Môžu sa k nám dostať z celého sveta. O tom, či sú na našom území schopné aj žiť a reprodukovať sa, rozhoduje celé spektrum faktorov, potravné nároky, ekologické zvyklosti a pod. Vo všeobecnosti majú väčšie šance na prežitie tie druhy inváznych organizmov, ktoré pochádzajú z prostredia podobného tomu nášmu – z podobných klimatických podmienok. Preto najviac druhov, ktoré sa k nám dostali pochádza z Ázie, Severnej Ameriky a Stredomoria.
Ako sa k nám dostali?
Prirodzene prenikli na naše územie:
- Vysoká početnosť na malej ploche, núti druhy hľadať nové teritóriá.
- Potrava, ktorej nedostatok spôsobuje šírenie druhov na územia, kde jej je dostatok.
- Abiotické faktory, medzi ktorými medzi najdôležitejšie patrí vietor, ktorý dokáže preniesť organizmy na veľké vzdialenosti.
- Klimatické zmeny, kam patrí zhoršenie podmienok v pôvodnej oblasti výskytu a druh je nútený hľadať iný biotop, alebo zlepšenie podmienok v nových oblastiach do tej miery, že začnú vyhovovať druhom, pre ktoré dovtedy nespĺňali ekologické podmienky.
Boli k nám zavlečené:
- Človek je za posledných 200 rokov najvýznamnejšou príčinou invázií.
- Niektoré organizmy introdukoval úmyselne. Priniesol nové organizmy do nových území úmyselne/cielene -introdukcia užitočných druhov.
- Niektoré organizmy introdukoval náhodne. Ľudia od dávna pestujú alebo chovajú okrasné alebo užitočné rastliny a živočíchy. Často sa stáva, že niektoré z nich sa náhodne dostanú do voľnej prírody, kde sa udomácnia. Mnohé druhy sa k nám dostali s transportom materiálu, potravín, alebo náhodne na dopravných prostriedkoch. Tento proces nadobudol v poslednom období (posledných 20 rokov) značnú dynamiku s ohľadom na rýchlo narastajúcu výmenu tovarov a zmeny v pôvodných biotopoch (najmä globálne klimatické zmeny).
- V celom svete sa človek snaží vytvárať systém, ktorý by spomalil resp. zamedzil náhodnému prenosu organizmov. V Európe a priliehajúcich regiónoch takúto službu na medzinárodnej úrovni zabezpečuje organizácia OEPP/EPPO (Organizácia pre ochranu rastlín v Európe a Mediteránnom regióne). Na Slovensku je úloha evidovania výskytu, ale najmä formulovania karanténnych opatrení delegovaná na ÚKSUP a jeho pobočky, v lesnom hospodárstve ÚKSUP úzko spolupracuje s SLOS SR v Banskej Štiavnici.
Odkiaľ sa k nám dostali?
Môžu sa k nám dostať z celého sveta. O tom, či sú na našom území schopné aj žiť a reprodukovať sa, rozhoduje celé spektrum faktorov, potravné nároky, ekologické zvyklosti a pod. Vo všeobecnosti majú väčšie šance na prežitie tie druhy inváznych organizmov, ktoré pochádzajú z prostredia podobného tomu nášmu – z podobných klimatických podmienok. Preto najviac druhov, ktoré sa k nám dostali pochádza z Ázie, Severnej Ameriky a Stredomoria.
Nie, nie sú, treba si však uvedomiť, že s narastajúcou globalizáciou našej ekonomiky a zvyšovaním objemu medzinárodnej osobnej a nákladnej prepravy nebezpečenstvo šírenia nepôvodných druhov do nových oblastí narastá.
Ako rýchlo sa rozširujú?
