Ako na sucho v záhrade

Inšpirujte sa

Na niekoľkých záhradách môžete vidieť, ako fungujú koreňové čističky či možnosti využitie „sivej vody.“ (to je komunálna voda bez fekálií a moču, odpadová voda z kúpeľní, spŕch, vaní, umývadiel, pračiek, umývačiek riadu, či  drvičov odpadu.)  Inde zas OLLA nádoby, rôzne nádrže na vodu alebo využitie kvapkovej závlahy. Hoci sú v záhradách najrozšírenejšie jazierka, na niektorých nájdete aj potoky, tône či mokrade. Inšpirujte sa zvýšenými záhonmi, rôznymi „tieniskami“ a zelenými strechami. Tie napomáhajú zrážkovú vodu zachytiť, odpariť, akumulovať, využiť pre rastliny a spomaliť odtok vody do kanalizácie. Ikony, znázorňujúce jednotlivé opatrenia, Vás prehľadne navedú k záhradám, ktoré Vás zaujímajú. Navštívte ich a osobne sa presvedčte, ako opatrenia fungujú. Nájdete tu inšpiráciu pre vlastnú záhradu.

Ako na sucho v záhrade

Klimatický test vašej záhrady

1. Sadíte rastliny vhodné pre dané miesto/stanovište?
2. Vysádzate všade, kde to ide a podporujete biodiverzitu rastlinnej aj živočíšnej ríše?
3. Pracujete/záhradníčite bez rašeliny?
4. Pútate uhlík v záhrade pomocou kompostovania, mulčovania a zeleného hnojenia?
5. Dbáte na biologické prostriedky a metódy pri práci na záhrade a pri ochrane rastlín?
6. Zbierate/zadržiavate a ukladáte dažďovú vodu v záhrade? Zalievate úsporne?
7. Znižujete svoju uhlíkovú stopu tým, že nakupujete u regionálnych výrobcov?
8. V záhrade spracovávate všetok organický materiál zo záhrady (pokosenú trávu, vyrezané vetvy, lístie) priamo na mieste a tým šetríte/zbytočne nezvyšujete dopravou CO2?
9. Používate záhradnú techniku ​​s mierou a cielene, prednostne na ľudský, prípadne elektrický pohon?
10. Sú stavby v záhrade a mobiliár vyrobené z lokálnych a obnoviteľných surovín/zdrojov? Dbáte na eko-certifikované produkty bez plastov a tropického dreva?
11. Než niečo vyhodíte, skúsite to darovať, recyklovať, znovu využiť na iný účel? Uprednostňujete opravu pred nákupom nového?Ak ste na všetky otázky odpovedali áno, je vaša záhrada pripravená odolať klimatickým zmenám. Avšak vždy je čo vylepšovať

Desatoro správneho zalievania

Správne načasovanie – treba polievať ráno alebo neskôr popoludní (rastliny viac vstrebajú, menej sa odparí).Nie plošne, ale k jednotlivým rastlinám a priamo ku koreňom, (obmedzenie rastu buriny, úspora vody)·Nerozmaznávať rastliny – sú odolnejšie a ľahšie znášajú ľahký prísušok (stačí raz týždenne, ale poriadne, platí aj pre izbové rastliny).Voda by mala mať teplotu okolia (pozor na chladnú studničnú alebo kohútikovú vodu, môže rastlinám spôsobiť šok).·Výhodou je mäkká dažďová voda (tvrdá voda zanechá na rastlinách po odparení škvrny a niektoré soli sa môžu vyzrážať na povrchu pôdy alebo kvetináčov).Pri použití mulča znižujeme odpar z pôdy a tím aj potrebu zálievky.·Starostlivosť o pôdu – kyprá s vysokým obsahom humusu či odumreté organické hmoty (aj mŕtve drevo) dokáže absorbovať a postupne uvoľňovať vodu podľa potrieb rastlín.·Raz okopať, znamená päťkrát nezalievať – prerušia sa pôdne kapiláry a zamedzí sa odparovaniu z pôdy.· Príliš veľa vody rastlinám škodí dokonca viac ako krátkodobý prísušok.·V podmiskách by nemala voda trvalo stáť.·Obmedziť zálievku v zimných mesiacoch, nedostatok svetla a tepla núti rastliny ku kľudovému režimu.

