Príroda

Ihrisko z náučným chodníkom a priestorom na opekanie

Záhradu tvorí: prírodné jazierko, miesto divočiny, úkryt pre ježkov a plazy, hmyzí hotel, bylinková špirála, skalka, komposty, vyvýšené záhony, záhony kvetov, kvetinová lúka, altánok, záhon ruží, radová výsadba bobuľovín a ovocný sad starých odrôd. V roku 2017 získala plaketu „Prírodná záhrada".

Obecné chránené územie , výskyt chránených živočíchov a rastlín

Posledný verejný priestor naprojektovaný spoločnosťou Baťa ako záhrada pre obyvateľov Baťovian. Aktivity v Baťovianskej záhrade sa budú zameriavať na aktívny oddych, vzdelávanie, osvetu v enviromentálnej oblasti.

V minulosti bol park neodmysliteľnou súčasťou každého panstva a patril k miestu spoločenských zábav, oddychu a stretnutí s priateľmi. Krásne miesto na relax a oddych v prírode v centre mesta Dubnica nad Váhom ponúka aj dnes historický Park J.B. Magina

Územie ktore je sučastou chranenych územi členskych krajin EU s názvom Natura 2000. Nachádza sa na územi Vlára v katastralnom uzemi Horneho Srnia. V zachovanom lese sa nachádza velmi starý a mohutny strom s dutym kmenom, ktory mu aj tak neprekaža v raste.

Navrhovanie záhrad v súlade s prírodou. Využitie záhrad pre obohatenie prírodnej rozmanitosti, zlepšenie mikroklímy, úžitok ľuďom aj živočíchom našej prírody. Mix jedlých kulinárskych druhov s okrasnými a funkčnými prvkami pre dotvorenie osobitej záhrady pre relax aj niečo pod zub bez stresu.

Malá drevená rozhľadňa sa nachádza na plochom vrchole kopca Žalostiná, ktorého nadmorská výška je 622 m. Rozhľadňa bola postavená v roku 2009. Má dvadsaťdva schodov a je vysoká šesť metrov. Vyhliadková plošina je umiestnená štyri metre nad zemou.

Vojenská veža na Jelenci rozhodne nepatrí medzi klasické rozhľadne a istým spôsobom predstavuje aj trochu adrenalínovejší zážitok. Vojenská veža sa týči do výšky 40 metrov a výstup na ňu, ako aj pohyb v jej okolí, je na vlastné nebezpečenstvo.

Z vyhliadky sa Vám naskytne pôsobivý výhľad na okolitú krajinu, Bojnický zámok a jeho okolie i na Prievidzu, ktorá nie je bežne vidieť z menšej výšky. Súčasťou stavby je i tobogan, ktorým sa odvážni návštevníci môžu spustiť z vrcholu veže nadol.

Vyhliadková veža Turá Lúka - Hrajky sa nachádza na významnom vrchu Myjavskej pahorkatiny s názvom Hrajky, neďaleko obce Turá Lúka a hlavnej cesty z Myjavy do Sobotišťa. Má 10 metrov a ponúka turistom pôsobivý výhľad do doliny rieky Myjava, na časť Myjavskej pahorkatiny, Bielych Karpát a čiastočne i Považského Inovca. Ak sa na ňu chcete dostať, musíte zdolať 61 schodov, ktoré vedú na vyhliadkovú plošinu vo výške 9,5 metra.

Rozhľadňa je situovaná na najvyššom mieste v okolí myjavskej prírody a ponúka dokonalý výhľad na Biele Karpaty, masív Veľkej Javoriny, Myjavskú pahorkatinu, Malé Karpaty, Považský Inovec, Tríbeč, Vtáčnik i Strážovské vrchy. Vyhliadková veža Poľana bola postavená v rámci EÚ projektu cezhraničnej spolupráce "Pozrime sa cez hranice z výšky". Jej konštrukcia je drevená a siaha až do výšky 20 metrov.

vedie k nemu náučný chodník Náučný chodník" K prameňom Bebravy"

Komunitná záhrada s chodníkom a kvetinovými skalkami

Komunitná záhrada na pôde Základnej umeleckej školy

Drevená, 7 metrov vysoká, rozhľadňa je veľmi ľahko prístupnú z obce po značenej lesnej cestičke dlhej približne 500m. Aj vďaka tomu predstavuje skvelý výlet pre detičky či seniorov.

V skutočnosti ide o meteorologická telekomunikačná rozhľadňa „Helena“. Veža má celkovú výšku 21,5 m a vyhliadka sa nachádza približne vo výške 17 m. Výhľad je kruhový a zadívať sa môžete skutočne do ďaleka. Z rozhľadne vidno blízke i vzdialenejšie mestá. Veľkoleposť tomuto výhľadu dodávajú štíty Veľkej Fatry a Tatier, bradlá Vršatca a kopce Kľak a Veľký Lopeník na Morave.

Panská Javorina je druhý najvyšší vrchol na hrebeni Považského Inovca. Malá vrcholová časť panskej Javoriny je odlesnená a práve tu vyrástla drevená turistická rozhľadňa. Jej výška dosahuje 16 metrov a z vyhliadkovej plošiny sa vám naskytne pôsobivý kruhový výhľadom na hrebeň Považského Inovca, doliny Váhu a Nitry, Malé a Biele Karpaty, Strážovské vrchy a Tríbeč.

Rozhľadňa na Stratenci je najvyššie položenou vyhliadkovou vežou Javorníkov. Verejnosti bola sprístupnená v roku 2008. Veža je vysoká 8 metrov a vyhliadkovú plošinu má vo výške 5 metrov. K zastrešenej vyhliadkovej plošine vedú raz zalomené strmé schodíky bez zábradlia. Je ich 22.

22 metrov vysoká drevená rozhľadňa. Za pekného počasia vidieť Javorníky, Kysucké vrchy, Vrátnu s Martinskými hoľami, pohoria - Malú Fatru, Kľak a Strážovské vrchy.

Rozhľadňa je dvojpodlažná drevená stavba, ktorá niektorým pripomína aj peknú rozprávkovú chalúpku. Vysoká je 9,5 metra a z jej najvyššieho poschodia sa vám naskytne pôvabná scenéria, ktorej dominujú roztrúsené okolité mestá a pohoria ako Biele Karpaty, Považský Inovec a Strážovské vrchy.

Cesta k rozhľadni Trenčianská Závada trvá približne 20 minút z časti obce Nemšová s rovnomenným názvom. Rozhľadňa poskytuje výhľad na okolité kopce - Biele Karpaty, Považský Inovec a Strážovské vrchy. Samozrejme aj na priľahlé obce. Rozhľadňa má po všetkých stranách umiestnené informačné tabule popisujúce jednotlivé vrchy.

Rozhľadňa pripomína renesančný balkón uprostred lesného zátišia. Je kovová a stojí na štyroch betónových pilieroch. Je vysoká tri metre a na jej vyhliadkovú plošinu vedie 17 schodov. Výhľad z rozhľadne smeruje na Banskú. Vidieť je preto Veľkú a Malú Lehôtku, Hradec, priemyselnú časť Prievidze, vlakovú trať smerom na Handlovú či rieku Handlovku. Výhľad dopĺňa scenéria zelene v Prievidzi. K rozhľadni vedú dva chodníky. Jeden od reštaurácie a druhý od amfiteátra. Smer cesty vám ukážu smerové tabule nainštalované v lesoparku.

Na hraničnom hrebeni Bielych Karpát, na vrchu Veľký Lopeník, je v nadmorskej výške 911 m situovaná krásna impozantná 22 metrov vysoká rozhľadňa. Stavba bola skonštruovaná podľa návrhu M. A. Svatopluka Sládečka. Drevená hranolovitá veža zakončená asymetrickou strechou je postavená z dubových trámov a mohutného kamenného podstavca, ktorý je vysoký 4,5 m. Jeho rozmery sú 5,9 x 5,9 m.

Kostol sv. Kozmu a Damiana bol postavený v 13. storočí v románskom slohu v areáli staršieho hradiska nad obcou Kšinná. Je to jednoloďová stavba s obdlžnikovým pôdorysom, polkruhovou aspidou, severnou sakristiou a drevenou vežičkou na západnej strane. Fresky kostola, ktoré sa zčasti zachovali dodnes pochádzajú z obdobia gotiky.

