Znečisťovanie vôd patrí ku globálnym problémom. Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950-1990 približne 3,5-krát. V súčasnosti je jej ročná spotreba takmer 4 000 miliárd m3.
Kedy je voda znečistená:
- je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky
- obsahuje organické látky, zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií
- obsahuje toxické látky
- je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu
- obsahuje tiež odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť
Voda je nenahraditeľná zložka životného prostredia.
Najviac sa znečisťuje využívaním v priemysle a poľnohospodárstve.
Človek znečisťuje vodu buď priamo, alebo nepriamo.
Najväčšou hrozbou pre vodu je priemyselná výroba (ropa, ropné produkty, organické - anorganické látky: olovo , ortuť, arzén, rádioaktívne látky), poľnohospodárstvo (umelé hnojivá; pesticídy; odpadové vody), sídla (produkcia kvapalného a tuhého odpadu) a doprava (exhaláty, ropné produkty).
Mimoriadne znečistené bývajú najmä vodné toky tečúce veľkými mestami v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov.
Jedna tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu tzv. ropnú škvrnu na ploche až 10 km2. To má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu.
Samozrejme najväčšie nebezpečenstvo a to sa netýka len vody je v tom, že nečistoty, ktoré sa do vody dostávajú nezostávajú len v nej ale kolujú v prostredí.
Dostávajú sa do ovzdušia, pôdy, do rastlín, živočíchov, do potravín a samozrejme nevyhne sa im ani človek. Na prvý pohľad sa nám možno zdá že problém znečistenia vody sa nás netýka, že máme pitnej vody dostatok a že to je problém rozvojových krajín. Skutočnosť je ale iná. Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%. Zvýšené znečistenie so sebou samozrejme prináša aj zvýšené náklady na odstraňovanie nečistôt.
Znečistenie vody sa prejavuje aj na poškodením ľudského zdravia. Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy.