Plasty
Plasty je možné recyklovať obmedzene, v prírode sú však plasty takmer nezničiteľné. Sú ľahké, odolné, pružné a odolávajú vode, slnku (aj UV žiareniu) a mechanickému poškodeniu.
Vieme si predstaviť život bez plastov? Pravdepodobne veľmi ťažko, keďže z plastov je skoro všetko okolo nás, predovšetkým rôzne obaly ( až 80%), ale napríklad aj oblečenie. Plasty, často označované aj ako “umelé hmoty” sa vyrábajú z ropy – stale však nepoznáme potenciálnu alternatívnu výrobu. Ich nadspotreba je podmienená aj životným štýlom, žijeme v “dobe plastov”.
Plasty tvoria 7% hmotnosti v celkovom množstve komunálneho odpadu. Keď zoberieme do úvahy celkové množstvo produkovaných odpadov (vrátane priemyselných a nebezpečných), tak nám vyjde produkcia plastov 280kg/obyv. SR/rok a to napriek tomu, že plasty majú pri veľkom objeme relatívne malú hmotnosť.
Patria sem:PE (polyetylén) – LDPE a HDPE (light/high density PE – PE s nízkou/vysokou hustotou): číre a farebné fólie, tašky, vrecká, vedrá a fľaštičky od kozmetických a čistiacich prípravkov, vrecká od mlieka, prepravky fliaš; PET (polyetyléntereftalát): fľaše od nápojov, sirupov, rastlinných olejov; PP (polypropylén): obaly od sladkostí, tégliky od jogurtov a rôzne plastové nádobky a hračky, poháriky z automatov a iné plastové nádobky; obaly kozmetických výrobkov a pod.
- Nepatria sem:znečistené obaly (chemikáliami či priemyselnými olejmi), podlahové krytiny, guma, molitan, znečistené fólie zo stavieb a pod.
Ilustračné video:
Plasty je možné recyklovať obmedzene, v prírode sú však plasty takmer nezničiteľné. Sú ľahké, odolné, pružné a odolávajú vode, slnku (aj UV žiareniu) a mechanickému poškodeniu.
Plasty sa v spracovateľských firmách triedia na dotrieďovacích linkách – vytriedia sa z nich zložky odpadu, ktoré do triedených plastov nepatria alebo sú znečistené. Od spracovateľa resp. spôsobu spracovania záleží vytriedenie na jednotlivé druhy. Vytriedené plasty sa pripravujú na ďalšie spracovanie.
Z plastov sa vyrábajú rôzne drte, ktoré sa využívajú pri výrobe nových produktov – roztavením sa upravujú ako druhotná surovina v podobe drtí či granúl pre konkrétny výrobok.
Teória v praxi
- Plasty nie je z hľadiska spracovania nutné umývať- spracovateľom odpadu na tento účel slúžia priemyselné práčky plastov, cez ktoré vytriedené plasty pôjdu aj keď už budú „v malom“ umyté - šetríme tým vodu a energiu.
• Plasty tiež nie je nutné triediť (resp. záleží od spracovateľa), plasty sa priemyselne dotrieďujú na dotrieďovacích linkách.
• Dôležité však je, aby sme čo najviac zmenšili objem plastov – napr. stlačením „populárnych“ PET fliaš.
• Konkrétne z PET fliaš nie je nutné oddeľovať etikety a uzávery – tieto sa po rozdrvení oddelia v priemyselnej práčke plastov.
Prečo triediť plasty?
Recykláciou oproti výrobe z primárnych zdrojov šetríme energiu - pre jednotlivé suroviny to predstavuje percentuálnu úsporu energie 97% v prípade plastov, 95% pri triedení hliníka, 74% pri oceli, 70% pri papieri a 25% pri skle.
Na výrobu a likvidáciu polystyrénu sa spotrebuje 7-násobne viac vody, viac energie a z toho plynúcich škodlivých emisií ako na výrobu porcelánu.
Vratné, opakovane používané obaly nápojov sa vracajú späť k výrobcom nápojov a opätovne plnia v priemere 20–50 krát (podľa Zákona o odpadoch majú predajne s predajnou plochou nad 100m2 povinnosť ponúkať nápoje aj vo vratných obaloch tých druhov, ktoré predávajú aj v jednorazových).
Pri súčasnej spotrebe 33 ton ropy na obyvateľa Zeme ročne by sa vyčerpali ropné zásoby za 13 rokov. Množstvo odpadov z obalov neustále narastá, tvorí až 45% objemu domácich odpadov.
Jedna prevádzka McDonald’s (McD) vyprodukuje denne v priemere 64kg obalového odpadu (okrem balenia pokrmov), ročne do 24 ton. Ak to vynásobíme počtom cca 25 000 stravovacích zariadení McD, vyjde nám takmer 6 000 000 ton odpadov ročne. Spolu s balením pokrmov sa toto množstvo môže šplhať až k 10 miliónom ton obalového materiálu, ktorý sa v priemere po 5 minútach používania vyhadzuje ako odpad.