctva. Hlavná časť seminára je vždy venovaná hudobnej problematike, dejinám hudby, jednotlivým hudobným štýlom, významným hudobným osobnostiam a podobne. Ďalšia časť seminára je zvyčajne venovaná najaktuálnejším otázkam hudobného knihovníctva na Slovensku.
Hudobné oddelenie hostiteľskej Verejnej knižnice M. Rešetku v Trenčíne bolo zriadené
v marci 1988 a umiestnené v budove na Hasičskej ul. 1. Oddelenie bolo vybavené univerzálnym knižničným nábytkom s 10-timi miestami na individuálne odpočúvanie, 2 študijnými miestami a príslušným technickým vybavením (gramofóny, CD prehrávače, magnetofón, , reprosústava, slúchadlá, neskôr počítač a tlačiareň). Súčasťou oddelenia sa stala i videopožičovňa, ktorú knižnica, po dohode o spolupráci medzi Maticou slovenskou a Slovenskou požičovňou filmov otvorila 1.12.1987. V súčasnosti však už funkciu videopožičovne nevykonáva. V roku 1994 bola vypracovaná Koncepcia práce s nevidiacimi a slabozrakými používateľmi a činnosť hudobného oddelenia sa rozšírila o požičiavanie zvukových kníh. Činnosť sa úspešne vyvíja a knižnica dodnes v spolupráci so Slovenkou knižnicou pre nevidiacich v Levoči zabezpečuje pre nevidiacich a slabozrakých výmenné súbory zvukových kníh, ktoré sa pravidelne, niekoľkokrát do roka obmieňajú.
Súčasťou fondu je i príručná knižnica, ktorá obsahuje encyklopédie prevažne hudobného charakteru, učebnice dejín hudby a hudobnej teórie, hudobných nástrojov. Z ponuky časopisov (teraz už obmedzenej) si môžu čitatelia prezenčne vypožičať napr. Hudobný život, Tempo, Hudba (Filmová hudba), Filmovú revue, Cinema, Melodie, Music revue, Popcorn popular, Rock a pop, Slovenská hudba i ďalšie. Pre nevidiacich a slabozrakých čitateľov sú určené časopisy písané brailovým písmom.
Sekundárny fond oddelenia tvorí systém katalógov hudobnín, gramofónových platní, CD a DVD, magnetofónových pások (autorský, názvový, menný predmetový), kartoték (interpretov, interpretačných telies, slovesných nahrávok) a katalóg zvukových kníh, písaný zväčšeným písmom.
Výpožičky a fond hudobného oddelenia sa začal spracovávať v predchádzajúcich informačných systémoch Smartlib a Libris a teraz pracovníci oddelenia stoja pred úlohou spracovávania fondu v systéme Clavius
V súčasnosti, tak ako na celom Slovensku, možno na pracoviskách s hudobnými fondmi zaznamenať prirodzený, systematický pokles návštevnosti, ktorý vyplýva z celkovej situácie v spoločnosti a z vybavenia domácností všetkými možnými zvukovými nosičmi, Ipodmi, mobilnými telefónami s hudbou a pod. Z pôvodných, takmer 8 000 návštevníkov v knižnici zaznamenali výrazný pokles. Treba však konštatovať, že rastie záujem o notový materiál a začínajú sa objavovať požiadavky na prehrávanie klasických gramofónových platní. Rokmi nadobudnutý knižničný fond hudobnín, (cca 5 400 notových materiálov, 475 DVD a videokaziet, 164 magnetofónových pások, 2660 gramoplatní) treba spravovať a uchovávať. Veď hudba vždy bola, je a bude neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života.
