Založenie kompostu je pre každý druh kompostéra špecifické. U vonku volne stojacich kompostov nie je napríklad potreba prihadzovať dážďovky, naopak vermikompostovanie sa bez ich pridania nezaobíde.
U volne stojacich kompostérov odporúčame dno zaplniť vetvami. Tie zaistia lepšie prevzdušnenie a rýchlejší odtok nahromadenej vody. Ako je uvedené vyššie, u rotačného kompostéra sa prevzdušnenie realizuje otáčaním. Vermikompostér má potom systém prevzdušnenie riešený samotnou konštrukciou.
Vráťme sa ešte späť k volne stojacim kompostérom. Tie je vhodné pravidelne prehadzovať. Tu sa dostáva do popredia výhoda viackomorových kompostérov. V jednej komore môžete voľne zhromažďovať materiál ku kompostovaniu, zatiaľčo v ďalších je možné kompost hygienizovať. Proces hygienizácie spočíva v zahriatí celého obsahu komory na teplotu okolo 45-60°C, a to najmenej pod dobu 5 dní. Táto doba sa predlžuje, pokiaľ sa vo vašom komposte môžu objaviť semená plevelu či zárodky chorôb rastlín.
KAM UMIESTNIŤ KOMPOSTÉR
- Na váš pozemok alebo na pozemok, od ktorého máte súhlas majiteľa.
- Kompostér by nemal byť v blízkosti zdroja pitnej vody ani v záplavovom území.
- Pre zlepšenie prístupu mikroorganizmov a pôdnych organizmov ku kompostovanému materiálu je potrebné zabezpečiť priamy kontakt so zemou.
- Pre vaše pohodlie a efektivitu odporúčame, aby nebol vzdialený od zdroja biologického odpadu a prístup k nemu bol pohodlný aj za daždivého počasia.
- Nemal by byť vystavený celodennému priamemu slnku, lepší je polotieň niekde pod stromom alebo miesto kde viete, že počas dňa slnko nedovidí.
- Okolo kompostéra si nechajte dostatočný priestor na možnosť manipulácie s náradím a následné vyberanie kompostu.
ZÁKLADNÉ PODMIENKY KOMPOSTOVANIA
Pravidlom úspešného priebehu kompostovania je rôznorodá skladba materiálov, optimálna vlhkosť a dostatok vzduchu.
Veľkosť a skladba materiálov
Pri ťažšie rozložiteľných materiáloch (uhlikatých), ako sú drevo, tvrdšie časti zeleniny či stonky starších rastlín platí základné pravidlo, že čím sú častice menšie, tým rýchlejšie sa skompostujú. Ideálne je využiť záhradný drvič. Mäkké šťavnaté materiály (dusíkaté) ako hnoj, pokosená tráva, kuchynský bioodpad sú ľahko rozložiteľné, preto nie je potrebné ich zmenšovať. Dobrý rozklad zabezpečí vyvážené miešanie materiálov. Platí, že dusíkaté materiály musíme zmiešavať s uhlikatými a ich objemový pomer by sa mal približovať k 1:1.
Prístup vzduchu a vody
Užitočné baktérie a pôdne organizmy, ktoré sa starajú o rozklad zeleného odpadu potrebujú okrem živín aj neustály prísun vzduchu a dostatok vlhkosti. Ak im dokážete zabezpečiť vyváženú kombináciu, začnú sa množiť rýchlym tempom. Aj tu platí že, čím menšie častice odpadu do kompostu dáte, tým sa skôr skompostujú. Platí však aj pravidlo, že čím sú častice menšie, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neho kompost iba hnije a zapácha. Preto je potrebné masu z času na čas prevzdušniť pomocou prekopávača kompostu ako je vidno na obrázku.
Správna vlhkosť
Ďalšou podmienkou dobrého kompostovania je správna vlhkosť. Nedostatok vlhkosti spomaľuje až zastavuje proces rozkladu, naopak nadmerná vlhkosť spôsobuje nežiadúci hnilobný proces. Do uzavretého kompostéra sa bez vašej pomoci voda nedostane, preto je dôležité správnu vlhkosť kontrolovať a v prípade potreby ju doplniť poliatím, prípadne znížiť pridaním suchých materiálov. Správnu vlhkosť možno zistiť iba rukou. Ak z materiálu vytlačíte iba niekoľko kvapiek - je všetko v poriadku.
KEDY JE KOMPOST ZRELÝ?
Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, drobno-hrudkovitú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda.
O zrelosti kompostu sa môžete presvedčiť jednoduchým testom klíčivosti. Do nádobky s vlhkým preosiatym kompostom vysejte semienka žeruchy siatej, a ak počas týždňa väčšina semien vyklíči, môžete kompost použiť v záhrade.
S ČÍM SA MÔŽEŠ STRETNÚŤ?
Kompost sa netvorí
Dôvodov môže byť viacero. Kompostovaná kopa je príliš suchá (napr. veľa lístia bez dusíkatého materiálu) alebo v nej chýba vzduch (veľa jednotvárneho dusíkatého materiálu, napr. trávy).
Zápach
Zabudol si na uhlíkatý materiál a občasné prevzdušnenie kompostovanej kopy alebo si pridal príliš veľa dusíkatého a mokrého materiálu naraz. Zápach je bežnou súčasťou pri kompostovaní výkalov hospodárskych zvierat, avšak správnym zapracovaním do kompostovanej kopy sa rýchlo vytráca.
Potkany
Pokiaľ sa v okolí nachádzajú, bude im v kompostéri chutiť a majú sa kadiaľ dostať dnu, radi prídu. Pravidelnou starostlivosťou o kompostér a jeho dômyselným prevedením, predídeš ich výskytu. Ideálne nemať žiaden otvor do kompostéru väčší ako 1 cm.
ÚRODA HNOJIVA
Úrodu hnojiva môžeš očakávať od pol roka do dvoch rokov v závislosti od dodržiavania pravidiel kompostovania. Kompost bude vyzerať ako hnedá až čierna zemina s vôňou lesa a nájdeš v ňom aj rôzne nerozložené kúsky bioodpadov (kôstky, škrupiny a iné drevnaté časti). Môžeš ich oddeliť preosiatím kompostu cez sito alebo pomocou preosievaču. Hnojivo je na svete, hurá! Použi ho v byte pri presádzaní kvetov, na záhrade, do hriadkou, ku stromčekom, kvetom či na trávnik. Rastlinky sa ti odvďačia veľkými kvetmi a skvelou úrodou.
AKO ZAČAŤ?
1. Priprav si podklad
Je dobré, ak tvojmu budúcemu kompostu pripravíš pevné základy. Na dno kompostéra (na pletivo) vlož základnú, min. 10 cm hrubú vrstvu uhlíkatého materiálu. Odporúčame ti použiť drevnú štieku (posekané konáre), nahnité lístie alebo slamu, ktoré budú mať prevzdušňovaciu aj drenážnu funkciu. Pokračuj všetkým, čo patrí do kompostéru. Pokosený trávnik či pripravený kuchynský bioodpad sa nevedia dočkať. Na začiatok môžeš použiť štartér, aby si prvý materiál nainfikoval baktériami. Dobre poslúži aj dozretý kompost alebo černozem.
2. Naštuduj si základné pravidlá a dodržiavaj ich!
Aby si sa dopracoval k naozaj kvalitnému hnojivu, odporúčame ti dodržiavať 4 základné pravidlá. Stále miešaj dusíkaté a uhlíkaté materiály. Čím rôznorodejší materiál, tým lepšie výsledky. Ak je kompostovacia kopa zložením materiálov dostatočne vzdušná, nie je nutné ju prehadzovať, avšak každé prekopanie, či prevzdušnenie proces zrenia urýchli. Ak po stlačení v dlani ostane kompostovaný materiál v kope a vytečie z neho zopár kvapiek vody, v kompostéri je správna vlhkosť. Ak nezostane v kope, je suchý a treba ho zaliať vodou. Ak tečie viac, treba prekopať a pridať suchý a savý materiál.
3. Pridávaj uhlík
Do tvojho kompostéra pravidelne pridávaj uhlíkatý materiál, ktorý nájdeš vo svojom okolí. Lístie, drevná štiepka, kôra, seno, slama, hobliny, piliny, zrecyklovaný papier, nebielený kartón či pšeničné otruby sú bežne dostupné. Nájdi šikovného stolára, firmu, čo robí záhradnú údržbu alebo nahliadni do kontajnera na papier a zober si koľko potrebuješ. Nazbieraj si ho do zásoby a máš vystarané na celú sezónu. Máš nedostatok? Obráť na nás.
VYUŽITIE KOMPOSTU
Kompost je organické hnojivo, vznikajúce kompostovaním biologického odpadu. Je ideálnym hnojivom pre pestovanie rastlín. Pomocou neho vrátime späť do pôdy organické látky a živiny, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné pestovanie rastlín.
