Studničky/pramene/kyselky

Nachádza sa v doline Kalište, 1,1 km SV od DSS Senior Modrová. Prístup autom od konca asfaltky v doline Kalište, pevnou lesnou cestou popri potoku. V pravej vetve doliny, asi 200 m nad osamelou chatkou pri ceste, 15 m od cesty na ľavom brehu potoka Hučanka. Výverisko upravené, je tu vybudovaná betónová šachtica so schodíkmi, v stene oceľová rúrka - odtok minerálky. Samotný výver je prekrytý drevenou strieškou. Okolie čiastočne upravené, sú tu jednoduché lavičky, pripravuje sa pravdepodobne osadenie altánku, v zemi sú už zabetónované oceľové pätky. Cez potok je od cesty vybudovaný drevený mostík. Je to slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá voda s celkovou mineralizáciou 1791 mg/l a obsahom CO2 1250 mg/l (v r.1963).

Zdroj sa nachádza v priestore Kúpeľov Bojnice, asi 20 m od budovy Jánovho kúpela, vedľa kúpeľného chodníka. Voda vyteká z nerezovej rúrky do umývadla. Ide o prírodnú liecivú vodu, slabo mineralizovanú, hydrogenuhlicitanovo-síranovú, vápenato-horečnatú, slabo alkalickú, horúcu, hypotonickú, s celkovou mineralizáciou 712 mg.l-1, s obsahom plynu CO2 120 mg.l-1 a teplotou 46,0 °C.

Zdroj sa nachádza v priestore Kúpeľov Bojnice, 30 m od Kaviarne Pod platanom (súčasť Liečebného domu Mier). Voda je charakterizovaná ako prírodná liecivá voda, slabo mineralizovaná, hydrogenuhlicitanovo-síranová, vápenato-horecnatá, slabo alkalická, horúca, hypotonická, s celkovou mineralizáciou 709 mg.l-1, s obsahom plynu CO2 90 mg.l-1 a teplotou vody 46,5 °C

Zdroj sa nachádza pri kúpeľnom chodníku, asi 70 m poniže vyhliadkovej vežičky Ivanka. Výver je upravený do formy malej jaskyne v kamennom múre, v jej stene osadená oceľová rúrka z ktorej vyteká termálna voda. Je to prírodná liečivá voda, slabo mineralizovaná, hydrogenuhličitanová, vápenato-horečnatá, slabo alkalická, vlažná, hypotonická, s celkovou mineralizáciou 686 mg.l-1, s obsahom plynu CO2 85 mg.l-1 a teplotou vody 35,0 °C.

V centre Trenčianskych Teplíc, na námestí pri liečebnom dome Krym. Ifigénia, podľa dcéry majiteľa kúpeľov. Zo 6-ich zdrojov v Tr.Tepliciach je jediný voľne prístupný. Teplota vody je 38,4 - 40oC. Chemizmus vody: ide o mierne mineralizovanú vápenato-horečnato sírnu vodu so zvýšeným obsahom fluóru. Zvýšený obsah sulfánu (H2S) zabezpečuje liečivé účinky na pohybové ústrojenstvo. Pravidelnému využívaniu na pitie by mala predchádzať konzultácia s lekárom. Zistený vek vytekajúcej vody je 20 000 - 23 000 rokov! Pramene možno poznali už Kvádi, či rímske légie. Prvý zachovaný zápis je z roku 1247. V minulosti sa liečili aj kone, ktoré kúpali vo veľkej jame. Zdroj zachytený do troch mramorových stĺpikov z ktorych vyteká do veľkého nerezového "umývadla".

Prístup autom z osady Zabudišová cez Melčické kopanice až k prameňu, pešo najbližšie z Ivanovskej doliny, z časti Borotovec po poľnej ceste 900 m. Výverisko bolo v minulosti upravené doskami do kruhového tvaru, v roku 2012 za prispenia obce a dobrovoľných darov došlo k úprave výveriska aj okolia miestnymi nadšencami. Vo výverisku je osadený dubový kadlub nad ktorým je osadený drevený prístrešok, povrch pri výverisku upravený štiepaným kameňom. V blízkosti sú lavičky s ohniskom a smetným košom. Voda sa naberá ručne z kadluba. Minerálna voda je uhličitá, s mineralizáciou 447,2 mg/l a obsahom CO2 2000 mg/l (v r.1972). V minulosti mala výdatnosť 0,6 l/min.

Na hornom konci miestnej časti Predpoloma v Novej Bošáci, prístup asfaltkou. Výverisko hneď pri ceste, "v priekope" pod lipou oproti poslednému domu na ľavej strane cesty. Steny výveriska opevnené pieskovcovými kameňmi, vo výverisku je rúra prekrytá drevenou "pokrievkou". Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenato-sodnú, uhličitú vodu, s celkovou mineralizáciou 2174,8 mg/l a obsahom CO2 1200 mg/l (r.1971). Voda sa naberá.

Názov "Prameň v záhrade A.Vráblika" pochádza z celoslovenského mapovania minerálnych zdrojov v r.1971. V súčasnosti majiteľ pozemku je už zmenený.... Prístup je po miestnej pevnej ceste, ktorá vedie ľavým svahom Predpolomskej doliny. Prameň je 40 m pod domom, na okraji ovocného sadu. Od cesty tu vedie aj zarastený chodník. Bočná stena výveriska je sčasti opevnená pieskovcovými kameňmi. Vo výverisku je osadený vydlabaný kmeň stromu. Voda sa naberá. Neďaleko výveriska je zaujímavý blok pieskovca, ktorý je peknou ukážkou vzniku pieskovcov na morskom dne - čeriny. Chemizmus prameňa: slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenatá, uhličitá voda s celkovou mineralizáciou 1948,3 mg/l a obsahom CO2 1650 mg/l.

Prístup asfaltkou vedúcou do osady Španie, 250 m pred osadou je odbočka doprava k amfiteatru (smerovník) na ktorej je po 140 m parkovisko pri ploche pripravenej na kultúrno-spoločenské podujatia. V úvalinke, 20 m poniže tejto plochy je minerálny prameň. Steny výveriska čiastočne opevnené kameňmi, prameň zachytený do antikorovej rúry s rumpálom a nádobou na naberanie. V rámci trenčianskej župy je to jeden z mála minerálnych prameňov naberaných rumpálovým spôsobom. Celé zariadenie je uzatvorené dvierkami osadenými v prednej stene kamennej "mohyly". Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenatú, uhličitú vodu. V minulosti bol prameň veľmi obľúbený a navštevovaný.

