Piatkový program začal premietaním krátkych filmov z posledných dvoch ročníkov krajskej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama. Experimenty Andreja Danócziho a videoklipy Petra Frimmela pripravili pôdu Junior jazzu - koncertu nastupujúcej generácie zo ZUŠ v Prievidzi, Bojniciach a Žiari nad Hronom.
Hlavne pre mladých muzikantov pripravili organizátori aj sobotný workshop so seminárom. Tí, čo sa chcú hudbe venovať naplno, určite ocenia rady a konštruktívnu kritiku od renomovaných džezmanov Róberta Ragana, Petra Solárika a Michala Vaňoučka.
Pre hlavný program je z hľadiska akustiky a kapacity v našom regióne určite najlepšou voľbou kinosála Kultúrneho centra v Bojniciach. Dramaturgia festivalu bola postavená tak, aby každý zo štyroch interpretov reprezentoval inú tvár džezu, pričom v každej časti boli prítomné aj fúzie, podľa ktorých je festival pomenovaný. Práve preto, že súčasná nielen džezová hudba rozširuje teritórium a svoju pestrosť práve vďaka spájaniu žánrov.
Tradičný mainstreamový džez zastupovalo banskobystrické Nothing But Swing Trio. V našom regióne vystupujú pomerne často, nebránia sa ani spolupráci s hosťujúcimi hudobníkmi a jednu posilu si priniesli aj do Bojníc. Saxofonista Tomasz Grzegorski z Poľska ich hudbu oživil, jeho dynamické sóla a dopĺňanie sa s klaviristom Klaudiom Kováčom zaujali publikum, ktoré si vynútilo prídavok.
Komornejšiu tvár džez zastupovalo As Guests duo tvorené klaviristom Michalom Vaňoučkom a vibrafonistom Miroslavom Herákom. Títo dvaja špičkoví hudobníci spolu hrávajú už vyše 12 rokov, viac ako na Slovensku však pôsobia v Holandsku a tiež sú nášmu publiku známi. Predtým však vystupovali ako kvarteto aj s bicími a kontrabasom. V duu viac vynikli farby ich nástrojov a obdivuhodná bola hlavne ich súhra. Taktiež si vynútili prídavok.
Francúzske trio Paradox hralo v Prievidzi minulý rok vďaka spolupráci Trenčianskeho samosprávneho kraja s regiónom Picardie. Tí, čo ich koncert zažili, ho pokladali za jeden z najväčších hudobných zážitkov minulého roka a tento chýr kapela potvrdila aj na "fúziách". Francúzska scéna je dlhé roky známa zmyslom pre experiment a objavovaním, Paradox v tomto smere nie je výnimkou. Ich eklektická hudobná zmes, kde okrem džezu nájdeme prvky world music, či drum n' bass-u, priviedla zaplnené hľadisko doslova do varu. Náročné rytmy, experimenty so zvukom, vrstvenie zvukov pomocou slučiek a samplov a hlavne energia, radosť a uvoľnenie, ktoré sálali z pódia, pre mnohých návštevníkov znamenali vrchol večera. Po ich hudobných albumoch, ktoré sa po koncerte predávali vo vestibule, sa len tak zaprášilo.
Headliner festivalu vystúpil na záver. Zdalo sa, že energia a nálada po vystúpení tria Paradox sa bude ťažko prekonávať. Dan Bárta s kapelou Illustratosphere však už počas prvej skladby „Pánví" z debutového albumu ukázali, že vrcholov môže mať festival aj viac. S kapelou, akú má Bárta za svojím chrbtom je radosť hrať - kontrabasista Robert Balzar patrí k európskej špičke, no na každom poste hrajú špičkoví muzikanti a ich spoločnou devízou je súhra a zmysel pre dynamiku. Dan Bárta sa medzi skladbami prihováral publiku ľubozvučnou slovenčinou, počas skladieb vôbec nedal najavo, že na festival prišiel skolený virózou a potvrdil, že v bývalom Československu ťažko nájdeme speváka, ktorý by sa mu vyrovnal hlavne v zmysle pre improvizáciu, prácu s textom a výrazom. Repertoár jeho koncertu tvorili hlavne skladby z posledného albumu Animage, no publiku vôbec neprekážalo, že skladby nepoznali. Vďaka búrlivým "standing ovations" sa ani Illustratosphere nevyhli prídavku a ním festival skončil.
Organizátori si hneď pri premiérovom ročníku latku nasadili poriadne vysoko. Počas hlavného večera zaznel džez v štyroch rôznych podobách - no zakaždým na profesionálnej úrovni. Treba dúfať, že si "fúzie" nájdu svoje miesto v kalendári a že sa tento rok zrodil festival, ktorý aj o pár rokov bude patriť k zlatému kultúrnemu fondu hornej Nitry.