Pôda

Zem, pôda, hlina, ornica, rodná hruda, akokoľvek to nazývame, stále je to tá časť zeme, po ktorej denne chodíme a ani si neuvedomujeme, aká je pre nás dôležitá. Závisí na nej naša obživa a je skvelým filtrom a absorbérom (zachytávačom) dažďových zrážok. V pôde prebiehajú rozkladné procesy organickej hmoty, ktoré ju dopĺňajú živinami pre rastliny. Životne dôležitý je podiel vzduchu a vody v priestoroch medzi pevnými časticami. Vďaka nim môže v pôde prebiehať aj život pôdneho edafónu, bežných či mikro rozmerov. Ako edafón označujeme spoločenstvo organizmov žijúcich v pôde. Najväčší podiel na rozkladných procesoch odumretých organických zvyškov majú mikroorganizmy, ktoré ich dokážu premeniť na humus. Rovnaké kúzlo dokáže aj dážďovka, živiaca sa zvyškami rastlín a vylučujúci koprolit (minerálne látky obsahujúce živiny pre rastliny v prijateľnej podobe a vhodnom chemickom zloženie). Veľké živočíchy ako krtko, hraboš a ďalšie potom pomáhajú mechanicky prevzdušňovať najmä utužené a ílovité pôdy. Život v pôde je pre človeka stále veľkou neznámou, pretože prebieha skryto, pod povrchom, v tme a pôsobí tak veľmi tajomne. Ale spolužitie koreňov rastlín s ďalšími organizmami v pôde je nesmierne dôležité a výhodné, či sa jedná o symbiózu alebo mykorhízu, a to dokonca aj pre pôdu samotnú nielen pre zúčastnené organizmy.

Zlepšenie kvality pôdy, jej úrodnosti, štruktúry a schopnosti zadržať vo svojom profile vodu je jedinou možnosťou ako zrážkovú vodu zachytiť, uskladniť, postupnú filtrácia prečistiť a doplniť zásoby spodnej vody na celom území našej republiky. Nielen na poľnohospodárskych pôdach a v lesoch, ale najmä na záhradách a zelených plochách, ako súkromných, tak verejných to môžeme začať robiť okamžite. Zadržanie a udržanie vody v pôde = zásoba vody pod povrchom.

Základom starostlivosti o pôdu v záhrade je kompostovanie. Na žiadnej záhradke by nemal chýbať kompost, a je úplne nie jedno, či je to plastový kompostér, ktorý sme získali od svojej obce, alebo sme si ho vytvorili vlastnoručne z dreva či prútia. Najdôležitejšie je, že skoro všetok organický odpad, ktorý vyprodukuje najmä naše kuchyne, nekončí v smetiaku, ale za pomoci rozkladačov (húb, mikroorganizmov i dážďoviek) sa mení na humus, ktorým obohatíme svoje záhony.

Kompostovať môžeme aj plošne, hovorí sa tomu mulčovanie, teda nastielanie organickej hmoty na pôdu. Mulčovanie dodáva pôde cenné živiny a zároveň obmedzuje odparovanie. vanie vody a znižuje potrebu zalievanie. Obmedzuje vzchádzanie jednoročných burín a uchytenie nových semien burín, a preto sa nemusí plieť a okopávať. Redukuje rast vytrvalých burín, oslabí ich a ich mechanická likvidácia je potom jednoduchšia. Zmierňuje prehrievanie pôdy v letnom horúčave a na jar zase bráni príliš skorému prehriatiu pôdy. V zime zabraňuje premrznutiu pôdy. Bráni rozplaveniu povrchu pôdy dopadajúcim dažďom (najmä krátke, ale prudké prívalové zrážky). Dodáva pôde cenné živiny a odpadá tak odváženie veľkého množstva trávy, lístia, buriny, štiepky a ďalších organických materiálov zo záhrady. Na mulčovanie sa veľmi dobre hodí lístie, slama, vytrhané rastliny a kartón. Obzvlášť dobrým mulčovacím materiálom sú rastliny pre zelené hnojenie (ďatelina, vlčí bôb, horčica atď.). Vo vrstve mulča prebieha neustály rozkladný proces, čím sa mulč postupne stáva výborným hnojivom. Na rozklad je potrebný kyslík a okrem toho „dýcha“ tiež pôda. Preto je pri mulčovanie potrebné dbať na to, aby bol mulč navrstvený voľne. Mulčovanie spočíva v obsypaní alebo pokrytí okolia rastliny materiálom, ktorým nedokážu prerásť iné, nežiaduce, rastliny - buriny.

