Pri príležitosti 70. výročia Slovenského národného povstania zástupcovia Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) prejavili úctu a vďaku takmer pol stovke priamych účastníkov protifašistického odboja z celého Trenčianskeho kraja.
„Slovenské národné povstanie nestráca ani po sedemdesiatich rokoch nič zo svojho hrdinstva. Práve naopak. Dnes sa nám zdajú jeho obrysy zreteľnejšie, jeho zmysel jasnejší,“ začala spomienkovú slávnosť konferenciérka Viera Slivová z Trenčianskeho osvetového strediska.
Víťazstvo protifašistickej koalície nad fašistickým Nemeckom a jeho spojencami sa nerodilo ľahko. Vyžiadalo si obrovské úsilie a viac ako 50 miliónov ľudských obetí. Na území Slovenska je pochovaných viac ako 60 tisíc vojakov Červenej armády, viac ako 10 tisíc rumunských vojakov a 1736 príslušníkov 1. československého armádneho zboru. Významný podiel v boji proti fašizmu a na oslobodení našej vlasti majú aj príslušníci československého domáceho a zahraničného odboja. Desiatky vojnových cintorínov, na ktorých odpočívajú naši osloboditelia, nám tieto pohnuté dejinné udalosti aj dnes pripomínajú.
„Trenčiansky kraj, rodisko Ľudovíta Štúra, Alexandra Dubčeka a Milana Rastislava Štefánika, bol vždy pokrokový a má bohaté odbojové a revolučné tradície. V našom kraji, aj priamo v okolitých horách, mnoho odvážnych ľudí vzdorovalo fašistickej ideológii a zverstvám nezmyselnej vojny. Pôsobili tu partizánske brigády a oddiely s desiatkami, neskôr stovkami dobrovoľníkov, ďalší obyvatelia im hrdinsky pomáhali,“ prihovoril sa prítomným predseda TSK Jaroslav Baška.
V tejto súvislosti pripomenul zákon, ktorý vláda Slovenskej republiky (SR) prijala počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra obrany: „Som rád, že sme našli finančné prostriedky pre všetkých priamych účastníkov protifašistických bojov a že dostávate finančný príspevok, ktorý je vyjadrením vďaky za vašu silu, odhodlanie a odvahu postaviť sa proti mocnému nepriateľovi. Vzdávame vám hold za to, že už sedem desaťročí žijeme v mieri a bezpečí. Pevne verím, že tieto udalosti sú odkazom a že už nikdy nebude na území krajín Európskej únie žiadna vojna a budeme žiť v mieri.“
Ako ozrejmil prezident Zväzu vojakov SR Tomáš Švec: „Trenčiansky kraj patril v odboji medzi tie najsilnejšie a najväčšie. Na to nikdy nezabúdame. Priami účastníci sa v tejto dobe dožívajú vysokého veku, niektorí, ktorí aj prežili ťažké boje, už medzi nami nie sú. Sme vďační všetkým, ktorí sa odboja zúčastnili. Tým sa to však neskončilo. Sedemdesiat rokov sa podieľali na budovaní a rozvíjaní tejto krajiny. Čo bolo za vojny zbúrané, znova postavili. Postavili nové školy, nemocnice, podniky a vytvorili krásnu Slovenskú republiku a najkrajší - Trenčiansky kraj.“ Okrem iného vyzdvihol snahu priamych účastníkov protifašistických bojov o vybudovanie pamätníkov na Jankovom Vŕšku, Rohu, Brezine, v Lehote pod Vtáčnikom a ďalších, ktoré pravidelne v tomto období navštevuje aj delegácia TSK.
Predseda TSK Jaroslav Baška, podpredseda TSK Jozef Trstenský a prezident Zväzu vojakov SR Tomáš Švec odovzdali červené ruže ako symbol mieru, ďakovné listy a knihy o Trenčianskom samosprávnom kraji nielen priamym účastníkom protifašistického odboja, ale aj funkcionárom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Na ďakovných listoch sú uvedené slová armádneho generála Ludvíka Svobodu: „Nikdy nezabudnime, ako ľahko sme slobodu stratili a ako ťažko a za akú cenu veľkého úsilia a veľkých obetí sme ju dobýjali späť.“
Na záver si prítomní v nostalgickej atmosfére za hudobného doprovodu Ladislava Žiška a Dany Hrušovskej spoločne zaspievali „Partizánsku pieseň“. Kongresovou sálou Úradu TSK sa niesli slová: „Tichá noc, tmavá noc krásna je, partizán na horách bojuje...“
Doplňujúce informácie o protifašistických jednotkách v Trenčianskom kraji: K najvýznamnejším protifašistickým jednotkám počas Slovenského národného povstania v Trenčianskom kraji patrila 4. taktická skupina s krycím menom „Muráň“, ktorá operovala v Prievidzi, Ráztočne, Handlovej, Kremnici a v Tajove. Veliteľom bol podplukovník Ján Malár, neskôr plukovník Mikuláš Markus a nakoniec Pavol Kuna. Približne 5000 mužov zabezpečovalo obranu v smere Topoľčany- Zemianske Kostoľany – Prievidza- Ráztočno– Sklené a tiež Ilava – Zliechov – Zemianske Kostoľany, ako aj priestor Malé Bielice – Veľké Bielice – Zemianske Kostoľany – Nováky – Prievidza – Kľačno – Nitrianske Pravno. Tvorili ju 31. až 34. prápor 4. pešieho pluku, čata tankov, rota protitankových kanónov, rota leteckého personálu, čata protilietadlových diel a mínometná čata. Ďalej v našom kraji pôsobila 2. Československá partizánska brigáda J. V. Stalina s veliteľom Ilijom Danielovičom Dibrovom a generálom Brunovským, ktorá operovala v priestoroch Myjava, Brezová pod Bradlom, Nové Mesto nad Váhom, Stará Turá a Bošáca. Zabudnúť nesmieme ani na významnú partizánsku brigádu Jána Žižku s veliteľom Teodorom Polom. Brigáda s počtom 900 – 1600 partizánov pôsobila v priestore Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Považská Bystrica a úzko spolupracovala s partizánskymi skupinami v Strážovských vrchoch. Ich pôsobenie a obete pripomína pamätník Jankov Vŕšok – Uhrovec.
