Považský hrad vznikol v 2. polovici 13. storočia na obranu krajiny a ako oporný bod pri brode cez Váh. Prvý raz sa však spomína v 14. storočí ako kráľovský hrad. Už v roku 1397 je v rukách poľského šľachtica Stibora zo Stiboríc, ktorý sídlil na hrade Beckov a hrad dostal od kráľa Žigmunda za verné služby korune. Po vymretí tejto rodiny po meči, bol znovu kráľovským majetkom a kráľovná Alžbeta darovala hrad českému kapitánovi Ulrichovi Cillskému.
V roku 1458 dostal hrad od kráľa Matyáša Ladislav Podmanický. Tento rod rozšíril hrad a panstvo, získali právo mýta na brode Váhu, no neskôr sa stali najobávanejší lúpežní rytieri. Zbíjali nielen susedné okolie, ale chodili aj do Sliezska a na Moravu a takto si podmanili veľkú časť Trenčianskej župy. Po smrti Jána a Rafaela Podmanických, ktorí zomreli bez potomkov, hrad sa stal majetkom kráľa, ktorý ho neskôr daroval Gašparovi Šerédimu a jeho manželke.
V roku 1543 vyhorel ale znovu bol vystavaný. Neskôr patril rodine Balašovcov, ktorej bol skonfiškovaný za účasť na thokolyovskom sprisahaní a v roku 1698 ho cisárske vojská vyhodili do povetria. V držbe rodiny Sapáryovcov, ktorí sa usadili v podhradí hrad pustol. V 2. pol. 19 stor. hradné ruiny predali ako súčasť majetku, bytčianskym Popperovcom.