Welfare zvierat (alebo aj životná pohoda zvierat) je všeobecne stav fyzického aj psychického zdravia zvieraťa žijúceho v súlade so svojím prostredím. Welfare komplexne zahŕňa podmienky zaisťujúce spokojnú existenciu zvierat, predovšetkým zdravie a životnú pohodu.
Otázka welfare je najčastejšie spájaná s chovom hospodárskych zvierat, týka sa však aj domácich a laboratórnych zvierat.
V niektorých prípadoch aj divých zvierat, napr. zvierat žijúcich v cirkusoch.
Slovo welfare pochádza z anglického slova blaho → zdravie → blahobyt → dobré zdravie
Moderné technológie chovu zvierat vytvárajú úplne odlišné podmienky prostredia, než aké sú vo voľnej prírode, alebo v tradičných chovoch. Často sa používajú nevhodné riešenia individuálneho a skupinového ustajnenia, obmedzuje sa životný priestor. Zvieratá nemajú možnosť prejaviť svoje prirodzené správanie, preto naopak často zaznamenávame správanie abnormálne. Problémom je najmä zmenšenie plochy na odpočinok, ale aj obmedzenie priestoru pri kŕmení. Umelo sa vlastne medzi zvieratami vyvoláva súťaživosť. Nepríjemné je pre zvieratá tiež zavádzanie cudzích zvierat do ustálenej skupiny, alebo ešte horšie, a to je miešanie skupín. Všetky tieto stresy spolu s častým vyrušovaním zapríčineným nepremyslenou prevádzkou maštale vedú k zvýšeniu agresivity a novému tvoreniu vzťahov nadradenosti a podradenosti.
O tejto problematike sa frekventovane píše od roku 1965, kedy bola vo Veľkej Británii zriadená komisia na ochranu práv zvierat pod vedením Prof. Brambella. Niektorí vedci totiž upozornili na trýznenie a mučenie zvierat, chovaných v nevhodných podmienkach, v klietkach, v prehustenom priestore. Podnet dala kniha Ruth Harrison: Animal machines (Zvieracie stroje). Závery Brambellovej komisie (1965):
Pre dobrú pohodu musí mať zviera 5 slobôd:
- Slobodu od smädu, hladu a podvýživy,
- slobodu od diskomfortu zaručenú vhodným prostredím, včítane prístrešku a pohodlného miesta pre odpočinok,
- slobodu od bolesti, poranení a chorôb,
- slobodu k vyjadreniu normálneho správania, zabezpečením dostatočného priestoru a spoločenstva zvierat rovnakého druhu,
- slobodu od stresu zabezpečením podmienok, ktoré vylučujú neustále utrpenie.
Napr. sliepky celý život trávia v klietkach, ktoré sú naskladané nad sebou, na malom priestore, bez možnosti hrabať (čo je prirodzený prejav všetkých kurovitých vtákov a preto sa aj nazývajú hrabavá hydina). Znášajú jedno vajce za druhým, ako stroje. Bez možnosti nadýchať sa čerstvého vzduch, alebo pocítiť teplé slnečné lúče.
Brojlery sú špeciálne vyšľachtené k rýchlemu rastu, prevažne žijú natlačené po tisíckach vo veľkých halách s umelým osvetlením, bez výbehu a bez okien. Ošípané sú často vo veľkochovoch rozmiestnené v úzkych železobetónových boxoch s podlahou z oceľového roštu. Charakteristickým prejavom prirodzeného správania ošípanej je váľanie v bahne a rytie v zemi.
Keď jej to ustajnenie neumožní, napríklad v koterci s pevnou podlahou bez podstielky, je frustrovaná (sklamaná) a začne sa u nej prejavovať náhradné správanie. Tieto prejavy sú väčšinou škodlivé a nazývame ich tiež ako abnormálne správanie. Zviera sa potrebuje vyrovnať s chudobným prostredím, ktoré obsahuje len málo stimulov. Abnormálne správanie vzniká ako reakcia na trýznenie, je to určitý spôsob zabíjania času, keď sa zviera nudí.
Zvieratá by sa napr. mali chovať v stádach, alebo v kŕdľoch, čo im umožňuje vytvoriť si prirodzené sociálne rebríčky a väzby. Mali by mať možnosť pohybu bez zábran. To by vylučovalo chov zvierat v stajniach bez denného svetla a čerstvého vzduchu.
Na bitúnkoch pracujú po celom svete milióny ľudí a nikto nevie presne koľko. Ich práca sa pokladá za nečistú a hlavne v západnom svete sa týmto ľuďom nedostáva veľkého spoločenského uznania. Majú nízke mzdy, otrasné životné podmienky. Vysoké tempo práce, monotónna práca, riziko nehôd, poškodenie zdravia (v dôsledku ťažkej fyzickej práce), to všetko je veľmi stresujúce.
Ďalšími faktormi sú horúčava, alebo chlad na pracovisku, hluk, nebezpečenstvo infekčných chorôb. Stres samozrejme môže ľuďom spôsobovať aj manipulácia so zvieraťom, jeho usmrtenie porážkou. Na túto prácu musia byť zamestnanci obzvlášť tvrdí. V mnohých krajinách sa bitúnky presunuli z miest do vidieckych oblastí.
Spotrebitelia nemajú vidieť a počuť krutosť na jatkách, kvičiace a zakrvavené zvieratá. Násilie na zvieratách sa nesmie ukazovať verejne. Porážky zvierat a mäsiarska práca sú pre väčšinu ľudí neviditeľné. Pretrhlo sa puto medzi mäsom a živým zvieraťom. Spotrebitelia často nevedia o porušovaní predpisov a o krutosti pri chove a porážaní zvierat (dlhé transporty zvierat v kamiónoch v nevyhovujúcich a stresujúcich podmienkach, nedostatočná anestézia pred porážkou, bitie zvierat a pod.).
Welfare hospodárskych zvierat v rámci ich chovu a starostlivosti o nich definuje podmienky, v ktorých sa môžu prirodzene správať a nie sú vystavované fyzickej a psychickej nepohode, chorobám, strachu a stresu. To zároveň znamená, že majú dostatok primeranej výživy a netrpia smädom a hladom. Žijú v priestore, v ktorom sa cítia prirodzene a dokážu v ňom uplatňovať správanie, ktoré je im vlastné.
Zvieratá majú zabezpečený dostatok pohybu na pastvinách a vo výbehoch (aj v zime). Ustajnené sú s dostatočným prívodom vzduchu, dostatkom svetla, dostatkom priestoru na pohodlný oddych a dobrým prístupom k napájacej vode. Chované sú bez týrania a stresu. Voči stresu nie sú vystavené ani vďaka nedostatku nevyváženého kŕmenia. Nechovajú sa v skupinových chovoch zvierat, v ktorých si tieto zvieratá navzájom ubližujú. Zvieratá sa porážajú priamo na mieste, kde sa chovajú, alebo sú prevážané len na minimálne vzdialenosti, čím je takisto ich stres minimalizovaný.
Systém chovu welfare je na Slovensku dobrovoľný. Tento spôsob chovu je však dôležitý aj pre samotného spotrebiteľa. Mäso zvierat z welfare chovu obsahuje menej stresových hormónov, ale aj menej antibiotík. Čo sa týka chovu brojlerov, takéto mäso má aj menej rastových hormónov.
Ďalšie podrobnosti o welfare chove zvierat môžeme nájsť napr. na stránke:
Video ku kapitole Welfare – Back to the Start