Priamo v metropole hornej Nitry, meste Prievidza, dnes rezonovala téma transformácie hornonitrianskeho regiónu s dôrazom na rozpracovaný akčný plán, ktorý by mal zmenu ekonomickej orientácie nasmerovať. MY Hornonitrianske noviny v rámci projektu podujatí MY S VAMI vyspovedali tých najkompetentnejších, medzi nimi aj trenčianskeho župana Jaroslava Bašku.
Diskusný koncept vydavateľstva Petit Press, ktoré zastrešuje sieť regionálnych týždenníkov MY noviny, už mnohí poznajú. Posledná diskusia bola venovaná téme, ktorá rezonuje nielen v hornonitrianskom regióne a Trenčianskom kraji, ale v rámci celého Slovenska. Transformácia regiónu hornej Nitry na iný typ ekonomiky a strategický dokument, ktorý má byť notami tejto zmeny priemyselnej orientácie boli v centre pozornosti takmer dvojhodinovej diskusie. Východiská, obsah i základné ciele akčného plánu pre hornú Nitru počas nej podrobnejšie vysvetlil Ladislav Šimko z Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Spôsob, akým sa samosprávy do tohto procesu zapájajú a aké aktivity v rámci strategického dokumentu pripravilo Združenie miest a obcí hornej Nitry priblížil Vojtech Čičmanec, predseda združenia a starosta obce Kocurany. Predseda dozornej rady HBP, a. s. Rastislav Januščák hovoril aj o tom, akým smerom by sa mal región vydať, projektoch, ktoré majú pripravené i rizikách celého procesu. Aj tentokrát bolo možné diskusiu sledovať online prostredníctvom regionálneho webu www.myhornanitra.sk i facebooku.
Na odpovede šéfredaktora MY Trenčianskych novín Andreja Lupricha a spolumoderátora Martina Mokrého odpovedal aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška. Ten v prvom rade vyzdvihol najmä dôležitosť transformácie ako riadeného procesu, ktorý má svoju postupnosť. Plán zmeny regiónu k lepšiemu má podľa trenčianskeho župana rešpektovať tradíciu a dôležitosť baníctva pre región. „Pri útlme baníctva je tiež dôležité postarať sa o baníkov, ktorí aktuálne v baniach pracujú. Vždy som to hovoril a poviem to aj teraz. Proces transformácie bude úspešný až vtedy, keď si aj posledný baník, ktorý z baní odíde, nájde novú prácu, nové uplatnenie priamo v regióne,“ zdôraznil hneď v úvode predseda TSK.
Väčšinu rekvalifikačných projektov zastreší župa
Trenčiansky samosprávny kraj pripravil v rámci akčného plánu projekty, ktoré spadajú najmä do troch zo štyroch pilierov pripomienkovaného dokumentu. V rámci piliera č. I Mobilita a prepojenosť regiónu sú to predovšetkým cesty a cyklotrasy, v pilieri III. Udržateľné životné prostredie projekty v oblasti elektromobility a energetickej efektívnosti verejných budov. Projekty župy z oblasti sociálnych služieb, zdravotníctva či vzdelávacie projekty zas spadajú do piliera akčného plánu č. IV. Kvalita života a sociálna infraštruktúra. Z tých najväčších, ktoré priamo riešia baníkov a ich budúcnosť, je to najmä národný projekt celoživotného vzdelávania pre všetkých obyvateľov hornej Nitry v hodnote približne 20 mil. eur. Projekty, ktoré samospráva pripravila by mali byť financované okrem župného rozpočtu aj z európskych štrukturálnych investičných fondov. Spoločným záujmom všetkých zainteresovaných strán je pripravenými opatreniami a projektmi zastaviť úbytok obyvateľstva v tomto regióne, zaistiť, aby sa v ňom ľudia cítili dobre a neodchádzali za prácou do iných častí Slovenska či zahraničia. No zároveň vytvoriť pracovné a podnikateľské príležitosti s vyššou pridanou hodnotou pre región. Trenčiansky župan v diskusii upozornil aj na nedostatky akčného plánu, ktoré boli predmetom pripomienkovania zo strany TSK. „Akčný plán síce definuje opatrenia, nemajú však určený časový a finančný rámec, chýba zodpovednosť za ich realizáciu, definícia nositeľa úlohy, a tiež zdrojov financovania. Takto spracovaný dokument nie je akčným plánom, ale len analýzou potrieb. Indikatívny zoznam projektov neobsahuje tie, ktorých nositeľmi a realizátormi majú byť ministerstvá, čo je rovnako veľkým nedostatkom,“ zhrnul Jaroslav Baška s tým, že v tejto oblasti bude potrebné dokument dopracovať.
