Veľmi často sa v súvislosti so stavbami (hlavne rodinných domov) stretávame s pojmami: nízkoenergetický dom, pasívny dom, dokonca sa objavujú aj termíny nulový, či plusový dom.
Zorientujme sa v terminológii.
Nízkoenergetický dom
Ide o dom s nízkou spotrebou energie. Taký dom, ktorého ročná spotreba na vykurovanie je menšia ako 50 kWh/m2 za rok vykurovanej podlahovej plochy.
Pasívny dom
Pasívny dom sa od bežného domu na prvý pohľad nijako nelíši – zo stavebno-technologického hľadiska ide „len“ o zdokonalenie tzv. nízkoenergetického domu.
Pasívny dom je:
• merná potreba tepla na vykurovanie je najviac 15 kWh/m2 za rok (a/alebo tepelná strata pod 10 W/m2),
• potreba primárnej energie (vrátane elektrospotrebičov) najviac 120 kWh/m2 za rok.
• Skúška vzduchovej priepustnosti obalového plášťa budovy s hodnotou hodinovej výmeny, vzduchu netesnosťami ( n ) je najviac 0,6-násobok objemu meraného priestoru (Blower Door test*).
* Blower Door test
Blower Door test sa využíva v prevažnej miere pri nízkoenergetických domoch na zistenie vzduchotesnosti celej budovy. Ideálne by však bolo, keby každá stavba prešla meraním vzduchotesnosti, pretože toto meranie nám poskytne dôležité informácie o kvalite stavby. Spočíva v stanovení celkovej intenzity výmeny vzduchu n50 pri tlakovom rozdiele 50 Pa – teda koľkokrát za hodinu sa vymení vzduch v celom objeme budovy.
Nulový dom je, keď budova vyprodukuje počas roka z obnoviteľných zdrojov (aspoň) toľko energie, koľko potrebuje na svoju prevádzku. Potreba primárnej energie je teda plne pokrytá energiou získanou z prostredia či z obnoviteľných zdrojov v /na /pri budove. Toto pokrytie posudzujeme v ročnej bilancii. Získanú energiu treba pri autonómnych domoch ukladať pre obdobia jej nedostatku, aby bolo možné fungovanie aj v čase, keď máme napríklad nedostatok slnečného žiarenia.
Plusový dom
Energeticky plusová budova za rok vyrobí (aspoň o desatinu) viac primárnej energie, než sama spotrebuje na svoju celkovú prevádzku. Plusový dom je obdobou nulového domu, vyprodukuje však z obnoviteľných zdrojov pre verejnú sieť viac energie, než z nej odoberie. Stavebné riešenie a riešenie technických zariadení spravidla zodpovedá princípom pasívnych domov. Predpokladá sa, že plusový dom je pripojený na energetické siete, do ktorých posiela svoje energetické prebytky.
Viac o pasívnom dome
V pasívnom dome využívame: pasívne slnečnú energiu, vnútorné zdroje tepla (obyvatelia, spotrebiče), spätne využívame teplo z vnútorného vzduchu – rekuperáciu. Dôležité je vylúčenie tepelných mostov.
Tepelné mosty sú miesta v konštrukcii, kde dochádza k zvýšenému úniku tepla (a ochladzovaniu povrchu) – sú to napríklad rohy domu, stĺpy v stene,.
Vzduchotesnosť domu
Nevyhnutnou podmienkou správneho fungovania a účinnosti systému riadeného vetrania a teplovzdušného vykurovania je vysoká tesnosť obvodového plášťa budovy. Vzduchotesnosťou predchádzame nežiadúcim únikom tepla, ale zamedzujeme aj prenikaniu vlhkosti do konštrukcie a následným poruchám stavby.
Test vzduchotesnosti budovy, tzv. Blower-Door test (ďalej len BDT) je nevyhnutný pre zistenie stupňa vzduchovej priepustnosti plášťa budovy pri tlaku 50 Pa, pre presný výpočet tepelných strát a teda návrh vykurovacieho systému. Netesnosti v energetickom plášti budovy zhoršujú kvalitu stavby. BDT umožní ich lokalizáciu a je predpokladom pre ich úspešné odstránenie ešte pred ukončením stavby. Pomocou meracieho zariadenia sa v dome vytvorí tlak 50 Pa (to je rozdiel tlakov, ktorý vzniká pri bežných nárazoch vetra v rozmedzí 4-10 m/s). Tento tlakový rozdiel umožní prístrojmi lokalizovať prúdenie vzduchu cez netesnosti v plášti budovy a opraviť ich. Intenzita výmeny vzduchu pri konštantnom tlakovom rozdiele 50 Pa (n50) by v energeticky pasívnom dome nemala prekročiť hodnotu 0,6-násobok celkového objemu vzduchu meraného objektu za hodinu.
