Skalnaté bralo s krížom na kopci Vápeč (956 m. n. m.) vykúka spoza kopcov tak, že je rozpoznateľné aj pre vodičov prechádzajúcich po diaľnici popri okresnom meste Ilava. Je identický špecifickým ostrým a zahnutým tvarom kamenistého vrcholku, ktorý ponúka obdivuhodné výhľady v 360°perspektíve. Výstup na Vápeč si obľúbi ako skúsenejší, tak aj rekreačný turista. Vrchol je totiž dosiahnuteľný hneď z niekoľkých strán. Túra nie je dlhá, a tak skôr, ako zasadnete k nedeľnému obedu, stihnete sa pokochať panoramatickým pohľadom na Malú Fatru, Martinské hole, neďaleký Strážov, Mojtín, Manín, Vršatské bradlá či kúsoček Veľkej Fatry.
Najviac vyšliapanými turistickými topánkami sú trasy vedúce z obce Horná Poruba. Červená je o niečo náročnejšia, no ponúka oddychové zóny s prísľubom krásneho výhľadu, modrá je k turistom o niečo nežnejšia, no prevažne vedúca uzatvoreným listnatým lesom. Pri štarte však oko turistu poteší malebným jazierkom. Ak by sa Vám Vápča zachcelo z opačnej strany, vyrazte z obce Kopec. Ak sa chcete prejsť o niečo viac, na vrchol vás povedie žltá značka až z Ilavy alebo modrá, vedúca od Chaty Homôlka. Dostať sa celkom hore k symbolickému krížu na skalnom brale pomôžu praktické reťaze, priestor na oddych poskytne zasa trávnatá lúka tesne pod vrcholom. Špecifickú atmosféru majú hromadné výstupy, počas ktorých sa inak pokojný vrchol premení na preľudnenú masu naobliekaných nadšencov turistiky – Vápeč je totiž typický aj tradičným zimným Štefanským výstupom.
Vyšší a robustnejší je v porovnaní s Vápčom jeho vyšší „brat“ – vrch Strážov (1 213 m. n. m). Turisti ho najčastejšie zdolávajú z obce Zliechov, kadiaľ po prvotnom lúčnom nástupe čaká strmý les s párom studničiek. Po výstupe do sedla sa však cesta o niečo zmierňuje a prechod cez les sa stáva výnimočným; v zime ponúkne doslova biele ľadové kráľovstvo, na jar zasa neopakovateľnú vôňu cesnakových strání. Neraz preto pod najvyšším vrcholom Strážovských vrchov stretnete turistu s vreckom či plátennou taškou, ktorý poctivo zbiera cesnak medvedí. Tam, kde sa končí les, turistu čaká už len lúčny prechod, kým sa mu otvorí veľkorysý výhľad z vrcholného skalného brala. To býva často veterné, preto ľudia radi a často sedia na lúčke pod ním. Možno aj preto, že presne oproti nej je krásne rozpoznateľný a dominantný vrchol protiľahlého Kľaku. Kto nebude po výstupe na Strážov cítiť únavu, môže si ešte odskočiť k chatke a Strážovským vodopádom na druhej strane svahu. Výstup na Strážov možno spojiť aj s návštevou malebných Čičmian, odkiaľ na jeho vrchol takisto vedie červená turistická značka.
Kto by mal záujem tieto vrcholy zdolať nie po vlastných, ale na dvoch kolesách, Strážovské vrchy a ich okolie ponúkajú možnosti aj na atraktívnu cyklistiku. Trenčiansky samosprávny kraj sa postupne získava prívlastok cyklistický, a tak sa rozširujú aj možnosti, ako tráviť čas v sedle bicykla. Všetky cyklistické trasy sú po novom detailne popísané na webovom sídle krajskej organizácie cestovného ruchu Trenčín región. Okrem samotnej trasy webový portál KOCR ponúka aj historické či prírodné dominanty na danej trase, možnosti ubytovať sa, dobre najesť či zašportovať si. Jednou z cyklistických trás, pretínajúcich územie Strážovských vrchov, je trasa Čelkova Lehota – Mojtín. Zelenú trasu zvládne aj menej zdatný cyklista. Trasa pritom pretína aj obec Pružina, ktorá okrem toho, že je známa tradičným salašom, turistu po zelenej značke taktiež dovedie až na vrchol Strážova. A kto bude moc unavený, prichýli ho Penzión pod Strážovom.
Pre viac cyklistických či turistických zážitkov klikajte na www.trencinregion.sk alebo na www.tsk.sk.