Participatívny prístup pri tvorbe akčného plánu
Iniciatívu vydavateľstva Petit Press komplexne vysvetliť celú problematiku a proces transformácie prostredníctvom naživo vysielanej diskusie ocenili všetci diskutujúci. Ladislav Šimko pri tejto príležitosti vyzdvihol, že je to vôbec po prvýkrát, kedy sú pri príprave strategického dokumentu organizované verejné prerokovania. To, že zainteresované strany i spracovateľ akčného plánu, spoločnosť PricewaterhouseCoopers, kladú veľký dôraz na participatívny prístup pri jeho príprave, potvrdilo aj prvé verejné prerokovanie akčného plánu v Handlovej. Práve v meste s dlhoročnou baníckou tradíciou sa stretli zástupcovia Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Trenčianskeho samosprávneho kraja, miestnych a regionálnych samospráv, Hornonitrianskych baní a ďalších členov pracovnej skupiny či zainteresovaných strán s verejnosťou.
Ako prví diskutovali o akčnom pláne v Handlovej
Prvé zo štyroch plánovaných verejných prerokovaní si zobralo pod patronát mesto Handlová. Začalo netradične, premietaním krátkeho filmu o histórii mesta. Po úvodnom slove primátorky, Silvie Grúberovej, sa verejnosti prihovoril trenčiansky župan Jaroslav Baška. Zástupca spoločnosti PricewaterhouseCoopers, ktorá je spracovateľom akčného plánu transformácie pre hornú Nitru, predstavil vízie pre uhoľný región, stav, v akom sa rozpracovaný dokument nachádza, jeho kľúčové piliere, štruktúru, možnosti financovania a riadenia procesu transformácie i ďalšie kroky.
Stretnutie pokračovalo diskusiou a otázkami verejnosti. Medzi pripomienkami rezonovala chýbajúca kľúčová cestná infraštruktúra, sociálne zabezpečenie baníkov, chýbajúce finančné zdroje na realizáciu nových projektov či nedostatok zariadení sociálnych služieb v priamej nadväznosti na starnúce obyvateľstvo regiónu. Svoje pripomienky k akčnému plánu predložila aj skupina aktivistov v rámci pripraveného projektu Handlovská koruna, ktorý kladie dôraz na cestovný ruch. V diskusii nechýbali badateľné obavy z kroku do neznáma. „Atmosféra stretnutia bola živá, čo sme aj očakávali. Bežným občanom doposiaľ nikto nevysvetlil, čo celý proces transformácie obnáša, aké kroky nás čakajú a čo im prinesú. Preto aj z ich reakcií cítiť strach a nedôveru,“ vysvetlila vedúca Odboru regionálneho rozvoja Úradu TSK Martina Lamačková. „Je pre nás dobrý signál, že to ľudí zaujíma, chcú sa na príprave materiálu podieľať a my tým pádom máme na čom pracovať. Je tu však mnoho rôznorodých záujmov, ktoré bude potrebné zjednotiť na lokálnej úrovni. Cieľom je nájsť kompromis pre všetkých obyvateľov regiónu,“ pomenoval problém Ivo Doležal zo spoločnosti PricewaterhouseCoopers.
Hlavným posolstvom stretnutia bola preto potreba spolupráce. Horná Nitra musí spoločne s ostatnými zainteresovanými stranami ťahať za jeden povraz, aby dosiahla vytýčený cieľ. Najbližšie stretnutie s verejnosťou sa uskutoční v piatok 3. mája 2019 v Novákoch, po ňom sa k slovu dostanú občania z Prievidze, a to v utorok 7. mája 2019. O termíne posledného prerokovania v meste Partizánske Vás ešte budeme informovať. Relevantné pripomienky získané počas verejných prerokovaní budú do dokumentu zapracované ešte pred jeho predložením na výjazdové rokovanie Zastupiteľstva TSK priamo v dotknutom regióne.