Ako dostaneme organické látky do pôdy? Ak sú to statkové hnojivá (hnoj, hnoj, močovka), musíme ich do pôdy plytko zapraviť, aby sa mohli v pôde rozložiť. Preto sa dajú veľmi dobre využiť pri zakladaní vysokých záhonov. Najvhodnejšou formou je obohatenie pôdy kompostom, ktorý je stabilný a môže byť rozprestretý na povrchu pestovateľskej plochy. Veľký význam má aj tzv. zelené hnojenie (pestovanie rastlín fixujúcich do pôdy vzdušný dusík) ako medziplodina v čase medzi rastom hlavnej plodiny. Zároveň tieto rastliny tienia pôdu, bránia jej vysychaniu a odnášaniu vetrom a obmedzujú rast burín. Striedanie plodín je základom dlhodobého využívania pôdy, predchádzame tak vyčerpanie pôdy, tzv. únave pôdy, a tým znižovanie výnosov. Zároveň slúži striedanie plodín ako prevencia proti výskytu chorôb a škodcov rastlín. Znalosť pôdy na konkrétnom mieste dáva možnosť lepšieho výberu rastlín, ktoré budú na tomto stanovisku dobre prospievať. Výber rastlín pre zelené hnojenie závisí samozrejme na východiskovom stave pôdy. Pre zelené hnojenie je obzvlášť dôležitá dobrá rastlinná zmes, aby sa jednotlivé rastliny mohli vhodne dopĺňať. Na zlepšovanie pôdy významne prispievajú predovšetkým leguminózne bôbovité rastliny (ďatelina, hrachor, lupina napr.), ktoré svojimi rôzne vytváranými koreňovými systémami (od plytko koreniacich po hlboko koreniace druhy) môžu osídliť rôzne typy stanovíšť. Veľká výhoda týchto rastlín spočíva v tom, že s pomocou baktérií môžu fixovať dusík a dodávať ho do pôdy. Baktérie (hlavne druhy Rhizobium) žijú v úzkej symbióze s koreňmi týchto rastlín a vytvárajú takzvané koreňové hľuzy (hľúzkové baktérie). V týchto koreňových hľuzkách môžu viazať dusík, ktorý je prítomný vo vzduchu, a odovzdávať ho do kolobehu živín v rastline. Ako „protislužbu“ získavajú baktérie od svojej symbiotickej rastliny predovšetkým uhľohydráty, ktoré potrebujú pre svoj rast. Táto symbióza prináša všetkým zúčastneným len výhody. Po odumretí rastlín zostáva v pôde oveľa viac „hľúzkových baktérií“, než bolo pôvodne. Z pôsobenia leguminóznych rastlín tak profituje nielen pôvodný symbiotický partner, ale aj celé okolie.

Akú pôdu máme na záhrade? Ako to poznáme? Veľmi ľahko! Urobíme si rozbor našej pôdy tzv. kuchynskou metódou:

