Po prvýkrát sa na pôde Trenčianskej župy konal Deň Združenia miest a obcí Slovenska, v rámci ktorého sa stretli tri regionálne združenia miest a obcí priamo v Trenčíne (ZMO Myjavského regiónu, RZMO stredného Považia, Považskobystrické RZMO) a ďalšie dve v Osľanoch (ZMO hornej Nitry, RZMO stredného Ponitria a Partizánskeho). Na zasadnutí dominovali predovšetkým témy dostupnej zdravotnej starostlivosti a financovanie samospráv v kontexte zostavovania rozpočtov na rok 2025.
„Téma, ktorá rezonovala pod číslom 1, keďže je záver kalendárneho roka, je téma zostavovania rozpočtov a financovania samospráv. Hovorili sme o tom, čo momentálne najviac trápi mestá a obce na Slovensku, a to sú akútne chýbajúce finančné prostriedky, ktoré nám boli odobraté bývalými vládami v rokoch 2021 - 2022, no a my teraz znášame tie dopady,“ vysvetlil predseda ZMOSu Jozef Božik. Hoci prvé rokovania boli neúspešné, najmä kvôli zlému stavu verejných financií, nakoniec sa podarilo od vlády SR pre samosprávy vyrokovať 50 mil. eur. Peniaze však chýbajú aj naďalej, pričom hrozí, že samosprávy budú musieť obmedziť dotačné schémy či prevádzku športovísk a podporu kultúry. V menších obciach hrozí aj obmedzovanie poskytovania služieb. ZMOS avizuje, že ďalšie problémy v rozpočtoch samospráv by mohlo spôsobiť vyplatenie 800-eurových odmien. „Nepodpíšeme kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, pokiaľ nám štát nebude vedieť garantovať, že tých 87 mil. eur príde na účty miest a obcí Slovenska, aby sme tieto odmeny mohli dať,“ dodal predseda ZMOSu. Peniaze chýbajú aj samosprávnym krajom. „V pondelok sme schválili rozpočet TSK a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v ňom veľa vecí chýba. Napríklad na súvislé opravy ciest nešlo ani euro a našli sme len pár desiatok tisíc eur na to, aby sme vôbec mohli zasanovať prípadné poruchy v našich troch župných nemocniciach,“ povedal trenčiansky župan Jaroslav Baška. Keďže finančných prostriedkov nie je veľa, samosprávy sa spoliehajú najmä na financie z eurofondov.
V rámci zdravotníctva v Trenčianskom kraji, rovnako ako na celom Slovensku, rezonuje najmä problém nedostatku pediatrov či APS, ktoré v kraji zanikli. Veľkou témou je aj reforma rýchlej zdravotnej pomoci. Trenčianska župa už dlhšie premýšľa aj nad ďalším osudom svojich troch nemocníc. „Opätovne chcem zopakovať, že Trenčianska župa nikdy nepredá svoje nemocnice. Najbližšie obdobie nie je v záujme župy tieto nemocnice ani prenajať. Ako najvhodnejšie riešenie sa nám javí manažérska zmluva, ktorú sme oprášili ešte z roku 2015. Ak sa splnia niektoré ukazovatele, až potom by sme uvažovali nad prenájmom. Chceme zadefinovať určitý rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti, chceme, aby do nášho majetku bolo zainvestované, pretože na tieto investície nebude mať župa najbližšie roky finančné prostriedky a chceme, aby sa tieto nemocnice ďalej nezadlžovali. Preto prídeme s určitým návrhom riešenia,“ vysvetlil župan.