Riadené vetranie s rekuperáciou je technický systém, ktorý sa stará o výmenu vzduchu bez zbytočných strát tepla, ku ktorým dochádza pri vetraní oknami – v zime vzduch odvádzaný z budovy ohrieva privádzaný čerstvý vzduch. Výsledkom je stále dobrá kvalita vzduchu v interiéri – bez prievanu, prachu a hluku z okolia.
Prečo je dôležité, aby sme stavali pasívne domy.
Na zmene klímy sa vo veľkej miere podieľa práve spotreba fosílnych (neobnoviteľných) palív. Veľká spotreba fosílnych palív pripadá na vykurovanie, a všeobecne na prevádzkovanie budov. Vynikajúco utesnený a izolovaný dom nemusí nutne reagovať na zmenu vonkajších teplôt.
Technológia pasívnych domov je predpokladom, aby sme sa vymanili z fatálnej závislosti na fosílnych palivách. Ideálne je využiť na stavbu miestne a dopravne dostupné zdroje, hlavne prírodné materiály – ideálna kombinácia je slama, hlina a drevo.
Pasívny dom poskytuje veľa výhod a zdravý životný štýl:
• extrémne nízke náklady na energie
• neustále čerstvý vzduch v interiéri
• žiadny prievan
• tepelná pohoda v zime aj v lete
• jednoduchá obsluha aj údržba
• vysoký komfort bývania
Aké sú obmedzenia pasívnych domov:
• Častokrát vzniká u záujemcov dojem (aj na základe nesprávnych informácií z médií), že v pasívnom dome nie je možné otvárať okná. Skutočne to nie je nevyhnutné, pretože výmenu vzduchu zabezpečuje systém riadeného vetrania. Okná však otvárať je možné (aj keď nemusia byť otváravé všetky). V lete je totiž veľmi vhodné využiť otvorené okná na nočné prevetrávanie, čo pomáha v boji proti prehrievaniu. V zimnom období by však cez okná zbytočne unikalo drahocenné teplo.
• Energeticky pasívny dom je náročnejší, čo sa týka projekčnej prípravy, potrebnej hrúbky tepelnej izolácie, použitia kvalitnejších stavebných materiálov a výrobkov. Tieto faktory so sebou prinášajú zvýšenie ceny. Vzhľadom na to, že neexistuje dostatočné štatistické množstvo energeticky pasívnych domov na Slovensku, nevieme percentuálne vyjadriť navýšenie nákladov. Zahraničné skúsenosti hovoria o 10-15% navýšení, u nás tento podiel bude vyšší vzhľadom na nižšie ohodnotenie stavebných prác i jednotlivých stavebných materiálov, rovnako aj pre pretrvávajúci nižší štandard „bežnej“ výstavby.
• Ohrev teplej úžitkovej vody - u nás sa v nízkoenergetických domoch na ohrev teplej úžitkovej vody (či presnejšie ohriatej pitnej vody – OPV) najčastejšie používa elektrinu v spojení so solárnymi kolektormi. Tento princíp je v súčasnosti finančne najefektívnejším riešením aj pre energeticky pasívne domy, je však závislý od cenovej politiky dodávateľa elektriny.
Ako postaviť pasívny dom
Desatoro pasívneho domu – dotazník, pomocou ktorého ľahko zistíte, či má projekt Vášho domu predpoklady splniť pasívny štandard
nájdete TU: http://iepd.sk/wp-content/uploads/2016/08/desatoropd.pdf
Realizácie pasívnych domov si môžete pozrieť TU: https://iepd.sk/pasivny-dom/realizacie/
Zdroj:
https://iepd.sk/pasivny-dom/pasivny-dom-viete-co-je/
http://slamenedomy.cz/126-domy-ze-slamy-zdrave-a-levne-bydleni-2-cast.html