Jeden z dvoch minerálnych prameňov, v rámci Trenčianskej župy, s názvom štandardizovaným názvoslovnou komisiou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (v r. 1978). Prístup asi 1,2 km po asfaltovej komunikácii z Novej Lehoty, 200 m pred Dastínskou kopanicou. V minulosti veľmi obľúbený prameň, schádzala tu z hrebeňa červená turistická značka. Prameň je upravený, vo výverisku je drevený rám prekrytý strieškou, voda z výveriska zvedená pod zemou do betónovej šachtice odkiaľ je vyvedená rúrkou. Okolie upravené. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovo-síranovú, vápenato-horečnatú, uhličitú vodu s celkovou mineralizáciou 1132,4 mg/l a obsahom CO2 1739 mg/l (r. 1971). Pri výskume v rokoch 2015-2016 bola vo vode zistená zvýšená radónová aktivita - v priemere 193,6 Bq/l, pričom maximálna zistená hodnota (213 Bq/l) prekročila hodnotu charakterizujúca vodu ako rádioaktívnu (200 Bq/l). Prípustný limit pre minerálky využívané na pitie je však až 600 Bq/l. Priemerná výdatnosť prekračuje hodnotu 2 l/min.

Prameň situovaný 1,8 km J od Soblahova, pod stromami na lúke. Prístup 800 m od horárne po pevnej lesnej ceste (trasa bývalej lesnej železnice) a potom nespevnenou cestou dole na lúku. Výverisko upravené, vybudovaný kamenný prístrešok, v jeho stene sú 2 nerezové rúrky, pravá je zdroj Huk I, ľavá Huk II. Obľúbené miesto na oddych, voda z prameňov sa využíva na pitie návštevníkmi lokality. Prameň je uvedený už na vojenskej mape z roku 1839. Chemizmus: vody je prírodná uhličitá, s mineralizáciou 878 mg/l a obsahom CO2 1642 mg/l (v r.1971).

Prameň situovaný 1,8 km J od Soblahova, pod stromami na lúke. Prístup 800 m od horárne po pevnej lesnej ceste (trasa bývalej lesnej železnice) a potom nespevnenou cestou dole na lúku. Výverisko upravené, vybudovaný kamenný prístrešok v ktorého stene sú 2 nerezové rúrky, pravá je zdroj Huk I, ľavá Huk II. Obľúbené miesto na oddych, vodá z prameňov sa využíva na pitie návštevníkmi lokality. Prameň je uvedený už na vojenskej mape z roku 1839. Chemizmus: voda je prírodná uhličitá, s mineralizáciou 840 mg/l a obsahom CO2 2050 mg/l (v r.1971).

Zdroj (vrt MP-1) sa nachádza cca 800 m Z od obce, v mieste bývalého prameňa, ale výtok zdroja sa nachádza v centre Rožňových Mitíc, kde sa nachádza altánok vybudovaný v r.2000 obcou. Prameň bol zaznačený aj v mape z r.1839 a písal o ňom už M.Bel v 1.pol. 18.stor. Voda sa priemyselne plní do fliaš. V 90-ich rokoch bol velmi intenzívne využívaný na pitie, prichádzali tu ľudia aj zo vzdialených častí regiónu, to platí v menšej miere aj dnes. Výtok je spoločný aj pre zdroj HG-3 (utorok, streda, štvrtok), zdroj HG-3 je však slabší, pričom v r.2021 bol odber možný len od 8:00-21:00 v altánku vybudovanom obcou v r.2000. Chemizmus: ide o slabo mineralizovanú, hydrogénuhličitanovú, horečnato-vápenatú, uhličitú vodu, s celkovou mineralizáciou 2317 mg/l a obsahom CO2 2253 mg/l.

Prameň sa nachádza 1 km JZ od obce Trenčianske Jastrabie, na ľavom brehu Jastrabského potoka. Prístup je po asfaltke smerujúcej na Chatu na Inovci, z ktorej nad obcou odbočuje doľava poľná cesta, ktorou po 350 m dôjdeme ku kyselke. Jedna z mála kyseliek, ktorá bola uvedená už na mape 2.vojenského mapovania v roku 1839. Vo výverisku je osadená drevená búdka so strieškou a voľnou prednou stenou. Vo vode je možné pozorovať únik bubliniek CO2. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, horečnato-vápenatú, uhličitú vodu s celkovou mineralizáciou 1503 mg/l a obsahom CO2 2063 mg/l. Veľmi oblúbená a používaná na pitie aj v domácnostiach. Naberá sa načieraním. V blízkosti je jednoduché oddychové miesto s lavičkami, stolíkmi a ohniskom.

Prameň sa nachádza v lese, 1,4 km JZ od osady Jarky, miestnej časti Mníchovej Lehoty. Výverisko je v dne Krásnej doliny, 4 m vpravo od potoka, 400 m nad chatovou osadou. Výverisko je upravené, jeho steny sú opevnené voľne uloženými kameňmi, ktoré ho aj čiastočne prekrývajú. Voda sa získava načieraním. Prístup po lesnej ceste z ktorej treba zísť 30 m chodníkom k potoku, kde je prameň. Lesnou cestou aj chodníkom vedie zelená turistická značka na Inovec. V 18.stor. popisoval M.Bel jeho silu "až v nose zalieha a nedá sa piť". Gróf Illesházy vodu dovážal do Viedne a používala ju aj Mária Terézia. Chemizmus: slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá voda s mineralizáciou 1019 mg/l a obsahom CO2 2453 mg/l.

