S najväčšou ľútosťou sme prijali správu o odchode našej pani riaditeľky z CSS – Bystričan v Považskej Bystrici, Gabriely Lukáčovej. Lúčime sa nielen s našou dlhoročnou a nenahraditeľnou kolegyňou, ale predovšetkým s človekom s obrovským srdcom.
Ženou, ktorá bola takmer od samého začiatku súčasťou histórie jedného zo župných zariadení sociálnych služieb, kde si prešla viacerými pozíciami. Jej obetavosť, húževnatosť a prirodzený talent na prácu s ľuďmi ju predurčili na vedúci post v zariadení. Neustále pripomínala svojim kolegom, že prácu v sociálnych službách môžu robiť len ľudia, ktorí do nej vkladajú kus samého seba. A že postupom času sa táto práca vryje človeku hlboko pod kožu a stane sa jeho súčasťou. Zariadenie, v ktorom pôsobila, zapájala do rôznych projektov, prispievala k skvalitňovaniu poskytovaných sociálnych služieb, napríklad aj budovaním nových priestorov pre výkon terapií. Jej práca nekončila s koncom pracovnej doby, bola poslaním. Bola tým človekom, vďaka ktorému sa aj klienti v tomto zariadení, predovšetkým s diagnózou demencia, necítili beznádejne a dezorientovane, ale príjemne a bezpečne. Neustále prichádzala s inovatívnymi riešeniami a nápadmi pre uľahčenie života klientov v zariadení. Stála aj za vznikom reminiscenčnej miestnosti. Za svoju obetavú prácu získala ocenenie „manažér v sociálnych službách TSK“ za rok 2021. Zariadenie, v ktorom pôsobila, poskytuje svoje služby 180 osobám, z toho 20 osobám bez prístrešia, ktoré sa dostali na samé „dno“, aj vďaka jej práci, vďaka práci celého kolektívu, sa týchto ľudí podarilo úspešne prinavrátiť späť do spoločnosti, späť do pracovného pomeru a samostatného fungovania. V roku 2022 sa stala platnou súčasťou tímu, ktorý zavádzal do sociálnych služieb používanie moderných technológií a bola pri zrode systému IDA – Inteligentnej Domácej Asistentky. Post riaditeľky CSS – Bystričan opätovne obhájila v roku 2023, stanovila si ďalšie ciele, ktoré postupne začala napĺňať. Žiaľ, život to zariadil inak.
Trenčiansky samosprávny kraj na čele s predsedom Jaroslavom Baškom a vedúcou Oddelenia sociálnej pomoci Elenou Nekorancovou vyjadruje úprimnú sústrasť rodine a pozostalým. Lúčime sa citátom: „Tie najkrajšie veci na svete nemôžeme vidieť a ani sa ich dotknúť. Musíme ich cítiť srdcom.“ Pani riaditeľka, ďakujeme za všetko, zostala tu po Vás nezmazateľná stopa a odkaz, ktorý pretrvá. Česť Vašej pamiatke.
