Ondrej Čiliak
1.9.1951 - 7.5.2012
Dňa 7.5.2012 zomrel básnik a publicista, bibliograf Hornonitrianskej knižnice v Prievidzi Mgr. Ondrej Čiliak.
Jeho kolegyne a kolegovia v ňom strácajú vynikajúceho priateľa, ktorého po prvý krát stretli už v júli 1972, kedy začal pracovať ako knihovník, neskôr metodik Okresnej knižnice Prievidza. Osem nasledujúcich spoločných knihovníckych rokov patrilo podľa slov Ondreja Čiliaka k najkrajším rokom jeho života. Snáď aj preto sa po viac ako dvadsiatich rokoch strávených v žurnalistike 1. júna 2002 opäť vrátil do knižnice.
Knižnica v ňom stráca vynikajúceho odborníka, ktorý miloval svoj domov, svoju Prievidzu, poznal jej históriu i súčasnosť, poznal jej osobnosti, čo zhodnocoval ako regionálny bibliograf. Bol vynikajúcim básnikom, jeho verše vyjadrovali pokoru, lásku a krásu. Vedel viesť začínajúcich autorov, stál pri zrode literárneho klubu Poet, ktorý bol založený pri knižnici v roku 1996. Dobré meno knižnice šíril aj ako porotca všetkých literárnych súťaží, ktoré knižnica organizovala. Jeho meno bolo zárukou odbornosti hodnotenia, každý začínajúci autor z neho cítil povzbudenie a záujem. Preto sa tieto súťaže stali celoslovenskými.
Ondrej Čiliak sa narodil 1. septembra 1951 v Novákoch. Keď mal päť rokov, presťahovali sa jeho rodičia do Prievidze. Tu vychodil základnú aj strednú školu. Nadstavbové štúdium knihovníctva absolvoval v Martine a po jeho ukončení nastúpil do svojho prvého zamestnania - do knižnice, z ktorej v roku 1981 odišiel pracovať ako redaktor do Mestského kultúrneho strediska v Prievidzi. Potom pôsobil ako redaktor na Okresnom úrade v Prievidzi, neskôr ako redaktor podnikového časopisu Hornonitrianskych baní Prievidza. V rokoch 1993 až 1999 pôsobil vo viacerých periodikách, naposledy do roku 2002 v regionálnom týždenníku Prieboj. V roku 1990 ukončil štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave .
Ondrej Čiliak je autorom desiatich básnických zbierok, z ktorých prvá - Ústami spravodlivých - vyšla ešte v roku 1973. Po nej to boli Podhorské hladiny (1977), Čistá po dotyku (1980), Tváre v zrkadle a Cesta do nežnosti (1981), Aréna (1986), Planetárium (1990), bibliofília Ostré ticho (1999), Dobrý vietor (2001) a Hudba zo stromov (2009). Je tiež autorom mnohých personálnych bibliografií, publikácie Cesty do minulosti Prievidze, ktorú Syndikát slovenských novinárov ocenil v kategórii najkrajší propagačný materiál o meste. Mesto Prievidza Ondreja Čiliaka pri príležitosti životného jubilea v roku 2011 ocenilo udelením „Pamätného listu za podiel na rozvoji mesta a jeho propagácii v roku 240. výročia Vzbury prievidzských žien“.
Milovníci poézie v ňom strácajú básnika, ktorý svojimi veršami prinášal pookriatie, citovú pevnosť. Jeho básne sa vyznačujú dôvernou znalosťou zložitých stránok ľudského bytia, prekvapujúcou mierou obraznosti a najmä nevšednou hĺbkou citu. Sám o svojej tvorbe povedal: „Som rád, že báseň napriek všetkému zostala mostom, po ktorom kráča láska, dobro a ľudskosť. Lebo to sú hodnoty, ktoré si smieme ako balzam priložiť na rany, nimi sa náš život bráni zraňovaniu, vďaka nim vchádza do našich dní úžasné svetlo.“
Jeho priatelia v ňom strácajú práve takého človeka, ktorý vnášal svetlo do ich dní, svojimi veršami robil svet ľudskejším a krajším.