Prameň sa nachádza asi 2 km J od miestnej časti Hámre v Tr.Turnej, asi 40 m od minerálky Malá kyslá (Brezinská kyselka). Najlepší prístup po novej poľnej ceste vedúcej od asfaltky z Tr. Turnej k okraju lesa. Z poľnej cesty treba zísť lúkou 180 m ku kyselke. Výverisko sa nachádza poniže chatky, v jelšine, 10 m od okraja lúky. Vo výverisku je osadená kameninová rúra, prekrytá odnímateľným kusom plechu. Voda sa naberá načieraním, avšak je pomerne znečistená, na pitie sa pravdepodobne nevyužíva. Ide o vodu uhličitú s obsahom minerálov 845 mg/l a obsahom CO2 2450 mg/l. Na rozdiel od ostatných Turnianskych kyseliak obsahuje aj sírovodík - 0,48 mg/l (údaj z r.1964).

Nachádza sa 1,2 km J od obce Soblahov, vo vnútornom oblúku železnice. Prístup poľnou cestou (900 m) od asfaltky smerujúcej na Chatu pod Ostrým vrchom, a 100 m chodníkom po pravom brehu Hukovho potoka. Výverisko upravené, výtok z nerezovej rúrky v stene kamennej šachtice. Okolie bolo v 90-ich rokoch močaristé, v r.2008 miestnymi hasičmi odvodnené a neskôr vytvorený krásny oddychový areál (preliezky, lavičky, altánky, kríž, latrína). Voda je uhličitá s mineralizáciou 993 mg/l a obsahom CO2 1600 mg/l. Výskum v rokoch 2015-2016 zistil zvýšenú objemovú aktivitu radónu (priemerne 83,6 Bq/l, prípustná hodnota pre minerálky je ale až 600 Bq/l). Výdatnosť sa pohybuje okolo 1 l/min. Obľúbené oddychové miesto obyvateľov Soblahova.

Prameň sa nachádza 1,7 km západne od Tr. Jastrabia, v lese, na ľavom brehu Jastrabského potoka, 100 m povyše pravotočivej serpentíny asfaltky vedúcej na Chatu na Inovci. Vo výverisku je osadená drevená búdka so strieškou s voľnou prednou stenou a položené sú dve dlaždice. Voda sa naberá načieraním. Využívaná je prevažne náhodnými návštevníkmi. Chemizmus : ide o uhličitú vodu s mineralizáciou 585 mg/l a s obsahom CO2 1370 mg/l. Merania realizované v r.2015-2016 zistili mierne zvýšený obsah radónu, v priemere 28 Bq/l (prípustný limit pre minerálky je 600 Bq/l).

Prameň sa nachádza 1 km JZ od obce Trenčianske Jastrabie, na ľavom brehu Jastrabského potoka. Prístup je po asfaltke smerujúcej na Chatu na Inovci, z ktorej nad obcou odbočuje doľava poľná cesta, ktorou po 350 m dôjdeme ku kyselke, asi 20 m poniže Hornej kyslej. V roku 1928 bola vo výverisku osadená betónová rúra, v roku 1967 výverisko upravené drevenými dyhami. V súčasnosti existuje už len betónová rúra, neprekrytá, výverisko je nezabezpečené pred znečistením, vzhľadom na blízkosť Hornej kyslej na pitie sa nevyužíva. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenato-horečnatú, uhličitú vodu s mineralizáciou 1727 mg/l a obsahom CO2 2288 mg/l.

Prameň sa nachádza asi 900 m ZJZ od osady Patrovec, na okraji lesa, na pravom brehu Hradnianskeho potoka. Prístup autom 0,9 km po poľnej ceste od asfaltky Dubodiel-Tr.Jastrabie. Výverisko je upravené, zabezpečené pred znečistením betónovými platňami, výtok je z oceľovej rúrky. Okolie upravené, lavičky, stoly, plocha pre kultúrno-spoločenské podujatia. Obľubené miesto oddychu, zakreslený už pri vojenskom mapovaní v roku 1839. Ide o prírodnú uhličitú vodu, s mineralizáciou 553 mg/l a obsahom CO2 1974 mg/l. Zaujímavosťou je mierne zvýšená objemová aktivita radónu 31,9 Bq/l, zistená pri meraniach v rokoch 2015-2016. (prípustný limit pre minerálky je 600 Bq/l). Výdatnosť sa pohybuje prevažne do 4 l/min.

Prameň sa nachádza cca 400 m Z od okraja miestnej časti Jarky, oproti chatovej osade, na pravom brehu Turnianskeho potoka. Prístup od odstavnej plochy pre autá na ceste R2 asi 60 m chodníčkom priamo k potoku. V minulosti bol veľmi obľúbený a využívaný širokou verejnosťou, predovšetkým okoloidúcimi vodičmi, v menšej miere sa využíva aj v súčasnosti. Výver je zachytený v prekrytej betónovej šachtici. Odtok je zvedený do prestrešenej šachtice v ktorej stene je osadená antikorová rúrka. Okolie je však neupravené. Chemizmus vody: ide o slabo mineralizovanú hydrouhličitanovú, vápenato-horečnatú, uhličitú vodu s mineralizáciou 1293 mg/l a obsahom CO2 1024 mg/l (v r.1972).

Prameň sa nachádza 800 m JZ od okraja Mníchovej Lehoty. V roku 2021 bola vybudovaná ku kyselke nová asfaltová cesta. Nachádza sa už aj na mape 2.vojnového mapovania z roku 1839. Vo výverisku betónova šachta celá prekrytá drevenou strechou, odtok vyvedený oceľovou rúrkou v stene šachtice. Minerálka sa dá aj pumpovať pákovou ručnou pumpou. Neďaleko výveriska je jednoduché sedenie s ohniskom. Zaujímavosťou je že výverisko leží na penovcovej kope, ktorá je priestorovo pomerne rozľahlá (niekoľko desiatok metrov). Chemizmus: je slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenatá, železnatá, uhličitá s mineralizáciou 2293 mg/l a obsahom CO2 2233 mg/l. Prameň je využívaný najmä miestnymi obyvateľmi ale aj príležitotnými návštevníkmi.

