Archeológovia Trenčianskeho múzea v Trenčíne robia výskum v podzemnej krypte v Panskej kaplnke medzi Matúšovou vežou a Zápoľských palácom, ktorá bola desaťročia zasypaná sutinami.
„Začali sme architektonický výskum tak symbolicky, presne na 600-sté výročie, kedy Barbora Celjská nadobudla hrad do vlastníctva," povedal vedúci výskumu archeológ Juraj Malec z Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Gotickú kaplnku nechala postaviť spomínaná majiteľka hradu pri prestavbách v 15. storočí, neskôr, v 16. storočí, ju prestavali Zápoľskí a potom v 17. storočí Ilešháziovci. „Nevieme presne kedy kaplnku dostavali, ale vieme, že približne 350 rokov fungovala až do veľkého požiaru v roku 1790," vysvetlil Malec.
Archeológ priblížil, že v 50-tych rokoch 20. storočia prebiehal v priestore kaplnky archeologický prieskum, kedy si poctivo evidovali technický denník z fotografiami. Ale potom boli informácie o stave kaplnky čoraz sporadickejšie a priestor bol zanedbávaný až do stavu, kedy bol zasypaný stavebným odpadom v 80-tych rokoch. "Ako sme si overili v krypte, neúcta k sakrálnym objektom bola v minulom režime úplne normálna, ale nechýbala im vynaliezavosť a naši predchodcovia starú klenbu na dvoch miestach prebúrali a sypali odpad aj do zadnej časti krypty," povedal Malec. Momentálne sa podarilo vyčistiť polovicu krypty, vyviezli už zhruba štyri až päť kubíkov sutín. „Našim cieľom je samozrejme kryptu odkryť, zastabilizovať, možno raz sprístupniť návštevníkom,“ povedal Malec s tým, že sú zvedaví, čo sa počas prác ešte podarí objaviť. "Mňa najviac zaujíma poznámka v denníku, že v severnej stene by mal byť otvor do ďalšieho priestoru," dodal. Riaditeľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne Peter Martinisko vysvetlil, že priestor kaplnky slúžil od roku 1990 aj ako koterec pre strážne psy alebo sklad materiálu. „V súčasnosti sa snažíme tomuto objektu prinavrátiť jeho význam a dôstojnosť," dodal riaditeľ. Plánom múzea je obnoviť pôvodný stav kaplnky, jej dobudovanie a sprístupnenie verejnosti.
Trenčiansky hrad čakajú v nasledujúcich rokov ďalšie výrazné rekonštrukcie viacerých objektov v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry 2026. Obnovená by mala byť Hodinová veža, dolné nádvorie, Jeremiášova bašta aj Zápoľského palác.
