Poznáme ho nielen ako spisovateľa či politika, ale tiež ako prvého predsedu Slovenskej národnej rady a organizátora kultúrneho života. Rodený Beckovčan Jozef Miloslav Hurban, ktorého 200. výročie narodenia si pripomíname práve tento rok, sa svojou činnosťou a odvážnymi krokmi zapísal do histórie nielen Trenčianskeho kraja, ale celého Slovenska. Viaceré významné udalosti jeho života sa ale udiali práve v trenčianskom regióne, v ktorom je doteraz množstvo miest, kde si ho možno pripomenúť. Veď už len jeho celoživotná láska Anna Jurkovičová bola z Nového Mesta nad Váhom, ako evanjelický kaplán pôsobil v Brezovej pod Bradlom a Ľudovít Štúr, ktorého bol neskorší stúpenec, bol rodákom z Uhrovca.
Významné stopy zanechal v histórii celého slovenského národa. Život Jozefa Miloslava Hurbana si však možno najlepšie pripomenúť miestami v Trenčianskom kraji, ku ktorým sa viaže hneď niekoľko dôležitých udalostí. Spomínaný slovenský spisovateľ, politik, novinár či evanjelický kaplán, sa narodil v Beckove neďaleko Trenčína Anne Hurbanovej, rod. Vorosovej a Pavlovi Hurbanovi, ktorý v tejto obci pôsobil ako evanjelický kňaz. V rámci vzdelania čerpal najskôr z rád a skúseností svojho otca, následne študoval v Trenčíne v mestskej latinskej škole. Po štyroch rokoch strávených pod hradom Matúša Čáka sa rozhodol pokračovať na lýceu, kde spoznal historika a jazykovedca Ľudovíta Štúra. Práve Štúr, významný rodák z Uhrovca, bol ten, ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie a nasmeroval jeho následné kroky.
Hurban po vysvätení pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom. Práve toto mesto bolo adekvátne nielen pre jeho pastoračnú činnosť, ale tiež pre osvetové a národnobuditeľské aktivity.
Hurban pôsobil v Tatríne, celonárodnom spolku Slovákov, s cieľom podporovať, zveľaďovať kultúrny život a tiež podporovať vzdelanosť na Slovensku. Jeho pôsobenie malo však mnoho odporcov a pre organizovanie ľudových zhromaždení vo Vrbovciach, Myjave a Brezovej pod Bradlom, bol na neho v roku 1848 vydaný zatykač. Ten priniesol strach nielen do jeho života, ale tiež jeho manželky.
Jozef Miloslav Hurban sa totiž v roku 1845 oženil s Annou Jurkovičovou, s ktorou sa spoznal vďaka jej pôsobeniu v ochotníckom divadle. Rodáčka z Nového Mesta nad Váhom začala už ako dieťa účinkovať v divadle, ktoré založil jej otec. Pôsobenie medzi ochotníkmi pre ňu znamenalo zoznámenie sa so štúrovcami, medzi ktorými boli hneď viacerí, ktorí ku nej prejavovali náklonnosť. Ján Francisci Rimavský ju považoval za svoju študentskú, no nikdy nenaplnenú lásku. Jeho náklonnosť však nebola opätovaná, Anna prejavila svoje city smerujúce k Hurbanovi. Obojstranné sympatie medzi rodákmi z Trenčianskeho kraja narastali, a hoci mal Hurban pocit, že zrádza svojho priateľa Jána Francisci Rimavského, Annu si vzal napokon za ženu. To dokonca aj napriek tomu, že Ľudovít Štúr bol zásadne proti, aby sa jeho stúpenci ženili.
19. marca 2017 bude v Beckove celonárodná spomienka na Jozefa Miloslava Hurbana. V Trenčianskom kraji je však viacero miest, na ktorých si možno bližšie pripomenúť jeho život a činnosť.
Obec Beckov, kde sa Hurban narodil, disponuje hneď dvomi významný miestami. Jeho rodný dom v nej už nenájdeme, na tomto území je totiž od roku 1929 zriadená evanjelická fara. Na spomínanej budove je pamätná tabuľa, ktorá ľuďom pripomína hodnotu a vzácnosť tohto miesta.
„Len o kúsok vedľa je Múzeum Beckov, ktoré je vysunutou expozíciou Trenčianskeho múzea. V týchto priestoroch sú umiestnené exponáty významných dejín Beckova a teda aj materiály o významných rodákoch, medzi ktorými nechýba Jozef Miloslav Hurban,“ uviedla vedúca Oddelenia kultúry Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja Miroslava Mazánová.
Neďaleko Beckova v obci Čachtice nájdeme pamätnú tabuľu, nakoľko v týchto miestach sa uskutočnilo štvrté zasadnutie Slovákov zo spolku Tatrín. To sa malo pôvodne konať v Novom Meste nad Váhom, avšak tam jeho členovia nedokázali nájsť vhodnú rokovaciu sieň.
Mesto Myjava ponúka Múzeum slovenských národných rád. V ňom si tiež možno pripomenúť Jozefa Miloslava Hurbana a jeho pôsobenie, nakoľko sa v roku 1848 stal prvým predsedom národnej rady na Slovensku.
V trenčianskom regióne sú tiež pamätníky Jozefa Miloslava Hurbana. Prvý je od roku 1928 v miestnom parku v Novom Meste nad Váhom a má podobu mramorovej busty na kamennom podstavci. Druhý bol odhalený v roku 1933 v Brezovej pod Bradlom a okrem busty je jeho súčasťou aj kamenný dvojkríž.
Titulná foto - zdroj: Nové Mesto nad Váhom
Zdroj foto v texte: Múzeum Beckov