Prameň situovaný 1,8 km J od Soblahova, v jelšine, 15 m od jej okraja. Prístup 800 m od horárne po pevnej lesnej ceste (trasa bývalej lesnej železnice) a potom nespevnenou cestou dole na lúku a slabo viditeľným chodníčkom v jelšine. Vo výverisku bola v roku 1962 osadená kameninová rúra. Tá je v súčasnosti prikrytá odklápacou plechovou strieškou v tvare ihlana. Okolie výveriska býva podmáčané, vo vode dochádza k pomerne intenzívnemu bublaniu CO2. Voda sa naberá čerpaním, avšak využívaná iba minimálne kvôli blízkosti (100 m) minerálnych prameňov Huk I a Huk II. Chemizmus: voda je prírodná uhličitá, s mineralizáciou 863 mg/l a obsahom CO2 2050 mg/l (v r.1971).

Prameň sa nachádza v lese, v závere doliny Sedličianskeho potoka, 4 km V od obce Selec. Prístup po asfaltovej ceste, záverečných 700 m je však vstup vozidlami obmedzený železnou rampu. Kyselka 100 m od ukončenia asfaltky (drevosklad), v dne dolinky. Bol opomenutý pri celoslovenskej registrácii minerálok v r.1971... Steny výveriska sú obložené kameňmi, samotný výver je prekrytý jednoduchou drevenou strieškou. Voda sa naberá ručne. Chemizmus je oproti iným minerálkam v rámci župy osobitý, kvôli absencii vápencov v širokom okolí. Ide o nízko mineralizovanú (iba 213 mg/l) s obsahom CO2 2042 mg/l (r.2017).

Minerálny prameň je pravdepodobne znečistený! Nachádza sa priamo v obci, na ľavom brehu Chocholnice, cca 100 m poniže hlavnej cesty vedúcej obcou. Prístup miestnou komunikáciou z ktorej treba zísť strmo do dna eróznej ryhy Chocholnice, pri dome č.p. 109. Vo výverisku je osadená betónová skruž, výverisko je celé intenzívne zarastené burinou. V minulosti, napriek tomu, že bol vyčistený, priamo nad ním sa sypalo aj smetie a stavebný odpad. Minerálka je slabá, pri vyšších stavoch vodného toku je zaliata povrchovou vodou. Chemizmus: uhličitá voda s celkovou mineralizáciou 705,5 mg/l a s obsahom CO2 1300,4 mg/l (v r. 1972). Prameň sa nevyužíva, obyvatelia o ňom takmer nevedia.

Pri ceste R2 Drietoma - Bánovce n.B., na okraji parkoviska, 300 m od benzínovej pumpy pri Chocholnej, 30 m poniže horného záchytu prameňa. Prameň zachytený do murovaného prístrešku. Odtok z oceľovej rúry umiestnenej v stene prístrešku. Ide pravdepodobne o ďalší výtok prameňa Chocholanská kyselka - lokalita č.22.

Prameň sa nachádza na hornom konci obce, v pravom brehu Seleckého potoka, asi 60 m poniže Seleckej kyselky. Objavený bol pri regulácii potoka v roku 1971. Výverisko je oblozené kameňmi, inak neupravené a nechránené pred znečistením. Počas povodní býva zaplavovaný. V roku 1971 však vykazoval vyšší obsah minerálnych látok (3762 mg/l) ako Selecká kyselka. Obsah CO2 však len mimimálne prekračoval hranicu 1000 mg/l (1093 mg/l). Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenatú, uhličitú vodu. Zdroj sa nevyužíva na pitie, jeho nezávadnosť je otázna.

Prístupný 20 m chodníkom z cesty vedúcej z Chocholnej - Velčíc do Adamovských Kochanoviec, pod touto cestou. Zdroj je zachytený do betónových rúr z ktorých je odtok umiestnený v betónovej šachtici prekrytej drevenou strechou. Voda vyteká z rúrky. V blízkosti sú osadené aj lavičky. Oddávna je veľmi obľúbený na pitie v domácnostiach, využíval sa už v 18. storočí. Aj keď jeho celková mineralizácia je nízka, len 578,6 mg/l a obsah CO2 1276 mg/l (r.1971). Z hľadiska chemického obsahu ide o uhličitú vodu, na rozdiel od ostatných kyseliek v okolí Chocholnej obsahuje aj H2S (0,23 mg/l). Výdatnosť je udávaná 10 l/min. Prebytočná voda odteká do žľabu prekrytého strechou, ktorý sa využíval na pláchanie prádla.

Obľúbená kyselka sa nachádza 1,8 km Z od Mníchovej Lehoty avšak prístup je lepší od Trenčianskej Turnej, najprv asfaltovou, neskôr poľnou cestou (celkovo asi 2,5 km), pod priesekom elektrického vedenia VN. V minulosti sa tu uvažovalo s vyhlásením chráneného územia Turnianske kyselky, kvôli ochrane prírodných pomerov okolia. Výverisko bolo 2013 upravené do dnešnej podoby. Voda z neho je zvedená do kamennej šachtice. Voda sa čerpe pákovou ručnou pumpou. Vedľa výveriska je osadený pekný infopanel o vzniku podzemnej vody, lavičky, ohnisko. Minerálka je slabo mineralizovaná, hydrouhličitanovo-chloridová, sodno-vápenato-horečnatá, železnatá, uhličitá voda s celkovou mineralizáciou 1660 mg/l a obsahom CO2 2435 mg/l (v r.1971).

Prameň sa nachádza asi 2 km J od miestnej časti Hámre v Tr.Turnej. Najlepší prístup po novej poľnej ceste vedúcej od asfaltky z Tr. Turnej k okraju lesa. Z poľnej cesty treba zísť lúkou 150 m ku kyselke v závere pravostrannej eróznej ryhy zarastenej stromami. V minulosti tu bolo uvažované s vyhlásením chráneného územia Turnianske kyselky v tomto priestore. V jarčeku niekoľko desiatok metrov poniže výveriska možno pozorovať tvorbu penovca. Výverisko upravené, prekryté uzamknutým plechovým prístreškom, výtok je zvedený 3 m poniže rúrou do kamenného žľabu, v blízkosti lavička. Chemizmus: stredne mineralizovaná uhličitá voda s obsahom minerálov 456 mg/l a obsahom CO2 2370 mg/l (z r.2007). Prameň je využívaný prevažne chatármi.