Reštaurácia , výrobky, Ut-Št,11:30-19:30,Pi-So, 11:30-20:00, Ne, 11:30-19:30

Reštaurácia, penzión, výrobky , Po-Pi, 11:00-14:00

Múzeum,Ut-Pi,9:00-15:00, So,10:00-14:00

Rybolov, kúpanie

Zrúcaniny hradu vypínajúce sa vo výške 591 metrov nad morom, na bočnom hrebeni Nitrických vrchov (časť Strážovských vrchov), neďaleko obce Uhrovské Podhradie v ťažšie dostupnom teréne.

Vodná nádrž Prusy leží v peknom prostredí medzi pohoriami Strážovské vrchy a Považský Inovec na toku potoka Dubnička. Vodná nádrž má rozlohu 35,12 hektára o objemu 1 564 600 kubíkov úžitkovej vody. Vybudovali ju v roku 1987 - 1988.

Cyklotrasy, prechádzka

5 minút od vrchola Rokoša (1010) je pamätník, na ktorom je okrem iného: Na znak vďaky veľkým uhrovským rodákom Ľudovítovi Štúrovi a Alexandrovi Dubčekovi účastníci výstupu na Rokoš. 26.X.1968. Pomník znovu vybudovaný v roku 1996.

Rohatá skala patrí k turistickým atrakciám Strážovských vrchov. Hoci svojou nadmorskou výškou 850 m n.m. nepatrí medzi velikánov, svojim vrcholovým reliéfom a prekrásnymi výhľadmi.

Prechádzka , opekačka

Expozícia zachytáva život a dielo Ľudovíta Štúra /1815-1856/ a Alexandra Dubčeka /1921-1992/. Prvá expozícia bola otvorená v roku 1965 pri príležitosti osláv 150.výročia narodenia Ľudovíta Štúra. Ut-So, 8:00-16:00

Okšovské duby sú chránený areál v pohorí Považský Inovec v podcelku Nízky Inovec, približne 2 km západne od obce Zlatníky. Nachádza sa v katastrálnom území obce Zlatníky, okres Bánovce nad Bebravou v Trenčianskom kraji. Vyhlásená bola v roku 1984 na rozlohe 1,53 ha, bez ochranného pásma

Pamiatka Brodzany

Mohyla z roku 1928 je venovaná gen. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ktorý zomrel 04.05.1919

Jazdecký areál Tartaros je určený pre jazdecké športy. Boxy pre ustajnenie koní, jazdecká škola. Areál je situovaný v obci Pečeňany, kde je obkolesený krásnymi poliami a lesmi. V rámci areálu je aj predajňa a servis sediel a iných jazdeckých potrieb pre rôzne typy jazdy.

Kočací zámok je časť náučeného chodníka Čvirigovec. Geologickú stavbu okolia Trenčianskych Teplíc tvorí pestrá paleta hornín. Zastúpené sú predovšetkým rôzne variety vápencov, ale aj dolomity, slienité vápence, pieskovce a ílovití bridlice. Tvrdšie horniny, napr. rohovcové vápence, vytvárajú výrazné skalné útvary, napr. Kočací zámok. Na kontakte priepustných a nepriepustných hornín, ale aj na puklinách tektonicky porušených hornín vzniklo mnoho prameňov.

V bezprostrednej blízkosti kostolíka sa nachádza vyhliadka s dvojkrížom, z ktorej sa naskytá pôvabný výhľad na obec a ďalšie príjemné oddychové miesto – obecný rybník. Ku kostolíku sa možno dostať po neoznačenom chodníku z obce Krásno

Park Trenčianskej univerzity otvorený 20.9.2019. Pekné a moderné miesto pre študentov

Zber medvedieho cesnaku , prechádzka

Kúpeľný park bol založený v roku 1873. Rozloha parku je 18 ha. Centrum kultúry je Kúpelná dvoranas koncertnou sieňou, pred ktorou bol vybudovaný Most slávy

Park v dedinke Turá Lúka može poslúžiť ako miesto na prechádzku a relax a pritom nemusíte ísť ďaleko do lesa.

Bradlo (543,1 m n. m) je najvyšší vrch Myjavskej pahorkatiny. Na vrchu stojí Mohyla M. R. Štefánika, pri ktorej končí Štefánikova magistrála.

Turistika , cyklotrasy

Územie Breziny začal na konci 19. storočia zalesňovať farár Ľudovít Stárek. Prvými stromami, ktoré sa tu uchýlili boli brezy, a preto bol odvodený názov Brezina. Najvyšším vrchom Breziny je Kozí vrch. (381 m n. m.)

Mestský park pri rieke Nitra. Súčasťou parku je aj niekoľko ohnísk a jazierko. Blízko sa nachádza aj golfové ihrisko.

Gaštan jedlý ako drevina stredomorského pôvodu dosahuje v okrese Trenčín severnú hranicu výskytu na Slovensku. Najstarší a najmohutnejší strom v skupine CHS je považovaný za najstarší a najväčší gaštan jedlý v okrese Trenčín. V minulosti bol jeho vek odhadovaný až na 500 rokov a povesť hovorí, že pod ním táborili Turci. Dreviny majú najmä kultúrno-historický, vedecký, krajinársky a estetický význam, sú pozostatkom väčšej skupiny gaštanov jedlých v Tr. Miticiach, z ktorej sa ešte zachovalo niekoľko jedincov v okolitých záhradách

Solitér vzácnej opadavej ihličiny pochádzajúcej z JV časti USA. V parkoch v rámci Slovenska sa pestuje zriedkavo, pretože vyžaduje zamokrenú pôdu. V okrese Trenčín je jediným exemplárom druhu. Ochranu si zaslúži z hľadiska vedecko-výskumného, krajinárskeho, náučného a kultúrno-historického

Cenné exempláre parkovej dreviny, významné z dendrologického i kultúrno-historického hľadiska. Pred budovou bývalej kúrie, kde od r. 1920 sídlila prvá slovenská továreň likérov SLOVLIK, boli vysadené pravdepodobne okolo roku 1900, kedy sa významne rozvíjal i blízky mestský park (otvorený v r. 1880). V r. 2000 bola osadená informačná tabuľa

Obe lipy tvoria významnú dominantu obce a parku s vysokou ekologickou a estetickou hodnotou, sú cenným objektom pre vedu a výskum. Spojením s rodom Lipských, najmä s kartografom Jánom Lipským, sú významné z kultúrneho a historického hľadiska.

Dreviny sú súčasťou zelene historického centra obce Beckov s vysokou ekologickou a estetickou hodnotou, významné sú aj z kultúrneho a historického hľadiska. Ratú na nádvorí bývalého župného sirotinca, historickej budovy datovanej do druhej tretiny 17. storočia (1680) so stredovekými základmi. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou. Jedna z líp je pravdepodobne najväčšou a najstaršou lipou v rámci výsadieb v centre obce Beckov.

Ide o reliktný druh ihličiny, objavený v strednej Číne v r. 1941, predtým bol známy iba z fosílii. Solitér tejto opadavej ihličiny bol vysadený v areáli materskej školy v 50-tych rokoch 20.storočia, t. j. v začiatkoch pestovania druhu v Európe. Ochranu si zaslúži z hľadiska vedecko-výskumného, krajinárskeho, náučného a kultúrno-historického.

Výsadba gaštanov jedlých v Zemianskom Podhradí má kultúrno-historický význam. Tieto dreviny sa pestovali vo vinohradoch. Svedčí o tom chotárny názov "Vinohrad". V rámci Bielych Karpát a ich predhoria je Gaštanica v Zem. Podhradí jediným chráneným výskytom gaštana jedlého, ostatné, v minulosti chránené jedince v tomto orografickom celku zanikli a ich ochrana bola zrušená (napr. Nová Hora v k. ú. Záblatie)

Tri chránené ginká v parku v Bojniciach

Je to tretia najväčšia a najstaršia lipa v okrese Považská Bystrica. Odborne vypestovaná, vyniká tvarovými vlastnosťami i vekom. Je pamätným stromom.

Tri stromy pozoruhodných dimenzií a veku tvoria spolu s kostolom zo 14. stor. výraznú estetickú dominantu obce. Majú kultúrny, krajinársky a estetický význam z hľadiska ochrany.

Lipa kráľa Mateja alebo aj Bojnická lipa je lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), ktorá rastie v parku Bojnického zámku. Má viac ako 700 rokov. Obvod kmeňa je 11 m, výška stromu 9 m a priemer koruny 5 m.Jej obvod pri pni je 12,5 m. Je vzácnym pamiatkovým i botanicky dôležitým stromom a je štátom chránená.