Rýchlosť vzniku kompostu je závislá od zvolenej technológie kompostovania, použitých surovín a dodržiavania základných podmienok kompostovania. V praxi je možné vyrobiť kompost v rozmedzí od 3 mesiacov do 2 rokov od jeho založenia.
Charakteristika kompostu
Vyzretý kompost je hnedej až tmavohnedej farby, jemnej hrudkovitej štruktúry, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. Je to vysoko stabilné hnojivo. To znamená, že živiny v ňom obsiahnuté sa do pôdy uvoľňujú len veľmi pomaly, takže za normálnych podmienok nedochádza k ich vyplavovaniu do podzemných vôd.
V prípade, že si kompost kupujete, overte si či je certifikovaný Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. Len certifikovaný kompost môže byť dávaný do obehu predajom. To vám zaručí účinnosť, kvalitu, zdravotnú neškodnosť a bezpečnosť kupovaného kompostu.
Kompost má široké uplatnenie v každej záhrade, ale aj domácnosti. Môžeme ho použiť pri rekultivácii plôch okolo domu, zúrodňovaní pôdy na záhrade, zakladaní a pestovaní trávnikov, pestovaní takmer všetkých plodín, výmene zeminy v kvetináčoch a skleníkoch... Ocenia ho ovocné aj okrasné stromy, kríky, kvety a poľnohospodárske plodiny.
Bežný kompost má pH od 6,5 do 8,5. Preto nie je najvhodnejší na pestovanie kyslomilných rastlín, ako sú napr. rododendrony, čučoriedky, vresy, azalky.
Kompost pred použitím môžeme podľa potreby preosiať. K tomuto účelu môžeme použiť napríklad prehadzovacie sito na piesok. Čo prepadne cez sito, použijeme ako hnojivo. Čo zostane na site, to vložíme späť do kompostoviska. Kompost preosievame, hlavne keď ho ideme použiť na výsev, pri sadení priesad, do kvetináčov alebo na trávniky.
Čerstvý čiže surový kompost je starý 2 až 6 mesiacov a prebieha v ňom ešte aktívny rozklad kompostovaných materiálov. Nie je v ňom ešte ukončená fáza stabilizácie. To znamená, že živiny, ktoré obsahuje, nie sú naviazané na organické látky a sú ľahšie prístupné rastlinám. Takýto kompost môžeme použiť na nastielanie (mulčovanie) okolo stromov, pod kríky atď. Nehodí sa na výsev ani k priesadám, ktoré by mohol poškodiť (spáliť). Nikdy by sme nemali používať čerstvý kompost, ktorý ešte zapácha po čpavku alebo surovinách, ktoré boli kompostované.
Zrelý kompost môžeme použiť na všetky účely. Jeho pravidelná aplikácia vytvára „trvalý humus“, čo sa prejaví trvalým zlepšením pôdnej štruktúry. Preto zrelý kompost uprednostňujeme pri zakladaní nových plôch. V takom prípade môže byť vrstva kompostu vysoká aj niekoľko centimetrov. Je to cca 10 – 20 kg kompostu na 1 m² plochy.
Kompost, ktorý dosiahol pri teste klíčivosti dobré výsledky, aplikujeme na pôdy počas vegetačného obdobia (od jari do jesene) v rovnomernej vrstve. Neodporúča sa zaorávanie alebo zarýľovanie hlboko do pôdy, ale len jemné zapravenie napr. hrabľami alebo kultivátorom.
V prípade, že máme malé množstvo kompostu na celoplošnú aplikáciu, použijeme kompost priamo do výsevných rýh alebo jamôk na výsadbu.
Výluh z kompostu
Výluh pripravíme tak, že zmiešame 1 liter zrelého preosiateho kompostu s 10-timi litrami vody. Za každodenného miešania ho necháme lúhovať cca 14 dní. Potom ho precedíme a zriedime s vodou minimálne v pomere 1:10.
Tento výluh používame ako listové hnojivo na rýchle zásobenie živinami vo forme postreku. Pôsobí priaznivo aj ako preventívny prípravok na ochranu rastlín. Rastliny, ktoré sú pravidelne striekané týmto výluhom, sú odolnejšie proti chorobám a škodcom.
ZÁHRADNÝ KOMPOSTÉR JE SRDCOM VAŠEJ ZÁHRADY!