Prístup asfaltkou hore Chocholanskou dolinou, asi 2km od obce, pri osamelom rodinnom dome odbočiť doľava po poľnej ceste cez Chocholnicu a po 300 m aj cez jej pravostranný bezmenný prítok. Odtiaľ 100 m pešo chodníčkom popri prvej chatke (najbližšia pri potoku) do jelšiny. Asi 200 m nad minerálnym prameňom Kadlub pod Tlstou horou. Vo výverisku je osadená ručná pumpa. Chemizmus: ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenatú, uhličitú vodu, s celkovou mineralizáciou 1507 mg/l a obsahom CO2 1750 mg/l. Prameň je občas využívaný najmä miestnymi chalupármi.

Prameň sa nachádza na hornom konci obce Selec, na ľavom brehu Seleckého potoka. Výverisko je prekryté dlažbou s lavičkou a dreveným altánkom, výver je zachytený v drevenom kadlube, ktorý je zvrchu prekrytý uzamyknutým poklopom. Voda sa naberá pumpovaním. Zaujímavé je, že v bezprostrednej blízkosti sa nachádza aj nielen povrchová potočná voda, ale aj podzemná voda vodného zdroja Selec. Z chemického hľadiska ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenato-horečnatú, uhličitú vodu s mineralizáciou 2310 mg/l a obsahom CO2 1558 mg/l (v r.1971). Prameň je využívaný na pitie najmä obyvateľmi obce.

Prameň sa nachádza asi 2,2 km J od Trenčianskej Turnej, v ľavostrannej bočnej dolinke, v lese, asi 150 m nad minerálkou Veľká kyslá a 100 m povyše osamotenej chatky na kraji lesa, na pravom brehu jarčeka. Výverisko je obložené drevenou guľatinou a prekryté drevenou strieškou. Voda sa naberá ručne avšak stojí vo výverisku. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenato-sodnú želaznatú, uhličitú vodu s mineralizáciou 1607 mg/l a obsahom CO2 2582 mg/l. Prameň je minimálne využívaný ľuďmi aj vzhľadom na blízkosť upraveného minerálneho prameňa Veľká kyslá.

Prístup od asfaltky smerujúcej do Ivanovskej doliny, poľnou cestou, ktorá sa pripája k asfaltke 100 m za posledným domom v obci, asi po 1,1 km. Výverisko leži v krátkej, plytkej, zarastenej eróznej ryhe, 20 m od poľnej cesty. Je prekryté altánkovou strechou, steny výveriska tvoria betónové prefabrikáty, vo výverisku sú osadené betónové skruže s ručnou pumpou. Okolie pomerne zarastené a neupravené, ale je tu ohnisko, polofunkčná detská preliezka a časom poznačený drevený prístrešok so stolom a lavicou. Prameň je príležitostne využívaný na pitie návštevníkmi lokality. Chemizmus: hydrouhličitanová, vápenatá, uhličitá. V minulosti bola nameraná mineralizácia 1793,2 mg/l a obsah CO2 1360 mg/l.

Prístup asfaltkou hore Chocholanskou dolinou, asi 2km od obce. Výverisko je upravené, obetónóvané a obložené kameňmi, prekryté altánkom. Voda sa získava ručnou pumpou. Je tu aj ohnisko. Chemizmus je totožný s neďalekým zdrojom, ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenatú, uhličitú vodu. Celková mineralizácia (v r.1972) bola 1655,9 mg/l, obsah CO2 bol 1980,8 mg/l. Prameň využívajú najmä miestni chalupári a príležitostní návštevníci.

Prístup: asi 700 m od podchodu diaľnice, po poľnej ceste, dolinou Záblatského potoka, spolu s červenou turistickou značkou (Cesta hrdinov SNP Dukla - Devín). Kyselka je na ľavom brehu Záblatského potoka. Prameň je veľmi často navštevovaný Trenčanmi. Je zachytený do betónových rúr s priemerom 60 cm. Voda sa čerpá ručnou pumpou. Výverisko je celé obetónované šesťbokým múrikom a prekryté drevenou strechou. V blízkosti sa nachádzajú dva altánky, ohnisko, infotabuľa. Chemizmus (r.1972): slabo mineralizovaná, hydrouhličitanovo-síranová, vápenato-sodná, uhličitá voda. Celková mineralizácia 2648,9 mg/l, obsah CO2 bol udávaný 2210,2 mg/l.

Prístup: z asfaltky vedúcej do Kubrice, 200 m od posledného domu v Kubrej, pešo asfaltkou v jelšine (zákaz vjazdu). Jeden z mála prameňov v rámci okresu Trenčín, ktorý je pravidelne monitorovaný z hľadiska nezávadnosti, jedna z dvoch minerálok s názvom štandardizovaným názvoslovnou komisiou (ako "Kyselka"). Výverisko obetónované a prekryté drevenou strechou, pri dobre vybavenom detskom ihrisku. Možnosť občerstvenia v bufete. Okolo prechádza červeno značený turistický chodník (cesta hrdinov SNP Dukla-Devín). Výdatnosť 0,12 l/s. Chemizmus: slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato-sodná, uhličitá. Celková mineralizácia 2310,8 mg/l, CO2 2085,2 mg/l.

Prístup: asi 350 m povyše Záblatskej kyselky (Dolná kyslá), po pravom brehu potoka, menej výraznou lesnou cestou, neskôr chodníkom k chatke. Od chatky ešte asi 30 m k prameňu. Výverisko rozdupané zverou, prameň neupravený, pravdepodobne sa mieša s obyčajnou podzemnou vodou. Chemizmus udávaný v r.1964 vykazuje vyššie hodnoty ako pri Záblatskej kyselke - mineralizácia 3571 mg/l, obsah CO2 bol 2050 mg/l, teda minerálka bola silnejšia ako Záblatská.

Prístup je poľnou cestou dolinou Zlatovského potoka. Po 1 km, asi 80 m za odbočkou zelenej turistickej značky doprava nevýraznou poľnou cestou hore lúkou dôjdeme po 300 m ku kyselke. Kyselka je obľúbená a často navštevovaná Trenčanmi. Prameň je upravený kameňmi a prestrešený, voda sa čerpá pumpou. Neďaleko je miestnymi skautmi vytvorené oddychové miesto s ohniskom. Chemizmus: slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato - sodná, uhličitá. Celková mineralizácia bola v r.1964 udávaná 2298,7 mg/l, pričom obsah CO2 bol 1650 mg/l. Mierny obsah H2S dáva kyselke mierne vajcovú arómu. Zaujímavá je aj prítomnosť kyseliny boritej 6,8 mg/l.