Nachádza sa v doline Kalište, 1,1 km SV od DSS Senior Modrová. Prístup autom od konca asfaltky v doline Kalište, pevnou lesnou cestou popri potoku. V pravej vetve doliny, asi 200 m nad osamelou chatkou pri ceste, 15 m od cesty na ľavom brehu potoka Hučanka. Výverisko upravené, je tu vybudovaná betónová šachtica so schodíkmi, v stene oceľová rúrka - odtok minerálky. Samotný výver je prekrytý drevenou strieškou. Okolie čiastočne upravené, sú tu jednoduché lavičky, pripravuje sa pravdepodobne osadenie altánku, v zemi sú už zabetónované oceľové pätky. Cez potok je od cesty vybudovaný drevený mostík. Je to slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá voda s celkovou mineralizáciou 1791 mg/l a obsahom CO2 1250 mg/l (v r.1963).

Zdroj sa nachádza v priestore Kúpeľov Bojnice, asi 20 m od budovy Jánovho kúpela, vedľa kúpeľného chodníka. Voda vyteká z nerezovej rúrky do umývadla. Ide o prírodnú liecivú vodu, slabo mineralizovanú, hydrogenuhlicitanovo-síranovú, vápenato-horečnatú, slabo alkalickú, horúcu, hypotonickú, s celkovou mineralizáciou 712 mg.l-1, s obsahom plynu CO2 120 mg.l-1 a teplotou 46,0 °C.

Zdroj sa nachádza v priestore Kúpeľov Bojnice, 30 m od Kaviarne Pod platanom (súčasť Liečebného domu Mier). Voda je charakterizovaná ako prírodná liecivá voda, slabo mineralizovaná, hydrogenuhlicitanovo-síranová, vápenato-horecnatá, slabo alkalická, horúca, hypotonická, s celkovou mineralizáciou 709 mg.l-1, s obsahom plynu CO2 90 mg.l-1 a teplotou vody 46,5 °C

Zdroj sa nachádza pri kúpeľnom chodníku, asi 70 m poniže vyhliadkovej vežičky Ivanka. Výver je upravený do formy malej jaskyne v kamennom múre, v jej stene osadená oceľová rúrka z ktorej vyteká termálna voda. Je to prírodná liečivá voda, slabo mineralizovaná, hydrogenuhličitanová, vápenato-horečnatá, slabo alkalická, vlažná, hypotonická, s celkovou mineralizáciou 686 mg.l-1, s obsahom plynu CO2 85 mg.l-1 a teplotou vody 35,0 °C.

V centre Trenčianskych Teplíc, na námestí pri liečebnom dome Krym. Ifigénia, podľa dcéry majiteľa kúpeľov. Zo 6-ich zdrojov v Tr.Tepliciach je jediný voľne prístupný. Teplota vody je 38,4 - 40oC. Chemizmus vody: ide o mierne mineralizovanú vápenato-horečnato sírnu vodu so zvýšeným obsahom fluóru. Zvýšený obsah sulfánu (H2S) zabezpečuje liečivé účinky na pohybové ústrojenstvo. Pravidelnému využívaniu na pitie by mala predchádzať konzultácia s lekárom. Zistený vek vytekajúcej vody je 20 000 - 23 000 rokov! Pramene možno poznali už Kvádi, či rímske légie. Prvý zachovaný zápis je z roku 1247. V minulosti sa liečili aj kone, ktoré kúpali vo veľkej jame. Zdroj zachytený do troch mramorových stĺpikov z ktorych vyteká do veľkého nerezového "umývadla".

Prístup autom z osady Zabudišová cez Melčické kopanice až k prameňu, pešo najbližšie z Ivanovskej doliny, z časti Borotovec po poľnej ceste 900 m. Výverisko bolo v minulosti upravené doskami do kruhového tvaru, v roku 2012 za prispenia obce a dobrovoľných darov došlo k úprave výveriska aj okolia miestnymi nadšencami. Vo výverisku je osadený dubový kadlub nad ktorým je osadený drevený prístrešok, povrch pri výverisku upravený štiepaným kameňom. V blízkosti sú lavičky s ohniskom a smetným košom. Voda sa naberá ručne z kadluba. Minerálna voda je uhličitá, s mineralizáciou 447,2 mg/l a obsahom CO2 2000 mg/l (v r.1972). V minulosti mala výdatnosť 0,6 l/min.

Na hornom konci miestnej časti Predpoloma v Novej Bošáci, prístup asfaltkou. Výverisko hneď pri ceste, "v priekope" pod lipou oproti poslednému domu na ľavej strane cesty. Steny výveriska opevnené pieskovcovými kameňmi, vo výverisku je rúra prekrytá drevenou "pokrievkou". Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenato-sodnú, uhličitú vodu, s celkovou mineralizáciou 2174,8 mg/l a obsahom CO2 1200 mg/l (r.1971). Voda sa naberá.

Názov "Prameň v záhrade A.Vráblika" pochádza z celoslovenského mapovania minerálnych zdrojov v r.1971. V súčasnosti majiteľ pozemku je už zmenený.... Prístup je po miestnej pevnej ceste, ktorá vedie ľavým svahom Predpolomskej doliny. Prameň je 40 m pod domom, na okraji ovocného sadu. Od cesty tu vedie aj zarastený chodník. Bočná stena výveriska je sčasti opevnená pieskovcovými kameňmi. Vo výverisku je osadený vydlabaný kmeň stromu. Voda sa naberá. Neďaleko výveriska je zaujímavý blok pieskovca, ktorý je peknou ukážkou vzniku pieskovcov na morskom dne - čeriny. Chemizmus prameňa: slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenatá, uhličitá voda s celkovou mineralizáciou 1948,3 mg/l a obsahom CO2 1650 mg/l.

Prístup asfaltkou vedúcou do osady Španie, 250 m pred osadou je odbočka doprava k amfiteatru (smerovník) na ktorej je po 140 m parkovisko pri ploche pripravenej na kultúrno-spoločenské podujatia. V úvalinke, 20 m poniže tejto plochy je minerálny prameň. Steny výveriska čiastočne opevnené kameňmi, prameň zachytený do antikorovej rúry s rumpálom a nádobou na naberanie. V rámci trenčianskej župy je to jeden z mála minerálnych prameňov naberaných rumpálovým spôsobom. Celé zariadenie je uzatvorené dvierkami osadenými v prednej stene kamennej "mohyly". Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenatú, uhličitú vodu. V minulosti bol prameň veľmi obľúbený a navštevovaný.

Jeden z dvoch minerálnych prameňov, v rámci Trenčianskej župy, s názvom štandardizovaným názvoslovnou komisiou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (v r. 1978). Prístup asi 1,2 km po asfaltovej komunikácii z Novej Lehoty, 200 m pred Dastínskou kopanicou. V minulosti veľmi obľúbený prameň, schádzala tu z hrebeňa červená turistická značka. Prameň je upravený, vo výverisku je drevený rám prekrytý strieškou, voda z výveriska zvedená pod zemou do betónovej šachtice odkiaľ je vyvedená rúrkou. Okolie upravené. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovo-síranovú, vápenato-horečnatú, uhličitú vodu s celkovou mineralizáciou 1132,4 mg/l a obsahom CO2 1739 mg/l (r. 1971). Pri výskume v rokoch 2015-2016 bola vo vode zistená zvýšená radónová aktivita - v priemere 193,6 Bq/l, pričom maximálna zistená hodnota (213 Bq/l) prekročila hodnotu charakterizujúca vodu ako rádioaktívnu (200 Bq/l). Prípustný limit pre minerálky využívané na pitie je však až 600 Bq/l. Priemerná výdatnosť prekračuje hodnotu 2 l/min.

Prameň situovaný 1,8 km J od Soblahova, pod stromami na lúke. Prístup 800 m od horárne po pevnej lesnej ceste (trasa bývalej lesnej železnice) a potom nespevnenou cestou dole na lúku. Výverisko upravené, vybudovaný kamenný prístrešok, v jeho stene sú 2 nerezové rúrky, pravá je zdroj Huk I, ľavá Huk II. Obľúbené miesto na oddych, voda z prameňov sa využíva na pitie návštevníkmi lokality. Prameň je uvedený už na vojenskej mape z roku 1839. Chemizmus: vody je prírodná uhličitá, s mineralizáciou 878 mg/l a obsahom CO2 1642 mg/l (v r.1971).

