Už zajtra by Štefánik oslávil 136. narodeniny. Kvôli leteckému nešťastiu boli posledné narodeniny, ktoré zažil, tie 39. v poradí. Jeden z budúcich zakladateľov medzivojnovej Československej republiky pôvodom z Košarísk (Okres Myjava) vyrastal v chudobnej mnohodetnej rodine. Bez akejkoľvek protekcie či kontaktov sa vlastnými silami a závideniahodnou vytrvalosťou prepracoval do pozície medzinárodne uznávaného, váženého a obľúbeného človeka. Jeho srdce bilo za národ a jeho obyvateľov. Široká verejnosť ho pozná v tradičnom kontexte vojenskej čiapky, uniformy a generálskej funkcie. Štefánik však bol aj pragmatický vynálezca, romantik a výborný rozprávač.
Muž plný protikladov
Profesionálne Štefánik pôsobil hneď v niekoľkých oblastiach, na niekoľkých kontinentoch sveta zároveň. Bol meteorológom, astronómom, generálom, politikom, znalcom umenia, vynálezcom, horolezcom, pilotom i diplomatom. Hoci inklinoval k vede a technike, neubránil sa ani romantickým sklonom. Často býva označovaný ako človek, ktorý sa rozprával s hviezdami. Na jednej strane silná vodcovská osobnosť celého národa, na strane druhej citovo založený muž s krehkým zdravím. Cestovateľ a objaviteľ so záľubou vo fotografovaní, ktorý sa vždy rád a často vracal domov. Bol však osobnosťou s osobitným čarom, so schopnosťou zabávať svoju spoločnosť, vkusne sa obliekať a vyberane správať. Počas svojej krátkej, no plnej životnej púte si Štefánik vybral aj svoju životnú družku, taliansku markízu Guillianu Benzoni, s ktorou bol oficiálne zasnúbený.
Neveril, že je niečo nemožné
Kopaničiarsky región sa v ňom hlboko zakorenil. A hoci sa mu podarilo roztiahnuť krídla, spoznať svet a vydobyť si v ňom svoje miesto, na svoju domovinu nezabudol. Bojoval za ňu a bojoval v jej mene. Generál Milan Rastislav Štefánik, chlapec z Košarísk, na ktorého počesť sa dnes na vrchu Bradlo týči hrdá Mohyla, neveril, že je niečo nemožné. Keď sa odhodlaný vykonávať funkciu ministra vojny v Československej vláde vracal späť domov, tragicky zahynul. Po štyroch rokoch vojny, v čase práve nadobudnutého mieru. Inak vynikajúci pilot ukončil svoj život v nedeľu 4. mája 1919 v lietadle v Ivanke pri Dunaji. Posledná rozlúčka sa v deň jeho pohrebu konala v Evanjelickom kostole v Košariskách, v ktorom bol Štefánik pokrstený. Pochovaný je v travertínovej hrobke na temene Bradla.
Veriť – milovať – pracovať
Viac o živote slovenského národovca prezrádza Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách v jeho rodnom dome. Expozíciu predmetov a dokumentov približujúcich pôsobenie tohto velikána dopĺňa aj jeho vojenská bunda, ktorú mal oblečenú v čase tragickej havárie lietadla. Múzeum ročne navštívia tisícky návštevníkov, aby si na vlastné oči prezreli jeho osobné predmety, oblečenie či zariadenie interiéru. V múzeu je umiestnený aj zmenšený model lietadla Caproni.
Vo výške 543 m. n. m. za 280 dní
Aby na kopci Bradlo mohli postaviť monumentálny pamätník na jeho počesť, špeciálne za týmto účelom vybudovali železnicu vedúcu priamo na vrchol kopca. Definitívnu tvár národnej kultúrnej pamiatky postavenej v rokoch 1927 – 1928 z prírodného kameňa travertín určil architekt, rodák z Trenčianskeho kraja, Dušan Jurkovič. Stavba stojaca na mieste pôvodného Štefánikovho hrobu, dosahuje šírku 65,5 m a dĺžku 95,5 m. Dnes je Mohyla vyhľadávaným turistickým miestom, na ktoré mu chodia vzdávať hold domáci i turisti. Tradičnou býva májová pietna spomienka pri príležitosti jeho úmrtia, v tomto období je aktuálnejší slávnostný akt kladenia vencov pre jeho rodným domov. Pri príležitosti 136. narodenín, ktoré by oslávil 21. júla 2016, si ho verejnosť už tradične aj tento rok uctí symbolickou spomienkou v gescii Slovenského národného múzea, obce Košariská a Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Pri príležitosti blížiacich sa narodenín prvého československého ministra vojny si jeho pamiatku symbolickým položením venca k Mohyle na kopci Bradlo uctil aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška spolu so svojimi kolegami počas cyklistickej návštevy regiónu myjavských a staroturianskych kopaníc.
