Spoznávanie prírodných krás Trenčianskeho kraja zo sedla bicykla alebo v turistických topánkach je hlavným cieľom projektu Vrchárskej koruny Trenčianska. Projekt, ktorého sa v priebehu štyroch rokov zúčastnilo viac než tisíc účastníkov, štartuje 10. apríla 2020.
Každý, kto chce Vrchársku korunu Trenčianska (VKT) získať, musí v termíne od 10. apríla do 30. novembra 2020 úspešne zdolať dvadsať predpísaných vrcholov. Podmienkou je odfotiť sa na danom mieste tak, aby bolo rozpoznateľné a fotografiu nahrať pod svoj profil do systému na stránke www.vkt-bike.sk. Vrchol môžete zdolať buď na bicykli (kategória bike) alebo pešo (kategória run & walk & dog). Krásy hradov, pohorí, rozhľadní či kultúrnych pamiatok kraja môžete spoznávať ako jednotlivec, dvojica alebo aj celá rodina. Od roku 2019 organizátori myslia aj na zdravotne znevýhodnené osoby, ktorým na pokorenie VKT stačí zdolať päť vrcholov. Registrácia je bezplatná a dvadsiatku zaujímavých lokalít môžete absolvovať v ľubovoľnom poradí.
O úspešnosti projektu Vrchárskej koruny Trenčianska hovorí fakt, že okrem nárastu počtu účastníkov a zahraničných záujemcov sa myšlienka VKT rozšírila aj do ďalších šiestich oblastí Slovenska, napr. do Žiliny, Liptova či Šariša. Organizátori sa každoročne snažia vybrať vždy nové, niekedy možno i menej známe miesta Trenčianskeho kraja, ktoré sú bez problému dostupné na bicykli. Dovoľte, aby sme vám jednotlivé tohtoročné vrcholy postupne predstavili.
V Prievidzskom okrese, v Chránenej krajinnej oblasti Strážovských vrchov, sa nachádza tzv. Čičermanské sedlo, známe aj ako Sedlo Gápeľ. Do sedla sa dá dostať viacerými trasami. Žlto označená cyklistická značka vás povedie z obce Čičmany, väčšinou cez udržiavaný les. Ďalšou možnosťou je vyraziť na bicykli v smere od Prievidze až do Tužiny, tam pokračovať stále rovno po ceste, kým nenatrafíte na „hríbik“. Trasa ďalej vedie dlhým, no miernym stúpaním po asfaltke až do sedla. Zjazd zo sedla vedie cez dedinku Gápeľ. Tento vrchol môžete zdolať aj v rámci tzv. Bojnického cyklookruhu. Pre turistov odporúčame zas červeno značenú trasu, ktorá vedie z Bojníc cez Maguru a Lazovský vrch do sedla Javorinka.
Rozhľadňa Jelenec sa nachádza na rovnomennom vrchu s nadmorskou výškou 925 m. n. m. v pohorí Bielych Karpát, kúsok od Veľkej Javoriny na pomedzí hraníc medzi Českou a Slovenskou republikou. Táto rozhľadňa je v podstate bývalý vojenský vysielač a jej návšteva je na rozdiel od klasických rozhľadní mierne adrenalínovým zážitkom. V minulosti bola súčasťou areálu vojenskej základne z čias bývalého režimu a pravdepodobne slúžila ako komunikačný uzol pre sovietsku armádu. Stojí prakticky na hranici, pozemky pod vysielačom patria Českej republike, no materiál, z ktorého bola celá vojenská základňa postavená, patril zase Slovákom. Tieto majetkovo - právne vzťahy neboli po rozpade Československa úspešne vyriešené a areál ostal opustený. Dnes je z neho neoficiálna turistická rozhľadňa. Na vrchol vyhliadky vo výške približne 30 metrov sa dá vystúpiť po troch rebríkoch, no iba jeden v strede je chránený bezpečnostným košom. Z vrcholnej plošiny sa vám otvorí nádherný výhľad na slovenskú aj moravskú stranu. Vysielač leží v katastri obce Strání, ktorá sa snaží o jeho získanie, aby ho mohla pretvoriť na vyhliadku po vzore Lopeníka. Na rozhľadňu sa dostanete buď zo spomínanej Veľkej Javoriny alebo z obce Lubina.
Rozhľadňu Žalostiná nájdete na vrchole lúčneho kopca Žalostiná v kopaničiarskej oblasti Myjavského okresu. Táto malá červenohnedá vyhliadka z dreva bola postavená v roku 2003. Vysoká je šesť metrov a na jej vrchol vo výške štyroch metrov vedie celkom dvadsať dva schodov. Po ich zdolaní sa návštevníkom otvorí široký výhľad na okolie, ktorému dominujú vrchy Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny a Považského Inovca, niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že v prípade dobrých poveternostných podmienok je možné zazrieť až predhorie Álp. Na vrch kopca Žalostiná nevedie žiadna turistická značka, no vďaka rozhľadni sa prakticky nedá zablúdiť. Stačí vojsť do obce Chvojnica, časti Hate a odtiaľ vyšliapať pasienkami alebo poľnou cestou. K vrcholu Žalostiná sa viaže aj miestna povera o matke, ktorá prekliala svoju dcéru, aby skamenela a dodnes chodí po kopci a za skamenenou dcérou kvíli a žiali.
Zaujala vás Vrchárska koruna Trenčianska? V našich TS vám postupne predstavíme všetky jej tohtoročné lákadlá.
