Priznajte sa, koľkokrát ste si v nákupnom centre kúpili nové tričko, sveter alebo šaty, len preto, že vás očarila obrovská nálepka „-50%“? S obhajobou typu „veď predsa tričiek, či šiat nie je nikdy dosť!
Tento sveter je celkom pekný a navyše ušetrím!“ Stalo sa to asi každému z nás, a nie raz. Lákajú nás na to takmer všetky veľké medzinárodné reťazce, ktoré sa potrebujú zbaviť sezónnej kolekcie, aby mali priestor na ďalšiu. Málokto už ale pomyslí na to, čo stojí za touto skvelou akciovou cenou.
Jednak je to doslova vykorisťovanie tých, ktorí pre nás toto oblečenie v často nevyhovujúcich podmienkach šijú, a na druhej strane je to životné prostredie, ktoré prechádza veľkou skúškou nie len pri výrobe oblečenia, ale aj pri likvidácii masovej nadprodukcie.
Vráťme sa ešte k nášmu akciovému nákupu. Po príchode domov strhneme z nového kúska papierik, ktorý uvádza polovičnú zľavu a uvedomíme si, že vlastne to tričko, ktoré nás vyšlo na 5 eur, vôbec nevyzerá tak skvele, o kvalite ani nehovoriac. A po pár vypratiach je nám jasné, že lacné, vždy bude len lacné.
FAST FASHION sa stal novodobým heslom v oblasti módy, nákupu, životného štýlu či akéhosi uvedomenia, že planéta nepatrí len nám a nami to tu všetko nekončí. To, že je to veľmi často skloňovaný pojem, na ktorý sa ukazuje prstom, ako na niečo strašné je pravda, no vieme v skutočnosti do akej miery nás tento pojem ovplyvňuje? Nie sú to len nekvalitné látky, ktoré sa rýchlo sperú alebo vyťahajú…
Fast fashion je fenomén, ktorý sa začal formovať pod vplyvom mocných magnátov odpovedajúcich na dopyt, konzum a nenásytnosť trhu v 90. rokoch minulého storočia. Pomenúvame ním rýchlu, masívnu, nekvalitnú, no i nebezpečnú módu, a to či už zo spoločenského, zdravotného alebo environmentálneho hľadiska.
Kvantita fast fashion oblečenia je na úkor kvality a mnoho iných aspektov. Vo fabrikách sú veci vyrábané na približne 30 praní, častokrát sú vytvorené z mixu materiálov, ktoré sa po vypratí vyťahajú, čo sa gombíkov týka, napríklad na fast fashion košeliach, tie sú prišívané veľmi jemne. Celý fast fashion business stavia na lenivosti a pohodlnosti ľudí žijúcich v uponáhľanej dobe.
Začneme s environmentálnym dopadom, o ktorom sa azda rozpráva najviac, no či je skutočne jediným, ktorý si zaslúži toľkú pozornosť, si odpovedzte sami. Módny priemysel je druhým najväčším a tretím najšpinavším priemyslom na svete. Vezmime si neodmysliteľnú časť módy, a tou sú kolekcie. V predchádzajúcich rokoch sa kolekcie delili na dve – jeseň/zima a jar/leto, v súčasnosti je kolekcií až 52 ročne, čo zodpovedá jednej kolekcii na týždeň a 26 násobnému vzrastu celkovej produkcie.
Z pohľadu samostatných kusov oblečenia, aby sme boli konkrétnejší, napr. jeden kabát prejde rukami aspoň 140 pracovníkov fabriky pokiaľ sa dostane na export do cieľovej predajne. V tom je potrebné vidieť na jednej strane environmentálny dopad, teda hektolitre vody, potrebné na spracovanie látok, ich farbenie, očistenie až po úplnú finalizáciu produktu. Nezákonné vypúšťanie odpadových toxických látok do verejných, častokrát (kedysi) pitných vôd a ovzdušia. Nehovoriac o zdravotných následkoch tohto neuváženého konania korporácií – oblečenie s obsahom tzv. azofarbív, teda ťažkých kovov (Cu, Al, Cr), ktoré pri nosení uvoľňujú do tela karcinogénne látky spôsobujúce rôzne zdravotné ťažkosti od ekzémov, zaťaženia pečene, obličiek, negatívny vplyv na žľazy i fatálne následky v tehotenstve prenesené na plod či rakovina.
Aby výrobcovia predchádzali pokrčeniu tovaru počas transportu sú veci napúšťané formaldehydom. Vo svete sa denne vyhadzujú tony oblečenia len pre náš nenásytný hlad a neuhasínajúca túžba po stále väčšom a väčšom množstve nového oblečenia, z ktorého by sme dokázali zužitkovať, teda recyklovať alebo upcyklovať a znova nosiť (až 95 percent). Bohužiaľ, realita je tragickejšia ako by sa mohlo zdať – v súčasnosti takto využívame len 1 percento oblečenia.