Prameň situovaný 1,8 km J od Soblahova, pod stromami na lúke. Prístup 800 m od horárne po pevnej lesnej ceste (trasa bývalej lesnej železnice) a potom nespevnenou cestou dole na lúku. Výverisko upravené, vybudovaný kamenný prístrešok v ktorého stene sú 2 nerezové rúrky, pravá je zdroj Huk I, ľavá Huk II. Obľúbené miesto na oddych, vodá z prameňov sa využíva na pitie návštevníkmi lokality. Prameň je uvedený už na vojenskej mape z roku 1839. Chemizmus: voda je prírodná uhličitá, s mineralizáciou 840 mg/l a obsahom CO2 2050 mg/l (v r.1971).

Zdroj (vrt MP-1) sa nachádza cca 800 m Z od obce, v mieste bývalého prameňa, ale výtok zdroja sa nachádza v centre Rožňových Mitíc, kde sa nachádza altánok vybudovaný v r.2000 obcou. Prameň bol zaznačený aj v mape z r.1839 a písal o ňom už M.Bel v 1.pol. 18.stor. Voda sa priemyselne plní do fliaš. V 90-ich rokoch bol velmi intenzívne využívaný na pitie, prichádzali tu ľudia aj zo vzdialených častí regiónu, to platí v menšej miere aj dnes. Výtok je spoločný aj pre zdroj HG-3 (utorok, streda, štvrtok), zdroj HG-3 je však slabší, pričom v r.2021 bol odber možný len od 8:00-21:00 v altánku vybudovanom obcou v r.2000. Chemizmus: ide o slabo mineralizovanú, hydrogénuhličitanovú, horečnato-vápenatú, uhličitú vodu, s celkovou mineralizáciou 2317 mg/l a obsahom CO2 2253 mg/l.

Prameň sa nachádza 1 km JZ od obce Trenčianske Jastrabie, na ľavom brehu Jastrabského potoka. Prístup je po asfaltke smerujúcej na Chatu na Inovci, z ktorej nad obcou odbočuje doľava poľná cesta, ktorou po 350 m dôjdeme ku kyselke. Jedna z mála kyseliek, ktorá bola uvedená už na mape 2.vojenského mapovania v roku 1839. Vo výverisku je osadená drevená búdka so strieškou a voľnou prednou stenou. Vo vode je možné pozorovať únik bubliniek CO2. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, horečnato-vápenatú, uhličitú vodu s celkovou mineralizáciou 1503 mg/l a obsahom CO2 2063 mg/l. Veľmi oblúbená a používaná na pitie aj v domácnostiach. Naberá sa načieraním. V blízkosti je jednoduché oddychové miesto s lavičkami, stolíkmi a ohniskom.

Prameň sa nachádza v lese, 1,4 km JZ od osady Jarky, miestnej časti Mníchovej Lehoty. Výverisko je v dne Krásnej doliny, 4 m vpravo od potoka, 400 m nad chatovou osadou. Výverisko je upravené, jeho steny sú opevnené voľne uloženými kameňmi, ktoré ho aj čiastočne prekrývajú. Voda sa získava načieraním. Prístup po lesnej ceste z ktorej treba zísť 30 m chodníkom k potoku, kde je prameň. Lesnou cestou aj chodníkom vedie zelená turistická značka na Inovec. V 18.stor. popisoval M.Bel jeho silu "až v nose zalieha a nedá sa piť". Gróf Illesházy vodu dovážal do Viedne a používala ju aj Mária Terézia. Chemizmus: slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá voda s mineralizáciou 1019 mg/l a obsahom CO2 2453 mg/l.

Prameň sa nachádza asi 2 km J od miestnej časti Hámre v Tr.Turnej, asi 40 m od minerálky Malá kyslá (Brezinská kyselka). Najlepší prístup po novej poľnej ceste vedúcej od asfaltky z Tr. Turnej k okraju lesa. Z poľnej cesty treba zísť lúkou 180 m ku kyselke. Výverisko sa nachádza poniže chatky, v jelšine, 10 m od okraja lúky. Vo výverisku je osadená kameninová rúra, prekrytá odnímateľným kusom plechu. Voda sa naberá načieraním, avšak je pomerne znečistená, na pitie sa pravdepodobne nevyužíva. Ide o vodu uhličitú s obsahom minerálov 845 mg/l a obsahom CO2 2450 mg/l. Na rozdiel od ostatných Turnianskych kyseliak obsahuje aj sírovodík - 0,48 mg/l (údaj z r.1964).

Nachádza sa 1,2 km J od obce Soblahov, vo vnútornom oblúku železnice. Prístup poľnou cestou (900 m) od asfaltky smerujúcej na Chatu pod Ostrým vrchom, a 100 m chodníkom po pravom brehu Hukovho potoka. Výverisko upravené, výtok z nerezovej rúrky v stene kamennej šachtice. Okolie bolo v 90-ich rokoch močaristé, v r.2008 miestnymi hasičmi odvodnené a neskôr vytvorený krásny oddychový areál (preliezky, lavičky, altánky, kríž, latrína). Voda je uhličitá s mineralizáciou 993 mg/l a obsahom CO2 1600 mg/l. Výskum v rokoch 2015-2016 zistil zvýšenú objemovú aktivitu radónu (priemerne 83,6 Bq/l, prípustná hodnota pre minerálky je ale až 600 Bq/l). Výdatnosť sa pohybuje okolo 1 l/min. Obľúbené oddychové miesto obyvateľov Soblahova.

Prameň sa nachádza 1,7 km západne od Tr. Jastrabia, v lese, na ľavom brehu Jastrabského potoka, 100 m povyše pravotočivej serpentíny asfaltky vedúcej na Chatu na Inovci. Vo výverisku je osadená drevená búdka so strieškou s voľnou prednou stenou a položené sú dve dlaždice. Voda sa naberá načieraním. Využívaná je prevažne náhodnými návštevníkmi. Chemizmus : ide o uhličitú vodu s mineralizáciou 585 mg/l a s obsahom CO2 1370 mg/l. Merania realizované v r.2015-2016 zistili mierne zvýšený obsah radónu, v priemere 28 Bq/l (prípustný limit pre minerálky je 600 Bq/l).

Prameň sa nachádza 1 km JZ od obce Trenčianske Jastrabie, na ľavom brehu Jastrabského potoka. Prístup je po asfaltke smerujúcej na Chatu na Inovci, z ktorej nad obcou odbočuje doľava poľná cesta, ktorou po 350 m dôjdeme ku kyselke, asi 20 m poniže Hornej kyslej. V roku 1928 bola vo výverisku osadená betónová rúra, v roku 1967 výverisko upravené drevenými dyhami. V súčasnosti existuje už len betónová rúra, neprekrytá, výverisko je nezabezpečené pred znečistením, vzhľadom na blízkosť Hornej kyslej na pitie sa nevyužíva. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenato-horečnatú, uhličitú vodu s mineralizáciou 1727 mg/l a obsahom CO2 2288 mg/l.

Prameň sa nachádza asi 900 m ZJZ od osady Patrovec, na okraji lesa, na pravom brehu Hradnianskeho potoka. Prístup autom 0,9 km po poľnej ceste od asfaltky Dubodiel-Tr.Jastrabie. Výverisko je upravené, zabezpečené pred znečistením betónovými platňami, výtok je z oceľovej rúrky. Okolie upravené, lavičky, stoly, plocha pre kultúrno-spoločenské podujatia. Obľubené miesto oddychu, zakreslený už pri vojenskom mapovaní v roku 1839. Ide o prírodnú uhličitú vodu, s mineralizáciou 553 mg/l a obsahom CO2 1974 mg/l. Zaujímavosťou je mierne zvýšená objemová aktivita radónu 31,9 Bq/l, zistená pri meraniach v rokoch 2015-2016. (prípustný limit pre minerálky je 600 Bq/l). Výdatnosť sa pohybuje prevažne do 4 l/min.

Prameň sa nachádza cca 400 m Z od okraja miestnej časti Jarky, oproti chatovej osade, na pravom brehu Turnianskeho potoka. Prístup od odstavnej plochy pre autá na ceste R2 asi 60 m chodníčkom priamo k potoku. V minulosti bol veľmi obľúbený a využívaný širokou verejnosťou, predovšetkým okoloidúcimi vodičmi, v menšej miere sa využíva aj v súčasnosti. Výver je zachytený v prekrytej betónovej šachtici. Odtok je zvedený do prestrešenej šachtice v ktorej stene je osadená antikorová rúrka. Okolie je však neupravené. Chemizmus vody: ide o slabo mineralizovanú hydrouhličitanovú, vápenato-horečnatú, uhličitú vodu s mineralizáciou 1293 mg/l a obsahom CO2 1024 mg/l (v r.1972).