Prístup ku prameňu od futbalového ihriska, 400 m chodníkom po ľavom brehu Súčanky k drevenej lávke cez potok. Dá sa prísť aj z hlavnej cesty na Hornú Súču, 150 m dolu lúkami z jej najvyššieho bodu v úseku pod kótou Krasín. Prameň bol objavený v roku 1960. Výver je v súčasnosti zachytený v betónovej skruži prekrytej betónovým prefabrikátom, odtok je zvedený pod zemou do záchytnej kamennej šachty s dreveným prestrešením 20 m poniže, v pravom brehu Súčanky. Výtok zo šachty oceľovou rúrkou. Používa sa často na pitie v domácnostiach domácimi obyvateľmi. Prameň je slabomineralizovaný, hydrouhličitanový, sodno-vápenatý, uhličitý. V roku 1961 bola zistená jeho mineralizácia 3938,3 mg/l a obsah CO2 1920 mg/l.

Prístup k prameňu po miestnych asfaltkách, najprv z centra obce smerom na osadu Repáci, no po 700 m asfaltkou doprava dalsích 700 m popri zarastenej eróznej ryhe a na konci 40 m sypanou cestou k upravenému priestoru. Výverisko je upravené, kamenná šachtica s výverom je prestrešená. Už v roku 1841, pri prieskume minerálnych vôd Trenčianskej župy, vyhlásil syn župného fyzika a budúci významný lekár pôsobiaci v Srbsku, Karol Kiko, že táto minerálna voda je najlepšia a lepšia aj ako luhačovická. Z týchto dôvodov dal v júni 1846 miestny rímskokatolícky farár Michal Rešetka, ktorý bol zároveň významným spisovateľom, zberateľom a vydavateľom kníh aj vzdelancom, upraviť okolie prameňa, pričom sa v jeho blízkosti objavili ďalšie tri pramene. V ich blízkosti dal vysadiť lipy, ktoré tu stoja dodnes. Nad prameňmi osadil obraz sv.Michala, pravdepodobne na mieste dnešnej kaplnky. Vzorky vody poslal do Budapešti kde mu profesor Tognio spravil chemickú analýzu. Na všetky svetové strany rozposlal 3000 fliaš tejto minerálky, aby propagoval jej liečivé účinky na neurózu a zlé trávenie. Napriek tejto skvelej histórii v 70-ich rokoch 20. stor. sa tieto pramene nevyužívali, boli zväčša zahádzané, vsakovali do zeme. Až neskôr, v roku 1985 bol prameň vyčistený, upravený a v roku 2014 bol v jeho bezprostrednej blízkosti vybudovaný príjemný oddychový areál - ohnisko, grily, toalety, lavičky, altánok, ktorý je často navštevovaný miestnymi občanmi. Voda je slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá. Q=0,02 l/s

Prameň je prístupný asfaltkou vedúcou po pravom brehu rieky Vlára, asi 1,6 km od okraja Horného Srnia. Nachádza sa v malej úvaline, 70 m od asfaltky. cca 1,6 km od okraja Horného Srnia. Prameň je zachytený v kameninovej rúre (voda v nej stojí), ktorá je umiestnená vo vykopanej ryhe hlbokej 1,5 m. Ryha je upravená obetónovaná kamenivom a prekrytá drevenou strechou. V bezprostrednej blízkosti je vybudovaný altánok, ohnisko a informačné panely. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, sodnú, uhličitú vodu so zvýšeným obsahom kyseliny boritej. V r.1964 bola jej celková mineralizácia 3369,7 mg/l, obsah CO2 bol 1000 mg/l. Po vybudovaní cyklotrasy je prameň navštevovaný častejšie.

Prístup asfaltovou cestou z Trenčína do miestnej časti Horné Orechové, pod cestou, 300 m pred H.Orechovým, medzi stromami. Výverisko je obetónované v betónovej guli s priemerom cca 2 m, pripomínajúcej guľometné hniezdo z obdobia II. svetovej vojny. Odtok je zvedený do neprívetivého betónového prístrešku, z oceľovej rúrky. V minulosti bolo okolie upravované intenzívnejšie. Je tu vybudovaný drevený altánok so stolom a lavičkami. Minerálka je slabo mineralizovaná, síranovo-hydrouhličitanová, vápenatá, uhličitá. Výdatnosť v minulosti bola 2,5 l/min, v súčasnosti je zväčša menšia. Pri výdatnejších zrážkach sa pravdepodobne zmiešava s obyčajnou vodou, je slabšia ako v minulosti, kedy bola jej mineralizácia až 3664,6 mg/l a obsah CO2 2213 mg/l.

Zdrojom je vrt Č-10, situovaný v Beluši, miestna časť Čerencové, oproti domu č.p. 41, hneď vedľa hlavnej komunikácie. Je upravený, prekrytý modernou drevenou strechou altánku s lavičkami a sadovými úpravami. Vybudovaný bol v rámci hydrogeologického výskumu A.Rebra v roku 1977, navrhnutý na základe zistenia anomálie teploty, koncentrácie oxidu uhličitého, sírovodíka a hydrogenuhličitanov. Ide o vodu slabo mineralizovanú (1300 - 2100 mg/l), hydrouhličitanovú, vápenato-horečnatú, uhličitú studenú. Podľa chemického zloženia bola by vhodná ako stolová voda. Voda sa naberá ručnou pumpou

Prameň prístupný od miestnej asfaltovej cesty v časti Keblie, cca 50 m po chodníku. Pôvodne, v roku 1928, bol zachytený v drevenom kadlube, v roku 1944 bol nad prameňom vymurovaný ochranný kryt z kameňa. V súčasnosti je vkusne upravený, v altánku s lavičkami a smetným košom, minerálna voda sa pumpuje ručnou pákovou pumpou. Chemizmus: slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, sodná!, uhličitá. V roku 1972 bol obsah CO2 1974 mg/l a celková mineralizácia 4454,1 mg/l.

