Hoci obnova historických pamiatok na Slovensku by sa dala prirovnať k behu na dlhé trate, pohľad na výsledok stojí za všetko vynaložené úsilie. Inak tomu nebolo ani pri obnove Južného opevnenia známej dominanty Považia - Trenčianskeho hradu.
Azda najznámejšiu nehnuteľnosť pána Váhu a Tatier na Považí v súčasnosti spravuje Trenčianske múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskej župy. Tá sa na radu Národného pamiatkového ústavu v Brne spojila s juhomoravským mestom Bučovice a tiež s mestom Trenčín. Partnerom sa v rámci spoločného projektu cezhraničnej spolupráce TreBuChET – Trenčín, Bučovice, Chránime Európske Tradície podarilo obnoviť zašlú slávu štyroch historicky významných lokalít – Južného opevnenia Trenčianskeho hradu a priľahlého Čerešňového sadu (SK) a lesoparku Kalvária s časťou Hradisko v Bučoviciach (CZ).
Čo spája spomínané kultúrne dedičstvo Slovákov a Čechov?
Ako na Bučovickom zámku, tak i na Trenčianskom hrade sa v rozdielnej miere a forme podpísala ruka talianskych majstrov. Talianska stopa na dominante Trenčína sa spája s menom architekta Pietra Ferrabosca, ktorý bol dlhoročne mylne považovaný aj za architekta zámku Bučovice. Obe mestá spája aj prítomnosť pahorkov, ktoré od 19. storočia postupne menili svoj ráz v parky s rekreačným využitím. Trenčianska Brezina bola podľa archeologických nálezov osídlená už v staršej dobe bronzovej a hradisko, ktoré sa tu nachádza, je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. Na českej strane sa v časti nazývanej Hradisko rozprestieralo zas stredoveké sídlo.
Nástrahy ukryté medzi hradbami
Pomyselným orieškom projektu TreBuChET bola práve obnova Južného opevnenia Trenčianskeho hradu. Hoci v dobe svojho vzniku v 16. storočí táto stavba nemala na území dnešného Slovenska a prakticky v celej strednej Európe páru, zub času ju vôbec nešetril a návštevníci si ju mohli prezrieť len z výšky Matúšovej veže.
Samotnej rekonštrukcii predchádzali nutné výskumy (architektonicko-historický, reštaurátorský, archeologický) a predloženie plánu obnovy, ktorý následne schválil Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne. Rekonštrukciu obranného valu o sústave 3 hradobných pásov oddelených 2 suchými priekopami komplikovali nálezy, ktoré sa ukazovali pri postupnom odkrývaní jednotlivých konštrukcií. Zvyšky múrov a konštrukcií vyžadovali nové postupy obnovy nad rámec zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, župa ich napokon uhradila z vlastného rozpočtu. Jednotlivé časti sa rozoberali pod dohľadom archeológa, ktorý určoval, čo sa dá ešte použiť, čo je výnimočné a bude smerovať do depozitára múzea a čo sa, naopak, nahradí.
Obnoviť sa podarilo až 9 objektov s rozlohou približne 7 000 m2. Finančne a technologicky najnáročnejšia bola práve rekonštrukcia Mlynskej veže, tá po odstránení nánosov začala pracovať a hrozilo, že sa rozíde. Trenčiansky hrad sa po otvorení Južného opevnenia stal, čo sa veľkosti sprístupnenej plochy týka, druhým najväčším hradom na Slovensku. Pre milovníkov histórie sú doteraz skryté časti hradu otvorené od 12. septembra 2020 a od 23. apríla 2021 je možný vstup do Trenčianskeho hradu aj od Mlynskej veže.
Nové priestory prinášajú nové príležitosti
Samotná rekonštrukcia Južného opevnenia má množstvo presahov. Priestor na hradbách pred Jeremiášovou vežou obsadil plne funkčný model trebuchetu - stredovekého katapultu, ktorý ako symbol projektu pripravili žiaci župnej SOŠ Považská Bystrica. Majestátne priestory prvej a zároveň najväčšej priekopy nedočkavo čakajú na dni, kedy budú naplno využívané ako kultúrno-spoločenský priestor. Analógiu s početným včelárskym spolkom, pôsobiacim v Bučoviciach, možno hľadať v dobovej včelnici, ktorú na hradby umiestnili v uplynulom roku včelári z Včelárskeho ekologického spolku Slovenska. Trenčianske múzeum potrebuje po otvorení Južného opevnenia ďalšiu pracovnú silu do pokladne, na sprevádzanie turistov či na údržbu zväčšených priestorov. Predpokladá sa, že vytvorený komunitný priestor na Brezine, navyše prepojený s ďalším úspešným cezhraničným projektom župy - cyklotrasou spájajúcou Trenčiansky kraj so Zlínskym, časom priláka poskytovateľa malého občerstvenia a tým podporí rozvoj malého podnikania.
Projekt TreBuChET nadviazal i na zlaté časy ovocinárstva, ktoré obe zapojené mestá zažívali v prvej polovici 20. storočia. Na trenčianskej Brezine sa rozprestierajú zvyšky Čerešňového sadu v správe trenčianskej radnice. Na českej strane sa rozsiahly čerešňový sad nachádzal východne od Kalvárie, no časom ustúpil mestskej výstavbe. V revitalizovaných lokalitách na oboch stranách pribudli náučné chodníky, oddychové zóny, altánky, ohniská aj miesta na piknik či ihriská. Kúsok od vstupu na Južné opevnenie stojí po novom vkusné drevené pódium a obľúbené čerešne, symbol projektu, boli vysadené v lokalite medzi Hradiskom a Kalváriou.
Ostáva len dúfať, že epidemiologická situácia sa jedného dňa uvoľní natoľko, že partneri budú môcť zrealizovať aj zamýšľané remeselno-ovocinárske dni v Bučoviciach aj Trenčíne.