Prameň sa nachádza 800 m JZ od okraja Mníchovej Lehoty. V roku 2021 bola vybudovaná ku kyselke nová asfaltová cesta. Nachádza sa už aj na mape 2.vojnového mapovania z roku 1839. Vo výverisku betónova šachta celá prekrytá drevenou strechou, odtok vyvedený oceľovou rúrkou v stene šachtice. Minerálka sa dá aj pumpovať pákovou ručnou pumpou. Neďaleko výveriska je jednoduché sedenie s ohniskom. Zaujímavosťou je že výverisko leží na penovcovej kope, ktorá je priestorovo pomerne rozľahlá (niekoľko desiatok metrov). Chemizmus: je slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenatá, železnatá, uhličitá s mineralizáciou 2293 mg/l a obsahom CO2 2233 mg/l. Prameň je využívaný najmä miestnymi obyvateľmi ale aj príležitotnými návštevníkmi.

Prameň situovaný 1,8 km J od Soblahova, v jelšine, 15 m od jej okraja. Prístup 800 m od horárne po pevnej lesnej ceste (trasa bývalej lesnej železnice) a potom nespevnenou cestou dole na lúku a slabo viditeľným chodníčkom v jelšine. Vo výverisku bola v roku 1962 osadená kameninová rúra. Tá je v súčasnosti prikrytá odklápacou plechovou strieškou v tvare ihlana. Okolie výveriska býva podmáčané, vo vode dochádza k pomerne intenzívnemu bublaniu CO2. Voda sa naberá čerpaním, avšak využívaná iba minimálne kvôli blízkosti (100 m) minerálnych prameňov Huk I a Huk II. Chemizmus: voda je prírodná uhličitá, s mineralizáciou 863 mg/l a obsahom CO2 2050 mg/l (v r.1971).

Prameň sa nachádza v lese, v závere doliny Sedličianskeho potoka, 4 km V od obce Selec. Prístup po asfaltovej ceste, záverečných 700 m je však vstup vozidlami obmedzený železnou rampu. Kyselka 100 m od ukončenia asfaltky (drevosklad), v dne dolinky. Bol opomenutý pri celoslovenskej registrácii minerálok v r.1971... Steny výveriska sú obložené kameňmi, samotný výver je prekrytý jednoduchou drevenou strieškou. Voda sa naberá ručne. Chemizmus je oproti iným minerálkam v rámci župy osobitý, kvôli absencii vápencov v širokom okolí. Ide o nízko mineralizovanú (iba 213 mg/l) s obsahom CO2 2042 mg/l (r.2017).

Minerálny prameň je pravdepodobne znečistený! Nachádza sa priamo v obci, na ľavom brehu Chocholnice, cca 100 m poniže hlavnej cesty vedúcej obcou. Prístup miestnou komunikáciou z ktorej treba zísť strmo do dna eróznej ryhy Chocholnice, pri dome č.p. 109. Vo výverisku je osadená betónová skruž, výverisko je celé intenzívne zarastené burinou. V minulosti, napriek tomu, že bol vyčistený, priamo nad ním sa sypalo aj smetie a stavebný odpad. Minerálka je slabá, pri vyšších stavoch vodného toku je zaliata povrchovou vodou. Chemizmus: uhličitá voda s celkovou mineralizáciou 705,5 mg/l a s obsahom CO2 1300,4 mg/l (v r. 1972). Prameň sa nevyužíva, obyvatelia o ňom takmer nevedia.

Pri ceste R2 Drietoma - Bánovce n.B., na okraji parkoviska, 300 m od benzínovej pumpy pri Chocholnej, 30 m poniže horného záchytu prameňa. Prameň zachytený do murovaného prístrešku. Odtok z oceľovej rúry umiestnenej v stene prístrešku. Ide pravdepodobne o ďalší výtok prameňa Chocholanská kyselka - lokalita č.22.

Prameň sa nachádza na hornom konci obce, v pravom brehu Seleckého potoka, asi 60 m poniže Seleckej kyselky. Objavený bol pri regulácii potoka v roku 1971. Výverisko je oblozené kameňmi, inak neupravené a nechránené pred znečistením. Počas povodní býva zaplavovaný. V roku 1971 však vykazoval vyšší obsah minerálnych látok (3762 mg/l) ako Selecká kyselka. Obsah CO2 však len mimimálne prekračoval hranicu 1000 mg/l (1093 mg/l). Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenatú, uhličitú vodu. Zdroj sa nevyužíva na pitie, jeho nezávadnosť je otázna.

Prístupný 20 m chodníkom z cesty vedúcej z Chocholnej - Velčíc do Adamovských Kochanoviec, pod touto cestou. Zdroj je zachytený do betónových rúr z ktorých je odtok umiestnený v betónovej šachtici prekrytej drevenou strechou. Voda vyteká z rúrky. V blízkosti sú osadené aj lavičky. Oddávna je veľmi obľúbený na pitie v domácnostiach, využíval sa už v 18. storočí. Aj keď jeho celková mineralizácia je nízka, len 578,6 mg/l a obsah CO2 1276 mg/l (r.1971). Z hľadiska chemického obsahu ide o uhličitú vodu, na rozdiel od ostatných kyseliek v okolí Chocholnej obsahuje aj H2S (0,23 mg/l). Výdatnosť je udávaná 10 l/min. Prebytočná voda odteká do žľabu prekrytého strechou, ktorý sa využíval na pláchanie prádla.

Obľúbená kyselka sa nachádza 1,8 km Z od Mníchovej Lehoty avšak prístup je lepší od Trenčianskej Turnej, najprv asfaltovou, neskôr poľnou cestou (celkovo asi 2,5 km), pod priesekom elektrického vedenia VN. V minulosti sa tu uvažovalo s vyhlásením chráneného územia Turnianske kyselky, kvôli ochrane prírodných pomerov okolia. Výverisko bolo 2013 upravené do dnešnej podoby. Voda z neho je zvedená do kamennej šachtice. Voda sa čerpe pákovou ručnou pumpou. Vedľa výveriska je osadený pekný infopanel o vzniku podzemnej vody, lavičky, ohnisko. Minerálka je slabo mineralizovaná, hydrouhličitanovo-chloridová, sodno-vápenato-horečnatá, železnatá, uhličitá voda s celkovou mineralizáciou 1660 mg/l a obsahom CO2 2435 mg/l (v r.1971).

Prameň sa nachádza asi 2 km J od miestnej časti Hámre v Tr.Turnej. Najlepší prístup po novej poľnej ceste vedúcej od asfaltky z Tr. Turnej k okraju lesa. Z poľnej cesty treba zísť lúkou 150 m ku kyselke v závere pravostrannej eróznej ryhy zarastenej stromami. V minulosti tu bolo uvažované s vyhlásením chráneného územia Turnianske kyselky v tomto priestore. V jarčeku niekoľko desiatok metrov poniže výveriska možno pozorovať tvorbu penovca. Výverisko upravené, prekryté uzamknutým plechovým prístreškom, výtok je zvedený 3 m poniže rúrou do kamenného žľabu, v blízkosti lavička. Chemizmus: stredne mineralizovaná uhličitá voda s obsahom minerálov 456 mg/l a obsahom CO2 2370 mg/l (z r.2007). Prameň je využívaný prevažne chatármi.

Prístup asfaltkou hore Chocholanskou dolinou, asi 2km od obce, pri osamelom rodinnom dome odbočiť doľava po poľnej ceste cez Chocholnicu a po 300 m aj cez jej pravostranný bezmenný prítok. Odtiaľ 100 m pešo chodníčkom popri prvej chatke (najbližšia pri potoku) do jelšiny. Asi 200 m nad minerálnym prameňom Kadlub pod Tlstou horou. Vo výverisku je osadená ručná pumpa. Chemizmus: ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenatú, uhličitú vodu, s celkovou mineralizáciou 1507 mg/l a obsahom CO2 1750 mg/l. Prameň je občas využívaný najmä miestnymi chalupármi.