Veľmi obľúbený zdroj minerálnej vody, intenzívne využívaný na pitie v domácnostiach. Voda vyteká priamo z nerezového vrtu žliabkom, ktorý tu bol vybudovaný v roku 1970. Nachádza sa vedľa prístupovej cesty k bývalým kúpeľom, pri odstavnej ploche pre autá, na ľavom brehu Slatinského potoka. Ide o hydrouhličitanovo-síranovú, vápenato-horečnatú, sírnu vodu. Výdatnosť je udávaná do 10 l/min. V minulosti existovalo v bezprostrednej blízkosti vrtu obľúbené kúpalisko.

Prameň sa nachádza asi 850 m od posledných domov v obci Zubák, v pravom brehu potoka, na okraji lesa. Prístup k prameňu je po pevnej lesnej ceste, treba preskočiť potok. Výverisko je v súčasnosti prekryté drevenou strieškou, voda odteká dreveným žliabkom. Okolie nie je upravené. Ide o sírnu vodu. Rozbor vody vykonaný v roku 1963 udáva celkovú mineralizáciu 505,91 mg/l, obsah CO2 iba 24,20 mg/l, teda nejde o kyselku. Zvýšený obsah H2S - 3,79 mg/l sa prejavuje typickým "vajcovým" zápachom.

Prvé písomné zmienky o prítomnosti minerálnych prameňov v obci Nimnica pochádzajú z roku 1763. Miestni obyvatelia ich využívali ako zdroj kvalitnej pitnej vody, ale aj na varenie piva. V roku 1934 bol prameň upravený a zachytený do betónových rúr, v súčasnosti je voda odvedená rúrkou ku ploche upravenej na kultúrno-spoločenské podujatia. V súčasnosti je upravený, voda vyteká rúrkou s kohútikom do umývadla osadeného v kameninovom múriku. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, vápenato-horečnatú, uhličitú vodu. V roku 1972 bol obsah CO2 2107 mg/l, celková mineralizácia 1714,2 mg/l.

Prameň sa nachádza oproti reholnému domu Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (Vincentiek), medzi asfaltkou a Slatinským potokom. V minulosti sa prameň nazýval aj Šťavica. Bol známy už v 18. storočí, keď o ňom písal Ján Thurzo (v r.1731) a konštatoval, že je využívaný na močenie konopí. Matej Bel v diele Trenčianske notitia (1745) opisuje jeho liečivé účinky. Na kúpeľné účely sa začal používať na prelome 17. a 18. storočia, kedy grófka Breunerová dala vykopať nádrž na kúpeľ. Naozajstné kúpele sa začali budovať v roku 1894 richtárom Fojtíkom, oficiálne boli otvorené v roku 1910. V roku 1920 bol prameň zachytený do 1,5 m hlbokej kopanej studne, vystuženej betónovými rúrami. V súčasnosti je zachytený do rúrky, ktorá je umiestnená pred malou lurdskou jaskyňou. Celý priestor je prekrytý dreveným altánkom. Výdatnosť prameňa je pomerne nevyrovnaná, v minulosti (r. 1972) bola udávaná 28 l/min. Ide o slabomineralizovanú, hydrouhličitanovo-síranovú, vápenato-sodnú, sírnu vodu. Voda z tohto prameňa má výnimočné chemicmé zloženie s liečivými účinkami pri chorobe reumatizme kostí, svalov, kĺbov, pri kožných chorobách, chronickej neuralgii a pri otravách ťažkými kovmi. Ako pitná kúra sa dá používať pri chronických kataroch dýchacích ciest a pri niektorých chorobách pečene. Na Slovensku sa už nikde nenachádza iný zdroj s takýmto chemickým zložením.

Prameň nie je verejne prístupný, nachádza sa v súkromnej záhrade. Pôvodne išlo o kopanú studňu do hĺbky 4 m, ktorá bola vystužená betónovými rúrami. V súčasnosti je prekrytá drevenou strieškou avšak voda v kadlube stojí a "odvetráva". Voda je zo studne zvedena do kohútika v múre. Zaujímavosťou je, že prameň bol objavený v roku 1945 pri kopaní zákopov. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, sodnú, uhličitú vodu s mineralizáciou (v r.1971) 4394 mg/l a obsahom CO2 1750 mg/l.

Prístupný z parkoviska pri novopostavenom bytovom dome, aj chodníkom z miestnej komunikácie. Pôvodne bol zachytený do dreveného kadluba s hĺbkou 3 m a voda sa len načierala. V súčasnosti je prameň vkusne upravený, prekrytý drevenou strieškou s lavičkami, v bezprostrednej blízkosti je detské ihrisko. Voda sa čerpá pomocou ručnej pákovej pumpy s odtokom vody do nerezovej rúrky. Z dôvodu vysokého odberu vody niekedy je pumpa nefunkčná, prameň vyčerpaný. Ide o minerálnu vodu slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovú, sodnú, uhličitú, so zvýšeným obsahom lítia a kyseliny boritej. V roku 1971 bola nameraná mineralizácia 4906 mg/l, obsah CO2 1521 mg/l a výdatnosť 0,5 l/min.

Prístup chodníkom od parkoviska pri kúpeľoch Nimnica, zdroj sa nachádza 30 m pod štátnou cestou. Zdroj minerálnej vody bol nečakane objavený v novembri roku 1952. Pri neskorších prieskumných prácach začal dokonca tryskať niekoľko dní zo zeme do výšky 12 m vodný gejzír s výdatnosťou 12 l/s. V súčasnosti je jeden zo zdrojov voľne prístupný, voda vyteká z rúry do nerezovej kade/umývadla. Chemizmus: obsahuje stopové prvky ako draslík, horčík, sodík, jód, železo, chlór a voľný oxid uhličitý. Prírodná liečivá voda zo zdroja B-7 je vysoko mineralizovaná, uhličitá, hydrogén-uhličitanovo-sodná, jódová, so zvýšeným obsahom uhličitanov, slabo kyslá, s obsahom plynu CO2 1941 mg/l. Vrt B-7 bol za prírodný liečivý zdroj vyhlásený Vyhláškou č.89/2000 z 6.3.2000 účinnou od 1.4.2000. Pomáha pri liečení chorôb tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest i chorôb z povolania, postihujúcich tráviace a dýchacie cesty, chorôb obehového ústrojenstva, poruchy látkovej premeny (obezita, diabetes) a žliaz s vnútornou sekréciou, chorôb pohybového ústrojenstva a nervových, gynekologických a onkologických chorôb. Neodporúča sa pitie pri vysokom krvnom tlaku, opuchoch, srdcovej nedostatočnosti a obličkových ochoreniach.

