Bojnický zámok - prestavaný v roku 1889-1910 podľa projektu architekta Jozefa Huberta na spôsob francúzskych gotických hradov, s čiastočným ponechaním pôvodného stavu niekdajšieho stredovekého hradu.
Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva.
Bojnický hrad i panstvo boli vždy kráľovským majetkom. Podľa povestí kráľ Matej Korvín rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradné listiny, ktoré začínajú: "Sub nostris dilectis tillis Bojniciensibus".
Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam skalnatého terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým opevnením.
Pôvodne gotický hrad, mal viac majiteľov. Medzi najvýznamnejších patril Matúš Čák Trenčiansky, ale patril aj rodine Zápoľskovcov a Turzovcov. Po dlhšom období stagnácie v roku 1852 získal bojnické panstvo s hradom posledný majiteľ - gróf Ján František Pálfi. Bol významným súkromným zberateľom. Za obdobie pôsobenia majiteľa hradu Jána Pálfiho, ktorého portrét môžeme vidieť na strednom poli tzv. zlatého anjelského stropu, panstvo a hrad zaznamenali najväčší rozmach. Už vo svojom testamente gróf Pálfi vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené pre verejnosť a aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom.
V priestoroch Bojnického zámku môžeme obdivovať veľkú zbierku umeleckých diel a pôvodného zariadenia, ale azda najznámejším umeleckým dielom je tzv. Bojnický oltár od florentského maliara Narda di Cione zo 14. storočia.
Zámok stojaci na travertínovej skale, tvorí vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. Patrí medzi najatraktívnejšie pamiatky na Slovensku.