Prameň sa nachádza na hornom konci obce Selec, na ľavom brehu Seleckého potoka. Výverisko je prekryté dlažbou s lavičkou a dreveným altánkom, výver je zachytený v drevenom kadlube, ktorý je zvrchu prekrytý uzamyknutým poklopom. Voda sa naberá pumpovaním. Zaujímavé je, že v bezprostrednej blízkosti sa nachádza aj nielen povrchová potočná voda, ale aj podzemná voda vodného zdroja Selec. Z chemického hľadiska ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenato-horečnatú, uhličitú vodu s mineralizáciou 2310 mg/l a obsahom CO2 1558 mg/l (v r.1971). Prameň je využívaný na pitie najmä obyvateľmi obce.

Prameň sa nachádza asi 2,2 km J od Trenčianskej Turnej, v ľavostrannej bočnej dolinke, v lese, asi 150 m nad minerálkou Veľká kyslá a 100 m povyše osamotenej chatky na kraji lesa, na pravom brehu jarčeka. Výverisko je obložené drevenou guľatinou a prekryté drevenou strieškou. Voda sa naberá ručne avšak stojí vo výverisku. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenato-sodnú želaznatú, uhličitú vodu s mineralizáciou 1607 mg/l a obsahom CO2 2582 mg/l. Prameň je minimálne využívaný ľuďmi aj vzhľadom na blízkosť upraveného minerálneho prameňa Veľká kyslá.

Prístup od asfaltky smerujúcej do Ivanovskej doliny, poľnou cestou, ktorá sa pripája k asfaltke 100 m za posledným domom v obci, asi po 1,1 km. Výverisko leži v krátkej, plytkej, zarastenej eróznej ryhe, 20 m od poľnej cesty. Je prekryté altánkovou strechou, steny výveriska tvoria betónové prefabrikáty, vo výverisku sú osadené betónové skruže s ručnou pumpou. Okolie pomerne zarastené a neupravené, ale je tu ohnisko, polofunkčná detská preliezka a časom poznačený drevený prístrešok so stolom a lavicou. Prameň je príležitostne využívaný na pitie návštevníkmi lokality. Chemizmus: hydrouhličitanová, vápenatá, uhličitá. V minulosti bola nameraná mineralizácia 1793,2 mg/l a obsah CO2 1360 mg/l.

Prístup asfaltkou hore Chocholanskou dolinou, asi 2km od obce. Výverisko je upravené, obetónóvané a obložené kameňmi, prekryté altánkom. Voda sa získava ručnou pumpou. Je tu aj ohnisko. Chemizmus je totožný s neďalekým zdrojom, ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenatú, uhličitú vodu. Celková mineralizácia (v r.1972) bola 1655,9 mg/l, obsah CO2 bol 1980,8 mg/l. Prameň využívajú najmä miestni chalupári a príležitostní návštevníci.

Prístup: asi 700 m od podchodu diaľnice, po poľnej ceste, dolinou Záblatského potoka, spolu s červenou turistickou značkou (Cesta hrdinov SNP Dukla - Devín). Kyselka je na ľavom brehu Záblatského potoka. Prameň je veľmi často navštevovaný Trenčanmi. Je zachytený do betónových rúr s priemerom 60 cm. Voda sa čerpá ručnou pumpou. Výverisko je celé obetónované šesťbokým múrikom a prekryté drevenou strechou. V blízkosti sa nachádzajú dva altánky, ohnisko, infotabuľa. Chemizmus (r.1972): slabo mineralizovaná, hydrouhličitanovo-síranová, vápenato-sodná, uhličitá voda. Celková mineralizácia 2648,9 mg/l, obsah CO2 bol udávaný 2210,2 mg/l.

Prístup: z asfaltky vedúcej do Kubrice, 200 m od posledného domu v Kubrej, pešo asfaltkou v jelšine (zákaz vjazdu). Jeden z mála prameňov v rámci okresu Trenčín, ktorý je pravidelne monitorovaný z hľadiska nezávadnosti, jedna z dvoch minerálok s názvom štandardizovaným názvoslovnou komisiou (ako "Kyselka"). Výverisko obetónované a prekryté drevenou strechou, pri dobre vybavenom detskom ihrisku. Možnosť občerstvenia v bufete. Okolo prechádza červeno značený turistický chodník (cesta hrdinov SNP Dukla-Devín). Výdatnosť 0,12 l/s. Chemizmus: slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato-sodná, uhličitá. Celková mineralizácia 2310,8 mg/l, CO2 2085,2 mg/l.

Prístup: asi 350 m povyše Záblatskej kyselky (Dolná kyslá), po pravom brehu potoka, menej výraznou lesnou cestou, neskôr chodníkom k chatke. Od chatky ešte asi 30 m k prameňu. Výverisko rozdupané zverou, prameň neupravený, pravdepodobne sa mieša s obyčajnou podzemnou vodou. Chemizmus udávaný v r.1964 vykazuje vyššie hodnoty ako pri Záblatskej kyselke - mineralizácia 3571 mg/l, obsah CO2 bol 2050 mg/l, teda minerálka bola silnejšia ako Záblatská.

Prístup je poľnou cestou dolinou Zlatovského potoka. Po 1 km, asi 80 m za odbočkou zelenej turistickej značky doprava nevýraznou poľnou cestou hore lúkou dôjdeme po 300 m ku kyselke. Kyselka je obľúbená a často navštevovaná Trenčanmi. Prameň je upravený kameňmi a prestrešený, voda sa čerpá pumpou. Neďaleko je miestnymi skautmi vytvorené oddychové miesto s ohniskom. Chemizmus: slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato - sodná, uhličitá. Celková mineralizácia bola v r.1964 udávaná 2298,7 mg/l, pričom obsah CO2 bol 1650 mg/l. Mierny obsah H2S dáva kyselke mierne vajcovú arómu. Zaujímavá je aj prítomnosť kyseliny boritej 6,8 mg/l.

Prístup ku prameňu od futbalového ihriska, 400 m chodníkom po ľavom brehu Súčanky k drevenej lávke cez potok. Dá sa prísť aj z hlavnej cesty na Hornú Súču, 150 m dolu lúkami z jej najvyššieho bodu v úseku pod kótou Krasín. Prameň bol objavený v roku 1960. Výver je v súčasnosti zachytený v betónovej skruži prekrytej betónovým prefabrikátom, odtok je zvedený pod zemou do záchytnej kamennej šachty s dreveným prestrešením 20 m poniže, v pravom brehu Súčanky. Výtok zo šachty oceľovou rúrkou. Používa sa často na pitie v domácnostiach domácimi obyvateľmi. Prameň je slabomineralizovaný, hydrouhličitanový, sodno-vápenatý, uhličitý. V roku 1961 bola zistená jeho mineralizácia 3938,3 mg/l a obsah CO2 1920 mg/l.

Prístup k prameňu po miestnych asfaltkách, najprv z centra obce smerom na osadu Repáci, no po 700 m asfaltkou doprava dalsích 700 m popri zarastenej eróznej ryhe a na konci 40 m sypanou cestou k upravenému priestoru. Výverisko je upravené, kamenná šachtica s výverom je prestrešená. Už v roku 1841, pri prieskume minerálnych vôd Trenčianskej župy, vyhlásil syn župného fyzika a budúci významný lekár pôsobiaci v Srbsku, Karol Kiko, že táto minerálna voda je najlepšia a lepšia aj ako luhačovická. Z týchto dôvodov dal v júni 1846 miestny rímskokatolícky farár Michal Rešetka, ktorý bol zároveň významným spisovateľom, zberateľom a vydavateľom kníh aj vzdelancom, upraviť okolie prameňa, pričom sa v jeho blízkosti objavili ďalšie tri pramene. V ich blízkosti dal vysadiť lipy, ktoré tu stoja dodnes. Nad prameňmi osadil obraz sv.Michala, pravdepodobne na mieste dnešnej kaplnky. Vzorky vody poslal do Budapešti kde mu profesor Tognio spravil chemickú analýzu. Na všetky svetové strany rozposlal 3000 fliaš tejto minerálky, aby propagoval jej liečivé účinky na neurózu a zlé trávenie. Napriek tejto skvelej histórii v 70-ich rokoch 20. stor. sa tieto pramene nevyužívali, boli zväčša zahádzané, vsakovali do zeme. Až neskôr, v roku 1985 bol prameň vyčistený, upravený a v roku 2014 bol v jeho bezprostrednej blízkosti vybudovaný príjemný oddychový areál - ohnisko, grily, toalety, lavičky, altánok, ktorý je často navštevovaný miestnymi občanmi. Voda je slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá. Q=0,02 l/s

Prameň je prístupný asfaltkou vedúcou po pravom brehu rieky Vlára, asi 1,6 km od okraja Horného Srnia. Nachádza sa v malej úvaline, 70 m od asfaltky. cca 1,6 km od okraja Horného Srnia. Prameň je zachytený v kameninovej rúre (voda v nej stojí), ktorá je umiestnená vo vykopanej ryhe hlbokej 1,5 m. Ryha je upravená obetónovaná kamenivom a prekrytá drevenou strechou. V bezprostrednej blízkosti je vybudovaný altánok, ohnisko a informačné panely. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, sodnú, uhličitú vodu so zvýšeným obsahom kyseliny boritej. V r.1964 bola jej celková mineralizácia 3369,7 mg/l, obsah CO2 bol 1000 mg/l. Po vybudovaní cyklotrasy je prameň navštevovaný častejšie.