Prístup po lesnej ceste hore potôčkom od asfaltovej cesty idúcej popri VN Nimnica, alebo po prístupovej ceste k chatám a od poslednej chaty cca 100 m chodníčkom do výraznej eróznej ryhy. Výverisko na pravom svahu eróznej ryhy je čiastočne prekryté betónovým prekladom a gumennou ochranou, je zanášané zosúvajúcou sa hlinou, využívané na pitie minimálne. Chemizmus (1963): celková mineralizácia 1966,91 mg/l, CO2 1790 mg/l.

Prístup k prameňu z obce Tr.Teplá po poľnej ceste cca 800 m od okraja Tr.Teplej, alebo od parkoviska pri cintoríne v obci cestou k výbehu koní a ďalej poľnou cestou krížom cez pasienok ku stromami a krovím zarastenej hati. Po jej prekrižovaní asi 40 m povyše po lipami. Výverisko v betónovej šachte, pri kyselke osadená lavička, stôl, ohnisko. Z lokality je výborný výhľad na Bytčiansku kotlinu, Považský hrad a okolité pohoria. Chemizmus je zhodný s Kyselkou pod borom, ale má nižší obsah CO2- 2320 mg/l, celková mineralizácia je 1951,64 mg/l. Slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenatá, uhličitá voda.

Zastrešená murovaná studnička v obci Čavoj.

Prameň v lese v obci Čavoj.

Upravený prameň kúsok od cesty.

Tok potôčika zachytený v žliabku s nie veľmi pitnou vodou. Poslúži len na osvieženie.

Prameň v lese, ku ktorému vedie drevený most.

Malý prameň so strieškou v lese.

Krytý prameň v lese.

Malý výdatný prameň uprostred lúky.

Murovaný prameň nazvaný Trasľavý, vybudovaný horolezeckým klubom Prometeus.

Studnička so silným prúdom v lese pod vrchom Predný Rokoš.

Upravená zastrešená murovaná studnička/prameň neďaleko Nitrianskeho Rudna.

Prameň s možnosťou nabratia vody spod striešky

Krytý prameň so strednou výdatnosťou.

Maličký pretekajúci prameň spomedzi koreňov.

Mineralizovaný prameň so strieškou.

Prameň v lesíku s veľkou výdatnosťou.

Prameň so studničkou.

Výdatný prameň v pohorí Vyšehrad.

Prameň pod strieškou zachytený v rúrke. Má veľkú výdatnosť.

Prístup k prameňu - cca 600 m po žltej turistickej značke od kempingu v ústí Manínskej tiesňavy. Zachytený v betónovej šachte, výtok 15 m poniže z rúrky. Okolo roku 1895 bol majiteľom pozemku (Hahn) postavený betónový pavilón s lavičkami (viď obrázok), ktorý neskorší majiteľ Hlušek zvalil. Chemizmus (meranie r.1972): slabo mineralizovaná hydrouhličitanová, vápenatá, uhličitá voda. CO2 1596,4 mg/l, celková mineralizácia 1471,547 mg/l, obsahuje bór 8,3 mg/l. Výdatnosť je cca 0,4 l/min. Asi 100 m poniže prameňa je ďalšia kyselka (pod najvyšším smrekovcom), ktorá je však neupravená a nie je využívaná na pitie.

Prístup k prameňu od parkoviska pri cintoríne v obci, cestou k výbehu koní a ďalej poľnou cestou k lesu, odtiaľ nie do lesa, ale hore pasienkom popri lese. Prameň v lese, 20 m nad horným okrajom pasienka. Lokalita intenzívne využívaná na rekreáciu, ohnisko, lavičky, stôl, prekrásny výhľad na Bytčiansku kotlinu a okolité pohoria. Prameň veľmi pekne upravený, prekrytý dreveným zrubom, výverisko v betónovej šachte. Chemizmus (1972): kyselka obsahuje bór, celková mineralizácia 2690,9 mg/l,  obsah CO2 bol 2408,4 mg/l.

Prameň významnej Slovenskej rieky Nitry.

Prameň pod vrchom Homôľka nad obcou Kľačno.

Prameň pod vrchom Dlhá lúka v obci Kľačno.

Malý murovaný prameň v Šútovciach pri ceste.

Malá studnička v osade Gápel v obci Valaská Belá. Súčasťou je aj posedenie a informačná tabuľa.

Prameň vytekajúci spod kamenia cez drevené koryto sa nachádza ukrytý v lese nad obcou Chvojnica.

Malý prameň uprostred lesa medzi obcami Chvojnica a Nevidzany. Súčasťou prameňa je aj búdka s obrazom.

Studnička v Nitrianskom Rudne ponúka pekné miesto na oddych. Súčasťou je aj posedenie s ohniskom. Vhodné aj pre rodiny s malými deťmi.

Zrekonštruovaná studnička aj s posedením.

Malý murovaný prameň v obci Záskalie.

Teplý prameň v Považskej Bystrici, ktorý pramení priamo pri ceste v krásnom lese.

prameň pri chate Bohatka (bývalá horáreň)

Silný prúd s pitnou vodou pod Vraňou skalou.

Nachádza sa v pod cestou medzi Chocholnou a Kostolnou. Prameň bol v roku 1952 bol zachytený v betónovej skruži umiestnenej v betónovom prístrešku. V murovanej stene sú osadené 2 oceľové rúrky. Prvé údaje o tomto prameni sú zaznamenané v Lexikone Johanna – Mathiasa Karabinského z roku 1786 kde je uvedené, že táto voda sa používa na varenie a pečenie chleba. V súčasnosti je kvalita vody pravidelne posudzovaná RÚVZ v Trenčíne. Ide o uhličitú vodu s mineralizáciou 444 mg/l a s obsahom CO2 1616 mg/l.