Župné Centrum tradičnej kultúry Myjava je jediným regionálnym centrom špecializovaným na tradičnú kultúru a nehmotné kultúrne dedičstvo v rámci celého Slovenska. Za modelový a inovatívny systém vzdelávacích aktivít, ktorými za viac ako 20 rokov pôsobenia prinavracajú tradície späť do súčasnosti, získali zápis do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.
Potreba ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva sa stala témou najmä po prijatí Medzinárodného dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v roku 2003 v Paríži. Slovenské prvky a praktiky nehmotného kultúrneho dedičstva sú zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. V tomto zozname má CTK Myjava zapísanú tylovú paličkovanú čipku a tance s vyhadzovaním v myjavsko-trenčianskej oblasti. V Zozname najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku je aktuálne 5 zápisov, pričom najčerstvejším držiteľom certifikátu o zápise je práve CTK Myjava. „Je to veľké spoločenské uznanie aj ochrana našej práce. Sme nesmierne vďační a ja osobne som veľmi hrdá na všetkých svojich kolegov a na to, čo sa nám podarilo. A vďačná som aj nášmu zriaďovateľovi, ktorý nám počas jednotlivých fáz vývoja vždy prejavil dôveru, dovolil realizovať naše plány a vždy vyhovel našim potrebám,“ hovorí Viera Feriancová, riaditeľka CTK Myjava.
Rôznorodé podujatia vie tím CTK Myjava na mieru prispôsobiť rôznym kategóriám a vekovým skupinám obyvateľstva. „V rámci podujatí sa zameriavame na tradičnú kultúru najmä myjavského regiónu, Trenčianskeho kraja a regiónov v ňom a takisto celého západného Slovenska. Viaceré podujatia sú zamerané pedagogicky - sprostredkovávame metodiku, ako učiť informácie z oblasti tanečného folklóru, hudobného folklóru, ľudového odevu a remesiel,“ vraví odborná pracovníčka centra Lenka Konečná. Systém vzdelávacích aktivít CTK Myjava je inovatívny a po jemných úpravách sa dá aplikovať aj v úplne iných folklórne živých regiónoch, jeho dôležitými prvkami sú interaktívnosť, inovatívnosť aj namodelovanie prostredia. „Zastrešujeme celý proces – od identifikácie javu po jeho dokumentáciu, digitalizáciu, archivovanie, nájdenie spôsobu, ako ho budeme popularizovať, vytvorenia metodických pomôcok až po vzdelávanie a fixovanie poznatkov. Pri realizácii aktivít sa snažíme zapojiť čo najväčší počet partnerov, radi spolupracujeme s mestami, obcami, s ľuďmi z kultúrneho aj akademického prostredia, s folklórnymi kolektívmi, spolkami, remeselníkmi, neziskovým aj podnikateľským prostredím a jednotlivcami,“ vysvetľuje Feriancová základ systému, vďaka ktorému majú oveľa širší dosah, sieťujú odborníkov s praktikmi a vychovávajú si tak nových lektorov. Tematické aktivity a podujatia sa vždy snažia realizovať v takom prostredí, ktoré je pre danú vzdelávaciu aktivitu čo najprirodzenejšie a zodpovedá priestoru, v ktorom daný prvok kedysi prirodzene existoval. Tým u návštevníkov vzbudia prirodzený záujem a zároveň si lepšie zapamätajú odovzdávané informácie.
Nosná časť cyklu výchovno-vzdelávacích podujatí sa odohráva v Gazdovskom dvore v Turej Lúke, v tradičnom starom obydlí. „Deti prídu akoby do starého sveta, jednotlivé informácie, ktoré dostanú, sú poprepletané aktivitami, ktoré si môžu vyskúšať, v závislosti od témy sa naučia piesne alebo tance ktoré k danému obdobiu patria,“ dodáva Lenka Konečná. Na Veľkú noc tak podľa starých zvykov vyrábajú Morenu či letečko a vinšujú gazdinej, od ktorej dostanú malú odmenu. V máji sa na Gazdovskom dvore venujú ľudovému stravovaniu, v peci na dvore si účastníci aktivít vyskúšajú pečenie chleba aj posúchov so slaninou či varenie periek. V jesennom období dvor rozvoniava slivkovým lekvárom a účastníci sa dozvedia, ako si v minulosti ľudia navzájom popri prácach pomáhali, čo si spievali, aké historky si rozprávali či ako si popri varení lekváru zatancovali. V predvianočnom období sa deti popri prestieraní štedrovečerného stola v útulnej starosvetskej izbici učia o stridžích dňoch, mikulášskych pochôdzkach aj rôznych dievčenských zvykoch. Vzdelávacie aktivity sú obľúbenou destináciou pedagógov zo širokého okolia. „Deti aj napriek tomu, že sú z tohto regiónu a aj sa o zvykoch učíme, nie všetko vedia. Tieto interaktívne podujatia, kde nielen počujú, ale aj vidia a všetko si vyskúšajú, sa snažíme v rámci ročníka aspoň spolovice absolvovať, pretože nie je ľahké sa sem dostať. Objednávame sa aj rok dopredu, aby sa nám ušlo miesto,“ hovorí Andrea Michalcová z elokovaného pracoviska ZŠ Myjava na Viestovej ulici.
Práve na popud pedagógov vznikajú pod rukami CTK Myjava aj rôzne metodické materiály, pracovné učebnice, pexesá, vystrihovačky, hudobné nosiče aj odborné materiály, ktoré učiteľom neskôr pomáhajú upevňovať nadobudnuté poznatky detí o nehmotnom kultúrnom dedičstve počas klasického vyučovania. Pre dospelých organizujú odborní pracovníci aj tanečné semináre, hudobné dielne a kurzy zamerané na tradičné remeslá, akými je košikárstvo, drevorezba, čipkárstvo, drotárstvo či výroba tradičných obradových cestovín – hrtánkov. Pre verejnosť sú určené aj kurzy starostlivosti o súčasti sviatočného obradového odevu aj pokrývok hlavy či kurzy česania tradičných účesov. „Naučiť sa, ako o tradičné odevy správne starať a ako sa do nich správne obliecť a upraviť, je veľmi dôležité. Tradičný odev slúžil ako občiansky preukaz, ak je človek nesprávne upravený, ničí symbolickú hodnotu daného odevu,“ vysvetľuje Viera Feriancová. Dedičstvu predkov sa venuje aj Digitálna mapa tradičnej kultúry, ktorú CTK Myjava spravuje, dlhodobým úspešným projektom je taktiež Medzinárodný folklórny festival Myjava, súbežne s ktorým zabezpečujú odborní pracovníci aj online verziu festivalu. Dlhoročná usilovná osveta a aktivity prinášajú ovocie v podobe revitalizácie tradičných prvkov kultúry aj poopravené a zvýšené povedomie o ich existencii. Príkladom je známa tylová paličkovaná čipka. „Verejnosť si zo začiatku nevedela predstaviť hodnotu tejto čipky, no čím viac aktivít robíme, čím viac sme informovali, ako sa sem čipka dostala, si dovolím tvrdiť, že v našom regióne neexistuje človek, ktorý by medzi čipkami nevedel určiť, ktorá to je. Keď vznikalo CTK Myjava, bola táto zručnosť na ústupe, no v súčasnosti máme až 3 kluby, ktoré sa jej paličkovaniu venujú a aj 4 majsterky ÚĽUV. Aj iným prvkom, napr. hrtánkom, sme takto poskytli druhý život a stali sa súčasťou moderného života. A to je veľký posun,“ uzatvára Feriancová.