Rozširovanie v priestore veľmi úzko súvisí od typu organizmu. U niektorých veľkých druhov chrobákov alebo rastlín s ťažkými semenami, môže byť rozširovanie pomerne pomalé. Niekedy sa môže jednať len o niekoľko sto metrov ročne. Iné druhy, najmä niektoré huby, veľké druhy stavovcov, a malé druhy hmyzu môžu prekonať ročne niekoľko desiatok kilometrov, dokonca v extrémnych prípadoch až niekoľko stoviek kilometrov. Významnú úlohu tu zohráva napríklad vietor. Šírenie druhu ale nezávisí len od jeho schopnosti prekonávať veľké vzdialenosti. Závisí aj od toho, aké má ekologické nároky a či nové územia sú vhodne pre jeho existenciu. Len málo druhov je tak ekologicky flexibilných, že môže žiť v pomerne rôznorodých podmienkach a potom sa šíri na veľké vzdialenosti. Mnohé iné ale zostávajú pomerne lokálne, napriek schopnosti prekonávať vzdialenosti, pretože im vyhovujú len veľmi špecifické podmienky, ktoré nachádzajú len na malých územiach.
Aké sú dôsledky invázií
1. Ekologické
- Vplyv na genetiku. Môžu sa často krížiť s príbuznými domácimi druhmi.
- Vplyv na spoločenstvá a populácie domácich druhov.
- Ak sa jedná o bylinožravce, likvidujú priamo domáce druhy rastlín.
- Ak sa jedná o mäsožravce, likvidujú priamo domáce druhy iných organizmov.
- Môžu pôsobiť aj nepriamo prenášaním nových ochorení.
- Konkurencia môže vyústiť do ekologického chaosu (kompetičné výhody - absencia prirodzených konkurentov, neexistujúci prirodzení predátori, škodcovia, choroby), pričom je takmer jedno či sa jedná o živočíšny alebo rastlinný druh. Invázne rastliny môžu domácim druhom konkurovať v nárokoch na svetlo, vlahu a živiny. Niekedy ich prítomnosť môže viesť až k zmenám pôdnej "chémie" a vytlačeniu pôvodných druhov až na okraj vyhynutia.
- Nové druhy môžu priamo prispieť k poklesu výskytu pôvodných druhov rastlín a živočíchov až na úroveň ohrozenia ich existencie. Väčšou hrozbou ako invázne druhy je pre pôvodné druhy v súčasnosti už len strata ich prirodzeného prostredia/životného priestoru.
2. Ekonomické
Vďaka nedostatku prirodzených nepriateľov, ako aj vďaka dobrým podmienkam na prežitie v novo obsadených územiach často patria medzi významných kalamitných škodcov a spôsobujú obrovské škody v hospodárstve. Ovládanie populácií takýchto organizmov je častokrát finančne veľmi náročné a použitie chemických prostriedkov neúmerne zaťažuje životné prostredie.
Existujú preventívne opatrenia?
Preventívne opatrenia sú jediné účinné opatrenia. Akonáhle sa už nový invázny organizmus raz dostal do ekosystému, jeho úplná likvidácia je mimoriadne ťažká a vo väčšine prípadov nemožná. Preto každý z nás môže svojou troškou prispieť k obmedzeniu šírenia nežiadúcich inváznych druhov a prispieť tak zároveň k ochrane pôvodnej biodiverzity.
Je potrebné:
- Poznať rizikové organizmy s potenciálom stať sa inváznymi na našom území.
- Dodržiavať preventívne opatrenia stanovené odbornými organizáciami (EPPO, ÚKSUP) pri prenose tovarov (dezinfekcia paliet a kontajnerov na prevoz materiálov, dodržiavanie obmedzení v obchode s niektorými rastlinami a živočíchmi a pod.)
Viac informácií o jednotlivých druhoch rastlín a živočíchov sa dozviete v edukačných videách pod názvom “Nepozvaní hostia”:
Úvodné video: ZOO - charakteristika inváznych druhov
Rastliny na Slovensku: ZOO - invázne druhy rastlín
Dreviny na Slovensku: ZOO - Invázne druhy drevín
Cicavce: ZOO - invázne druhy cicavcov
Vodné bezstavovce: ZOO - Invázne druhy bezstavov
Vodné stavovce: ZOO - Vodné stavovce