V nedeľu 17. januára 2016 sa uskutočnila pietna spomienka pri príležitosti 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra. Konala sa symbolicky v meste, v ktorom jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národa v 19. storočí, pochádzajúci z Uhrovca v oblasti Trenčianskeho kraja, prežil posledné roky svojho života – v Modre.
Práve v znamení spomienky na úmrtie Ľ. Štúra sa 17. januára 2016 v Modre niesol celý program. Záštitu nad podujatím prevzal minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič. Celodenný program zahŕňal viacero spoločných aktivít, počnúc slávnostnými službami Božími. Poobede nasledoval štylizovaný historický sprievod, ktorý bol inšpirovaný skutočným pohrebom spred 160 rokov. Ďalším bodom boli slávnostné príhovory hostí, vrátane ministra kultúry.
Za Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) sa pietnej spomienky zúčastnil Peter Martinisko, riaditeľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne (v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK). ,,Som veľmi rád, že sa podarilo symbolicky zavŕšiť rok Ľudovíta Štúra týmto spomienkovým podujatím. Počas dňa sme si pripomenuli Štúrov plodný, no neľahký život a jeho posledné chvíle prežité v Modre. Štylizovaným historickým sprievodom a položením vencov k jeho hrobu sme si ho uctili ako nášho národného buditeľa, jazykovedca, politika, básnika a publicistu," zhodnotil riaditeľ Trenčianskeho múzea.
Pietna spomienka pri 160. výročí úmrtia Ľudovíta Štúra tak nadviazala na množstvo podujatí, ktoré sa konali minulý rok na počesť 200. výročia narodenia slovenského rodáka. Vláda Slovenskej republiky vyhlásila rok 2015 za ,,Rok Ľudovíta Štúra“, nedeľňajšia akcia bola akýmsi uzavretím všetkých minuloročných akcií a dôkazom toho, že prínos a spomienky na významnú osobnosť v slovenských dejinách stále trvajú.
Ľudovít Štúr (celým menom Ludevít Velislav Štúr) bol slovenský politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista a pedagóg. Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci (vtedy Zay – Uhrovec) ako druhé z piatich detí. Počas svojho 40–ročného života bol aktívny predovšetkým v oblasti národno–buditeľskej, ale taktiež bol dominantnou postavou v oblasti literárno–jazykovednej. Vrcholom jeho úsilia bolo uzákonenie spisovného jazyka. Po búrlivých udalostiach v 1848 bol vydaný zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu zo strany maďarskej vlády. Od tohto okamihu boli snahy niečo zmeniť čoraz náročnejšie. V roku 1851 sa Ľudovít presťahoval po smrti svojho brata Karola do Modry, aby sa postaral o jeho sedem detí. Obdobie osobných tragédií v živote Ľ. Štúra pokračovalo. V tom istom roku zomrel jeho otec, o dva roky neskôr aj jeho matka. Vyvrcholením „smutného obdobia“ bol december 1854, kedy sa sám Štúr nešťastne postrelil pri poľovačke. V dôsledku zranení zomrel 12. januára 1855, pohreb sa konal 16. januára v Modre.