Štúr bol Hurbanovým najlepším priateľom. Napriek tomu nerešpektoval jeho názor a oženil sa. Zobral si novomestskú divadelníčku A. Jurkovičovú.
V marci 2017 uplynie presne 200 rokov od narodenia významnej osobnosti slovenského politického i kultúrneho života Jozefa Miloslava Hurbana, rodáka z Beckova. Jozef Miloslav Hurban toho za svoj život stihol pomerne veľa. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval aj literárnej a publicistickej činnosti. Bol redaktorom a vydavateľom najstaršieho literárneho periodika v strednej Európe – Slovenských pohľadov, ktoré ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis vychádzajú ešte aj dnes. Ako jeden z kodifikátorov spisovnej slovenčiny sa zapojil aj do politického života, či už ako spoluautor Žiadostí slovenského národa alebo ako predseda Slovenskej národnej rady. Ako prvý z bratislavskej skupiny štúrovcov sa pokúsil aj o formuláciu myšlienky kmeňovej svojbytnosti Slovákov.
Jozef Miloslav Hurban sa ako väčšina štúrovcov narodil v rodine evanjelického farára. Začiatky jeho činnosti sú späté s Trenčianskym krajom. Rodák z Beckova navštevoval mestskú školu v Trenčíne, po skončení ktorej sa na 10 rokov stal študentom Evanjelického lýcea v Bratislave. Na lýceu sa zoznámil s ďalším významným rodákom z Trenčianskeho kraja, Ľudovítom Štúrom. Po svojom vysvätení pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, z ktorej v roku 1843 odišiel na faru do Hlbokého, kde v roku 1888 napokon aj zomrel.
Napriek Štúrovej nevôli sa Hurban oženil s ochotníckou herečkou, Novomešťankou, Aničkou Jurkovičovou. Svoje manželstvo pred Štúrom obhajoval aj tým, že založenie rodiny je pre národ dôležitejším bodom ako osamotený boj. Štúr sa svadby Hurbana a Aničky Jurkovičovej nakoniec zúčastnil, hoci Hurbanovu ženbu neschvaľoval. Manželstvo podľa Štúra odvracalo pozornosť od práce pre národ, do ktorej bolo potrebné zapojiť všetky sily.
Medzi zásluhy Jozefa Miloslava Hurbana patrilo zakladanie nedeľných škôl dedinskými učiteľmi. Ich zásluhou sa šírila nielen vzdelanosť medzi pospolitým ľuďom, ale vďaka nim sa v dedinách organizovali aj prvé divadelné predstavenia, ktoré boli vtedy veľkým kultúrnym zážitkom. Štúrovci, medzi ktorých patril Hurban, sa pustili aj do kreovania spolkov miernosti, keďže alkohol podľa nich v tej dobe predstavoval veľkú prekážku na ceste k pozdvihnutiu gramotnosti ľudí. Hurban sa tiež pričinil o organizovanie prvých čitateľských krúžkov. Hurbanova najväčšia zásluha však spočíva v tom, že ako prvý uviedol do života štúrovskú slovenčinu, ktorej bol spoluautorom. Stalo sa tak v druhom ročníku almanachu Nitra, ktorého tvorcom bol samotný Hurban.
Ako vodca slovenského povstaleckého vojska, tzv. hurbanových dobrovoľníkov, vyzýval počas revolúcie 1848-1849 k boju za národné a sociálne práva. Patril tiež k zakladajúcim členom Matice slovenskej, ktorej zatvorenie spolu s 3 slovenskými gymnáziami niesol veľmi ťažko.
Tohto velikána slovenskej histórie a rodáka z Beckova si v obci Beckov pripomenú v rámci Celonárodnej spomienky na J. M. Hurbana, ktorá sa v obci bude konať 19. marca 2017, pod záštitou poslanca NR SR a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Pri tejto príležitosti bude v Beckovskej kúrii otvorená obnovená expozícia venovaná výročiu Hurbana. „Som rád, že Trenčiansky samosprávny kraj je rodiskom mnohých významných osobností, medzi inými aj Hurbana, na ktorých môžeme byť právom hrdí. Napriek tomu, že Rok Jozefa Miloslava Hurbana nebol vládou oficiálne vyhlásený, v kultúrnych a školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja je počas celého roka pripravených množstvo sprievodných podujatí k výročiu jeho narodenia, od seminárov cez výstavy až po literárne súťaže,“ uviedol na margo pripravovaných osláv 200. výročia narodenia Hurbana predseda TSK Jaroslav Baška.
O pripravovaných podujatiach bude TSK informovať pred ich konaním prostredníctvom svojho webového sídla a na facebookovej fanpage.
Zdroj foto: Litografia z 1849, autor Anastas Jovanović.