Ponúknuť mladým ľuďom niečo viac ako bežný vyučovací deň je nielen príjemným vybočením zo stereotypu, ale aj krokom k naplneniu internej školskej koncepcie neformálneho vzdelávania.
Takýto prístup vo vzdelávaní je zaujímavý faktami aj spôsobom ich podania a v Strednej odbornej škole na Piešťanskej ulici v Novom Meste nad Váhom sa dlhodobo a premyslene uplatňuje najmä vďaka iniciatíve a podpore riaditeľa školy Ing. Jána Hargaša, PhD. V duchu životnej filozofie „Človek svojím tvorcom“ tu organizujú prednášky, besedy a stretnutia so zaujímavými a výnimočnými osobnosťami, ktoré svojimi ľudskými vlastnosťami a odbornými schopnosťami sú pre mládež pozitívnymi vzormi. Stáva sa i to, že niektorí mladí ľudia pod ich vplyvom prehodnotia svoje plány a vydajú sa na inú profesionálnu dráhu. Byť v správnom čase na správnom mieste so správnymi ľuďmi je dôležité. K tomu je potrebná aj štipka šťastia a ochota kompetentných tomu napomôcť.
Vo štvrtok 23. januára sa v aule tejto Strednej odbornej školy uskutočnila prednáška, spojená s besedou so skutočným odborníkom a profesionálom v softvérovom inžinierstve Ing. Romanom Kiššom. Tento rodák z Piešťan, autor prvého osembitového osobného počítača PMD-85 u nás, legenda v oblasti česko-slovenského vývoja mikropočítačov, desaťnásobný nositeľ ocenenia Microsoft Most Valuable Professional, charismatický a energiou sršiaci človek prijal pozvanie riaditeľa školy aj preto, lebo ich cesty sa už pred rokmi stretli.
Na stretnutie so vzácnym hosťom sa tešili aj pozvaní hostia z ďalších dvoch novomestských stredných odborných škôl, Spojenej školy sv. Jozefa, trenčianskeho a novomestského gymnázia i Strednej odbornej školy v Starej Turej.
Inžinier Roman Kišš pochádza z podnikateľskej rodiny, ktorá v minulom režime bola politicky prenasledovaná, čo mu samozrejme život neuľahčovalo. Napriek prekážkam a ťažkostiam sa mu podarilo vyštudovať vtedajšiu Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave a po krátkej skúsenosti s učiteľovaním v Banskej Štiavnici, počas ktorej pracoval aj na automatizačných riešeniach pre jadrové elektrárne, sa zoznámil s riaditeľom Tesly Piešťany. Ten mu ponúkol príležitosť podieľať sa na vývoji počítačov pre potreby štátnych a verejných inštitúcií, ako sú školstvo či zdravotníctvo. Bola to práve Tesla Piešťany, kde vznikli dnes už legendárne PMI-80, PMD-85, krátko na to PC-88, IQ-151 a Didaktik Alfa. Piešťanský displejový mikropočítač 85 bol prvý počítač s výstupom na klasický televízor. Tieto počítače sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia masívne rozšírili do škôl, školských zariadení a domovov mládeže po celom Československu. Dnešní programátori a počítačoví odborníci určite na ne s vďačnosťou a nostalgiou spomínajú. Boli to prvé počítače, ktoré môžeme nazvať osobnými, aj keď od dnešných PC majú ďaleko.
V roku 1989 inžinier Roman Kišš emigroval do Kanady. Pochopil, že po revolúcii to s výrobou počítačov u nás nebude dobré. Ich dovoz zo zahraničia bol totiž lacnejší, ako ich domáca výroba. A tak v štyridsiatke začínal od nuly. Musel získať západnú prax, pretože len tá bola v jeho situácii relevantná. Začal bez nároku na finančnú odmenu pracovať pre torontskú univerzitu, za to mohol zadarmo navštevovať prednášky. Takto si vo svojom vzdelaní vyplnil medzery, dobehol to, čo sa za socializmu nemohol naučiť. V tom čase mu zásadným spôsobom pomohla staršia sestra, ktorá emigrovala do Kanady už v roku 1972.
Postupne sa preorientoval z hardvéru na softvér. Bol úspešný a mohol si ísť plniť pracovné sny do USA, do Silicon Valley - mekky svetového počítačového a technologického priemyslu. Posledných pätnásť rokov pracuje na technológiách Microsoftu. Zaoberá sa tvorbou enterprise aplikácií, publikuje články o programovaní. Najnovšie uvažuje aj nad tým, že pomaly s vývojom skončí. Chce učiť a naďalej pracovať na sebe.
Pre poslucháčov bola hodina s ním strávená neoceniteľnou skúsenosťou a veľmi si vážili, že medzi nich zavítal. Inžinier Roman Kišš je príkladom toho, že keď človek veľmi chce, dokáže aj nemožné. Určite sa musel všeličoho vzdať, aby sa presadil a stal profesionálom vo vede, bez ktorej si prítomnosť, ale ešte viac budúcnosť nevieme predstaviť.