1. Určíme si miesto/miesta v záhradke, odkiaľ budemeodoberať vzorku/y.
2. Z plochy cca 30x30 cm odstránime mačinu a povrchovú časť zeminy zhruba do hĺbky 10 cm.
3. Vykopeme jamu do hĺbky ďalších 30 cm a pôdne vzorku odoberieme zo strednej časti vykopanej zeminy.
4. Označíme si výkopové sondy písmenom alebo číslom a vyznačíme si ich umiestnenie na plániku záhrady.
5. Orientačné zistenie pôdneho druhu podľa rýchlosti vsakovanie — do každej sondy nalejeme 10 l vody a sledujeme jej vsakovanie: v priebehu niekoľkých minút = pôda piesočnatá, počas 30 minút až niekoľkých hodín = pôda hlinitá, počas 10 a viac hodín = pôda ílovitá.
6. Presnejšie určenie pôdneho druhu podľa sedimentácie pôdnej vzorky vo vode — rovnako ako výkopové sondy si označíme zaváracie poháre, do ktorýchdáme asi tak 1/5 objemu pôdnej vzorky a doplníme do 4/5 vodou.
7. Poháre uzavrieme a pretrepeme obsah, postavíme na rovnú plochu a postupne sledujeme usadzovanie pôdnych častíc podľa veľkosti. Po skončení sedimentácie je voda opäť čistá a na dne je vidieť, ako sú jednotlivé vrstvy hrubé. Na dne bude piesok a kamienky, nad nimi jemnejšie hlinité častice a úplne najjemnejšie čiastočky ílu sa budú usadzovať aj niekoľko dní. Na hladine zostane plávať nie úplne rozložený organický materiál. Zistíme, či je naša pôda piesočnatá, hlinitopís-čitateľná, piesočnatohlinitá, hlinitá, ílovitohlinitá, hlinitoílovitá alebo ílovitá.

Živé ploty

Živý plot je umelo vysadený a udržiavaný rad z okrasných drevín upravovaných ako kríky. Slúži ako bariéra. Dopĺňa alebo nahrádza bežný plot, môže tiež slúžiť len ako dekoračný prvok. Voľnejšie a nepravidelné živé ploty môžu byť menej udržiavané alebo voľne rastúce. V záhradách sa vlastnosti plotov zo živého materiálu, teda trvaliek a drevín, dajú uplatniť rovnako dobre ako vo voľnej krajine. Pre každú, aj tú najmenšiu záhradku existuje alternatíva a možnosť výberu práve toho správneho živého plotu podľa funkcií, ktoré očakávame a priestoru, ktorý môžeme v záhrade oplotenia vymedziť. Živé ploty vytvárajú špecifické mikroklímy plôch, ktoré obklopujú. Zabraňujú prenikaniu škodlivých vplyvov z okolia, akými sú vietor, mráz, sneh, zápach, hluk, prach, nežiaduce pohľady a pozornosť. Zároveň poskytujú tieň a zvyšujú teplotu pôdy pod sebou v zime a naopak znižujú v lete. V letnom období dokáže živý plot tieniť a tak okolitú pôdu chrániť pred prehrievaním, obmedziť prúdenie teplého vzduchu, ktorý pôdu vysušuje, a tiež podporovať tvorbu rosy. Aby prúdenie plynulo obtekalo pozemok, je vhodné tvarovať. Funkcia živého plota výsadbou najmenej troch radov drevín v tvare písmena A (nižšia, vyššia, nižšia alebo ker, strom, ker). V okrajových radoch sú nižšie dreviny alebo trvalky, stredný rad je tvorená vyššími kríkmi prípadne nižšími stromami. Ihličnaté alebo vždyzelené dreviny je vhodné začleniť do druhového zloženia vetrolamu v rovinatých územiach, kde často fúka silný nárazový severný vietor a tvoria sa snehové náveje. Pokiaľ je priestor pod živým plotom dôsledne mulčovaný, je zásobárňou vody pre svoje najbližšie okolie.