Prístup asfaltovou cestou z Trenčína do miestnej časti Horné Orechové, pod cestou, 300 m pred H.Orechovým, medzi stromami. Výverisko je obetónované v betónovej guli s priemerom cca 2 m, pripomínajúcej guľometné hniezdo z obdobia II. svetovej vojny. Odtok je zvedený do neprívetivého betónového prístrešku, z oceľovej rúrky. V minulosti bolo okolie upravované intenzívnejšie. Je tu vybudovaný drevený altánok so stolom a lavičkami. Minerálka je slabo mineralizovaná, síranovo-hydrouhličitanová, vápenatá, uhličitá. Výdatnosť v minulosti bola 2,5 l/min, v súčasnosti je zväčša menšia. Pri výdatnejších zrážkach sa pravdepodobne zmiešava s obyčajnou vodou, je slabšia ako v minulosti, kedy bola jej mineralizácia až 3664,6 mg/l a obsah CO2 2213 mg/l.

Zdrojom je vrt Č-10, situovaný v Beluši, miestna časť Čerencové, oproti domu č.p. 41, hneď vedľa hlavnej komunikácie. Je upravený, prekrytý modernou drevenou strechou altánku s lavičkami a sadovými úpravami. Vybudovaný bol v rámci hydrogeologického výskumu A.Rebra v roku 1977, navrhnutý na základe zistenia anomálie teploty, koncentrácie oxidu uhličitého, sírovodíka a hydrogenuhličitanov. Ide o vodu slabo mineralizovanú (1300 - 2100 mg/l), hydrouhličitanovú, vápenato-horečnatú, uhličitú studenú. Podľa chemického zloženia bola by vhodná ako stolová voda. Voda sa naberá ručnou pumpou

Prameň prístupný od miestnej asfaltovej cesty v časti Keblie, cca 50 m po chodníku. Pôvodne, v roku 1928, bol zachytený v drevenom kadlube, v roku 1944 bol nad prameňom vymurovaný ochranný kryt z kameňa. V súčasnosti je vkusne upravený, v altánku s lavičkami a smetným košom, minerálna voda sa pumpuje ručnou pákovou pumpou. Chemizmus: slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, sodná!, uhličitá. V roku 1972 bol obsah CO2 1974 mg/l a celková mineralizácia 4454,1 mg/l.

Veľmi obľúbený zdroj minerálnej vody, intenzívne využívaný na pitie v domácnostiach. Voda vyteká priamo z nerezového vrtu žliabkom, ktorý tu bol vybudovaný v roku 1970. Nachádza sa vedľa prístupovej cesty k bývalým kúpeľom, pri odstavnej ploche pre autá, na ľavom brehu Slatinského potoka. Ide o hydrouhličitanovo-síranovú, vápenato-horečnatú, sírnu vodu. Výdatnosť je udávaná do 10 l/min. V minulosti existovalo v bezprostrednej blízkosti vrtu obľúbené kúpalisko.

Prameň sa nachádza asi 850 m od posledných domov v obci Zubák, v pravom brehu potoka, na okraji lesa. Prístup k prameňu je po pevnej lesnej ceste, treba preskočiť potok. Výverisko je v súčasnosti prekryté drevenou strieškou, voda odteká dreveným žliabkom. Okolie nie je upravené. Ide o sírnu vodu. Rozbor vody vykonaný v roku 1963 udáva celkovú mineralizáciu 505,91 mg/l, obsah CO2 iba 24,20 mg/l, teda nejde o kyselku. Zvýšený obsah H2S - 3,79 mg/l sa prejavuje typickým "vajcovým" zápachom.

Prvé písomné zmienky o prítomnosti minerálnych prameňov v obci Nimnica pochádzajú z roku 1763. Miestni obyvatelia ich využívali ako zdroj kvalitnej pitnej vody, ale aj na varenie piva. V roku 1934 bol prameň upravený a zachytený do betónových rúr, v súčasnosti je voda odvedená rúrkou ku ploche upravenej na kultúrno-spoločenské podujatia. V súčasnosti je upravený, voda vyteká rúrkou s kohútikom do umývadla osadeného v kameninovom múriku. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenato-horečnatú, uhličitú vodu. V roku 1972 bol obsah CO2 2107 mg/l, celková mineralizácia 1714,2 mg/l.

Prameň sa nachádza oproti reholnému domu Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (Vincentiek), medzi asfaltkou a Slatinským potokom. V minulosti sa prameň nazýval aj Šťavica. Bol známy už v 18. storočí, keď o ňom písal Ján Thurzo (v r.1731) a konštatoval, že je využívaný na močenie konopí. Matej Bel v diele Trenčianske notitia (1745) opisuje jeho liečivé účinky. Na kúpeľné účely sa začal používať na prelome 17. a 18. storočia, kedy grófka Breunerová dala vykopať nádrž na kúpeľ. Naozajstné kúpele sa začali budovať v roku 1894 richtárom Fojtíkom, oficiálne boli otvorené v roku 1910. V roku 1920 bol prameň zachytený do 1,5 m hlbokej kopanej studne, vystuženej betónovými rúrami. V súčasnosti je zachytený do rúrky, ktorá je umiestnená pred malou lurdskou jaskyňou. Celý priestor je prekrytý dreveným altánkom. Výdatnosť prameňa je pomerne nevyrovnaná, v minulosti (r. 1972) bola udávaná 28 l/min. Ide o slabomineralizovanú, hydrouhličitanovo-síranovú, vápenato-sodnú, sírnu vodu. Voda z tohto prameňa má výnimočné chemicmé zloženie s liečivými účinkami pri chorobe reumatizme kostí, svalov, kĺbov, pri kožných chorobách, chronickej neuralgii a pri otravách ťažkými kovmi. Ako pitná kúra sa dá používať pri chronických kataroch dýchacích ciest a pri niektorých chorobách pečene. Na Slovensku sa už nikde nenachádza iný zdroj s takýmto chemickým zložením.

Prameň nie je verejne prístupný, nachádza sa v súkromnej záhrade. Pôvodne išlo o kopanú studňu do hĺbky 4 m, ktorá bola vystužená betónovými rúrami. V súčasnosti je prekrytá drevenou strieškou avšak voda v kadlube stojí a "odvetráva". Voda je zo studne zvedena do kohútika v múre. Zaujímavosťou je, že prameň bol objavený v roku 1945 pri kopaní zákopov. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, sodnú, uhličitú vodu s mineralizáciou (v r.1971) 4394 mg/l a obsahom CO2 1750 mg/l.

Prístupný z parkoviska pri novopostavenom bytovom dome, aj chodníkom z miestnej komunikácie. Pôvodne bol zachytený do dreveného kadluba s hĺbkou 3 m a voda sa len načierala. V súčasnosti je prameň vkusne upravený, prekrytý drevenou strieškou s lavičkami, v bezprostrednej blízkosti je detské ihrisko. Voda sa čerpá pomocou ručnej pákovej pumpy s odtokom vody do nerezovej rúrky. Z dôvodu vysokého odberu vody niekedy je pumpa nefunkčná, prameň vyčerpaný. Ide o minerálnu vodu slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, sodnú, uhličitú, so zvýšeným obsahom lítia a kyseliny boritej. V roku 1971 bola nameraná mineralizácia 4906 mg/l, obsah CO2 1521 mg/l a výdatnosť 0,5 l/min.

