Chránené a pamätné stromy

Gaštan jedlý ako drevina stredomorského pôvodu dosahuje v okrese Trenčín severnú hranicu výskytu na Slovensku. Najstarší a najmohutnejší strom v skupine CHS je považovaný za najstarší a najväčší gaštan jedlý v okrese Trenčín. V minulosti bol jeho vek odhadovaný až na 500 rokov a povesť hovorí, že pod ním táborili Turci. Dreviny majú najmä kultúrno-historický, vedecký, krajinársky a estetický význam, sú pozostatkom väčšej skupiny gaštanov jedlých v Tr. Miticiach, z ktorej sa ešte zachovalo niekoľko jedincov v okolitých záhradách

Solitér vzácnej opadavej ihličiny pochádzajúcej z JV časti USA. V parkoch v rámci Slovenska sa pestuje zriedkavo, pretože vyžaduje zamokrenú pôdu. V okrese Trenčín je jediným exemplárom druhu. Ochranu si zaslúži z hľadiska vedecko-výskumného, krajinárskeho, náučného a kultúrno-historického

Cenné exempláre parkovej dreviny, významné z dendrologického i kultúrno-historického hľadiska. Pred budovou bývalej kúrie, kde od r. 1920 sídlila prvá slovenská továreň likérov SLOVLIK, boli vysadené pravdepodobne okolo roku 1900, kedy sa významne rozvíjal i blízky mestský park (otvorený v r. 1880). V r. 2000 bola osadená informačná tabuľa

Obe lipy tvoria významnú dominantu obce a parku s vysokou ekologickou a estetickou hodnotou, sú cenným objektom pre vedu a výskum. Spojením s rodom Lipských, najmä s kartografom Jánom Lipským, sú významné z kultúrneho a historického hľadiska.

Dreviny sú súčasťou zelene historického centra obce Beckov s vysokou ekologickou a estetickou hodnotou, významné sú aj z kultúrneho a historického hľadiska. Ratú na nádvorí bývalého župného sirotinca, historickej budovy datovanej do druhej tretiny 17. storočia (1680) so stredovekými základmi. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou. Jedna z líp je pravdepodobne najväčšou a najstaršou lipou v rámci výsadieb v centre obce Beckov.

Ide o reliktný druh ihličiny, objavený v strednej Číne v r. 1941, predtým bol známy iba z fosílii. Solitér tejto opadavej ihličiny bol vysadený v areáli materskej školy v 50-tych rokoch 20.storočia, t. j. v začiatkoch pestovania druhu v Európe. Ochranu si zaslúži z hľadiska vedecko-výskumného, krajinárskeho, náučného a kultúrno-historického.

Výsadba gaštanov jedlých v Zemianskom Podhradí má kultúrno-historický význam. Tieto dreviny sa pestovali vo vinohradoch. Svedčí o tom chotárny názov "Vinohrad". V rámci Bielych Karpát a ich predhoria je Gaštanica v Zem. Podhradí jediným chráneným výskytom gaštana jedlého, ostatné, v minulosti chránené jedince v tomto orografickom celku zanikli a ich ochrana bola zrušená (napr. Nová Hora v k. ú. Záblatie)

Tri chránené ginká v parku v Bojniciach

Je to tretia najväčšia a najstaršia lipa v okrese Považská Bystrica. Odborne vypestovaná, vyniká tvarovými vlastnosťami i vekom. Je pamätným stromom.

Tri stromy pozoruhodných dimenzií a veku tvoria spolu s kostolom zo 14. stor. výraznú estetickú dominantu obce. Majú kultúrny, krajinársky a estetický význam z hľadiska ochrany.

Lipa kráľa Mateja alebo aj Bojnická lipa je lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), ktorá rastie v parku Bojnického zámku. Má viac ako 700 rokov. Obvod kmeňa je 11 m, výška stromu 9 m a priemer koruny 5 m.Jej obvod pri pni je 12,5 m. Je vzácnym pamiatkovým i botanicky dôležitým stromom a je štátom chránená.