Trávnaté plochy

Kvetnaté lúky so všetkými prechodnými typmi od suchobytných až po mokraďové spoločenstvá s rôznou úrovňou starostlivosti a časovo diferencovanou dobou zberu spĺňajú požiadavky na vytvorenie prírode blízkych biotopov. Záhrada nie je obývacia izba a trávnik nie je koberec. Je naozaj nutné všetky trávne plochy na záhrade vysekávať na minimálne strnisko iba preto, že to vyzerá upratané? V súčasnej dobe je v dôsledku zvyšovania priemerných teplôt a nerovnomerného rozdelenia zrážok stále viac nových plôch zatrávňovaných trávovo bylinnými zmesami. Druhovo pestrejšie spoločenstvá sú voči klimatickým výkyvom podstatne stabilnejšie ako doposiaľ hojne vysievané chudobné trávnikové zmesi so zastúpením iba troch trávnatých druhov ílok vytrvalý (Lolium perenne), lipnica lúčna (Poa pratensis) a kostrava červená (Festuca rubra). Pestrosť druhovej skladby kvetnatých lúk závisí od stanoviskových podmienok, spôsobe a intenzite využívania porastu. Druhovo pestrá zmes obsahuje v rôznom podiele určitý počet trávnych druhov, ďatelinovín a ostatných dvojmaterničných bylín. Druhové bohatstvo týchto porastov je dané predovšetkým zastúpením špecifickej skupiny dvojmaternicových rastlín, ktoré sa v priebehu rokov menia na závislosť tí na spôsobe ich využívania. Použitie druhovo pestré zmesi podporuje vysoký počet rastlinných a živočíšnych druhov na stanovišti, zvýšenie protieróznej funkčnosti tí a odolnosti voči suchu. Značný je aj estetický dojem z porastu — zladená, dlhšie trvajúca a striedavá farebnosť porastu, vrátane využiteľnosti jednotlivých častí bylín na liečivé účely. Nezanedbateľná je aj problematika peľových alergií. Vo všeobecnej rovine je možné rozdeliť spôsoby založenia kvetnatého trávnika do troch základných skupín:

1. Výsev (generatívny spôsob) — najčastejší, najjednoduchší a z hľadiska nákladov najpriaznivejší spôsob.
2. Výsadba (vegetatívny spôsob) — ďalšou alternatívou k výsevu semien je výsadba predpestovaného rastlinného materiálu v podobe kobercov, trsov či jednotlivých rastlín.
3. Kombinácia výsevu a výsadby.

Termín výsevu ovplyvňuje termín vzchádzania jednotlivých druhov rastlín aj vzídenie kompletného porastu a je ovplyvnený dostatkom vlahy. Zmesi je možné vysievať po celý rok, ale najvhodnejšími termínmi sú jar a jeseň. Najvhodnejším spôsobom ošetrovania krajinných trávnikov je ich kosenie. Pri nepokosených porastoch dochádza na hromadenie stariny, ktorá bráni rastu semenáčikov, a obmedzuje tak zvyšovanie druhovej pestrosti porastov. V nepokosených porastoch tiež dochádza k rozširovaniu nežiaducich burinových druhov ako sú šťaveľ, bodliaky, žihľavy, trstina kroviská ai. Ďalším rizikom, spojeným s extenzívnym využívaním trávnych porastov, je zarastanie náletovými drevinami. Nadmerný prísun živín, hlavne dusíka, podporuje zvyšovanie podielu trávnych druhov, ktoré následne svojim nadmerným rozvojom v poraste konkurujú menej vitálnym druhom rastlín. Mulčovanie znižuje druhovú pestrosť a neodporúča sa.

Vodné prvky

Sú dostupnou zásobárňou vody na povrchu. V posledných pár rokoch sa podmáčané mokraďové lúky, tône, prirodzené korytá potokov, riek a ďalšie vlhké stanovište z našej krajiny pomaly, ale určite vytrácajú. O to dôležitejšiu úlohu zohráva jazierko alebo mokraď v záhrade. Aj malé jazierko dokáže zvýšiť biodiverzitu na záhrade, stane sa útočiskom mnohých živočíchov i rastlín z voľnej prírody a môže sa tiež stať významnou súčasťou biokoridoru. Voda v záhrade je bezkonkurenčne najpríťažlivejší a veľmi poučný biotop. Aj na malej ploche môžeme pozorovať veľké množstvo organizmov v ich prirodzenom prostredí. Okrem druhov priamo závislých na vodnom prostredie sa k vode sťahujú aj ďalšie živočíchy, ktoré využívajú vodu na pitie či kúpanie. Vodným prvkom by na každom pozemku malo byť venovaných 10–15 % nezastavanej plochy. Slúži na zachytenie dažďovej vody a jej využitie na zavlažovanie pozemku priamo priesakom do okolia alebo nepriamo ako zdroj na čerpanie či naberanie vody. Vodný prvok ochladzuje a zvlhčuje svoje okolie, zvyšuje ekologickú stabilitu. Čo to je? Funkcia pozemku a v neposlednom rade prispieva aj k lepšej odolnosti rastlín voči škodcom. Zvyšuje atraktivitu pozemku a podporuje jeho častejšie využívanie. Stáva sa centrom diania na záhrade. Dobre navrhnutá a správne zrealizovaná vodná plocha vyžaduje veľmi málo následnej starostlivosti. Okraj medzi vodou a súšou je najproduktívnejším prostredím. Mokraďová zóna je dôležitá pre zaistenie samočistiace funkcie a zároveň najzaujímavejším priestorom pre pozorovanie. Brehy porastené bujnou vegetáciou poskytujú úkryt rôznym živočíchom a bráni nadmernému prehriatiu vanie vodnej plochy v letnom období.