Prístup chodníkom od parkoviska pri kúpeľoch Nimnica, zdroj sa nachádza 30 m pod štátnou cestou. Zdroj minerálnej vody bol nečakane objavený v novembri roku 1952. Pri neskorších prieskumných prácach začal dokonca tryskať niekoľko dní zo zeme do výšky 12 m vodný gejzír s výdatnosťou 12 l/s. V súčasnosti je jeden zo zdrojov voľne prístupný, voda vyteká z rúry do nerezovej kade/umývadla. Chemizmus: obsahuje stopové prvky ako draslík, horčík, sodík, jód, železo, chlór a voľný oxid uhličitý. Prírodná liečivá voda zo zdroja B-7 je vysoko mineralizovaná, uhličitá, hydrogén-uhličitanovo-sodná, jódová, so zvýšeným obsahom uhličitanov, slabo kyslá, s obsahom plynu CO2 1941 mg/l. Vrt B-7 bol za prírodný liečivý zdroj vyhlásený Vyhláškou č.89/2000 z 6.3.2000 účinnou od 1.4.2000. Pomáha pri liečení chorôb tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest i chorôb z povolania, postihujúcich tráviace a dýchacie cesty, chorôb obehového ústrojenstva, poruchy látkovej premeny (obezita, diabetes) a žliaz s vnútornou sekréciou, chorôb pohybového ústrojenstva a nervových, gynekologických a onkologických chorôb. Neodporúča sa pitie pri vysokom krvnom tlaku, opuchoch, srdcovej nedostatočnosti a obličkových ochoreniach.

Prístup po lesnej ceste hore potôčkom od asfaltovej cesty idúcej popri VN Nimnica, alebo po prístupovej ceste k chatám a od poslednej chaty cca 100 m chodníčkom do výraznej eróznej ryhy. Výverisko na pravom svahu eróznej ryhy je čiastočne prekryté betónovým prekladom a gumennou ochranou, je zanášané zosúvajúcou sa hlinou, využívané na pitie minimálne. Chemizmus (1963): celková mineralizácia 1966,91 mg/l, CO2 1790 mg/l.

Prístup k prameňu z obce Tr.Teplá po poľnej ceste cca 800 m od okraja Tr.Teplej, alebo od parkoviska pri cintoríne v obci cestou k výbehu koní a ďalej poľnou cestou krížom cez pasienok ku stromami a krovím zarastenej hati. Po jej prekrižovaní asi 40 m povyše po lipami. Výverisko v betónovej šachte, pri kyselke osadená lavička, stôl, ohnisko. Z lokality je výborný výhľad na Bytčiansku kotlinu, Považský hrad a okolité pohoria. Chemizmus je zhodný s Kyselkou pod borom, ale má nižší obsah CO2- 2320 mg/l, celková mineralizácia je 1951,64 mg/l. Slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenatá, uhličitá voda.

Zastrešená murovaná studnička v obci Čavoj.

Prameň v lese v obci Čavoj.

Upravený prameň kúsok od cesty.

Tok potôčika zachytený v žliabku s nie veľmi pitnou vodou. Poslúži len na osvieženie.

Prameň v lese, ku ktorému vedie drevený most.

Malý prameň so strieškou v lese.

Krytý prameň v lese.

Malý výdatný prameň uprostred lúky.

Murovaný prameň nazvaný Trasľavý, vybudovaný horolezeckým klubom Prometeus.

Studnička so silným prúdom v lese pod vrchom Predný Rokoš.

Upravená zastrešená murovaná studnička/prameň neďaleko Nitrianskeho Rudna.

Prameň s možnosťou nabratia vody spod striešky

Krytý prameň so strednou výdatnosťou.

Maličký pretekajúci prameň spomedzi koreňov.

Mineralizovaný prameň so strieškou.

Prameň v lesíku s veľkou výdatnosťou.

Prameň so studničkou.

Výdatný prameň v pohorí Vyšehrad.

Prameň pod strieškou zachytený v rúrke. Má veľkú výdatnosť.

Prístup k prameňu - cca 600 m po žltej turistickej značke od kempingu v ústí Manínskej tiesňavy. Zachytený v betónovej šachte, výtok 15 m poniže z rúrky. Okolo roku 1895 bol majiteľom pozemku (Hahn) postavený betónový pavilón s lavičkami (viď obrázok), ktorý neskorší majiteľ Hlušek zvalil. Chemizmus (meranie r.1972): slabo mineralizovaná hydrouhličitanová, vápenatá, uhličitá voda. CO2 1596,4 mg/l, celková mineralizácia 1471,547 mg/l, obsahuje bór 8,3 mg/l. Výdatnosť je cca 0,4 l/min. Asi 100 m poniže prameňa je ďalšia kyselka (pod najvyšším smrekovcom), ktorá je však neupravená a nie je využívaná na pitie.

Prístup k prameňu od parkoviska pri cintoríne v obci, cestou k výbehu koní a ďalej poľnou cestou k lesu, odtiaľ nie do lesa, ale hore pasienkom popri lese. Prameň v lese, 20 m nad horným okrajom pasienka. Lokalita intenzívne využívaná na rekreáciu, ohnisko, lavičky, stôl, prekrásny výhľad na Bytčiansku kotlinu a okolité pohoria. Prameň veľmi pekne upravený, prekrytý dreveným zrubom, výverisko v betónovej šachte. Chemizmus (1972): kyselka obsahuje bór, celková mineralizácia 2690,9 mg/l,  obsah CO2 bol 2408,4 mg/l.

Prameň významnej Slovenskej rieky Nitry.

Prameň pod vrchom Homôľka nad obcou Kľačno.

Prameň pod vrchom Dlhá lúka v obci Kľačno.

Malý murovaný prameň v Šútovciach pri ceste.

Malá studnička v osade Gápel v obci Valaská Belá. Súčasťou je aj posedenie a informačná tabuľa.

Prameň vytekajúci spod kamenia cez drevené koryto sa nachádza ukrytý v lese nad obcou Chvojnica.

Malý prameň uprostred lesa medzi obcami Chvojnica a Nevidzany. Súčasťou prameňa je aj búdka s obrazom.

Studnička v Nitrianskom Rudne ponúka pekné miesto na oddych. Súčasťou je aj posedenie s ohniskom. Vhodné aj pre rodiny s malými deťmi.

Zrekonštruovaná studnička aj s posedením.

Malý murovaný prameň v obci Záskalie.

Mestský park s lavičkami a preliezkami.

Teplý prameň v Považskej Bystrici, ktorý pramení priamo pri ceste v krásnom lese.

prameň pri chate Bohatka (bývalá horáreň)

Silný prúd s pitnou vodou pod Vraňou skalou.

Vyhliadková veža v tvare veľkej závitnice sa týči nad mestom Bojnice a meria až 30 metrov. Otvorené: PO-NE: 8:00-21:00.

Múzeum praveku sa nachádza v areáli Prepoštskej jaskyne v historickom centre mesta Bojnice. Otvorené: 1.1. až 1.4. zatvorené; 2.4. až 31.5.: PO-PIA: zatvorené; SO-NE: 10:00-17:00; 1.6. až 30.6.: PO-PIA: 12:30-15:30; SO-NE: 10:00-17:00; 1.7. až 31.8.: PO-NE: 9:30-17:30; 1.9. až 30.9.: PO-PIA: 12:30-15:30; SO-NE: 10:00-16:00; 1.10. až 31.10: PO-PIA: zatvorené; SO-NE: 10:00-16:00

Lipa v zámockom parku v Bojniciach rastie už od roku 1301. Je jednou z najväčších prírodných pamiatok na Slovensku.

Malá jaskyňa pod vrchom Hájskej skaly.

Priehrada v obci Lazany s možnosťou lovu rýb

Veľký pomník na Námestí slobody v Prievidzi venovaný padlým v Slovenskom národnom povstaní. Znázorňuje vojakov, roľníkov a obyčajných ľudí.

Nachádza sa v pod cestou medzi Chocholnou a Kostolnou. Prameň bol v roku 1952 bol zachytený v betónovej skruži umiestnenej v betónovom prístrešku. V murovanej stene sú osadené 2 oceľové rúrky. Prvé údaje o tomto prameni sú zaznamenané v Lexikone Johanna – Mathiasa Karabinského z roku 1786 kde je uvedené, že táto voda sa používa na varenie a pečenie chleba. V súčasnosti je kvalita vody pravidelne posudzovaná RÚVZ v Trenčíne. Ide o uhličitú vodu s mineralizáciou 444 mg/l a s obsahom CO2 1616 mg/l.