Dažďové záhony

Dažďové záhony sú okrasné záhony v parkoch alebo záhradách, ktoré svojim špeciálnym umiestnením pod úrovňou okolitého terénu a vysadením odolnými trvalkami, vytvára rezervu pre spomalenie prietoku vody pozemkom pri prívalových dažďoch. Do dažďového záhona sú zvedené zrážkové vody zo spevnených a nepriepustných plôch (strechy, dlažba, cesty, parkovisko) okolo domu. Dažďový záhon nie je jazierko, voda sa v ňom síce zachytí, ale zdržať by sa mala maximálne 72 hodín, než sa vsiakne alebo odparí. Tým odpadá aj možný problém s komármi, ktorí sa nestihnú v tak krátkom čase vyliahnuť. Pri vysadení pôvodných rastlín danej lokality vzniknú nádherné bez údržbové trvalkové záhony. Pri svojpomocnom budovaní záhona sa náklady pohybujú medzi 100 až 250 Sk/m2. Pokiaľ záhon realizuje špecializovaná firma, náklady sú o poriadok vyššie. Veľkosť dažďového záhonu záleží na objeme zrážkovej vody odtekajúcej zo striech a spevnených plôch aj na pôdnom druhu. Pre bežný rodinný domček je dostačujúca plocha dažďového záhonu 10 až 30 m2. Ideálna hĺbka dažďového záhona je 15 až 30 cm so sklonmi brehov do 12%. Minimálna vzdialenosť od domu aj od susedov je 10 m, aby nedošlo k podmáčaniu základov. V ideálnom prípade dažďový záhon a okolitá pôda absorbujú všetku dažďovú vodu, ktorá na záhradu spadne a bežne by odtiekla z pozemku preč.

Ďalšie typy záhonov

Zelenina je najsmädnejším členom našej záhrady. Veľkosťou a najmä konštrukčným riešením pestovateľských záhonov môžeme ušetriť veľké množstvo závlahové vody. Od znížených (podúrovňových) záhonov, ktoré využívajú fyzikálne zákony a voda z okolia sa steká ku koreňom rastlín, cez tzv. záhony, kde ich uplatnenia i akumulačná schopnosť mŕtveho dreva, ktoré sa pri zakladaní dáva do najnižšej vrstvy pod úrovňou terénu až po vyvýšené záhony. Tie sú síce náročné na vodu, ale jedná sa o malé intenzívne systémy, kde našej zelenine nekonkurujú ostatné rastliny a stekajúca nálevová voda je zachytená do spodnej vrstvy dreva, ktoré ju potom postupne uvoľňuje späť rastlinám. Správne založený vyvýšený záhon sa nezalieva denne, ale preleje sa dôkladne iba raz za týždeň a musí byť zamulčovaný. Prípadne je možné využiť kvapkové závlahy a rozviesť dažďovú vodu samospádom priamo k rastlinám alebo do rôznych typov zásobníkov v pôde záhona, napr. kapsule zo zlepených hlinených kvetináčov alebo Olla nádoby. Absorpčnú schopnosť pôdy môžeme zvýšiť pridaním dreveného uhlia do substrátu v pestovateľskej vrstve. Pre prírodnú záhradu je to vhodnejšie riešenie ako syntetické hydrogély. Hydrogély sú priečne zosieťované polymérne reťazce polyakrylátov a polykarbonátov, sú silne hydrofilné, môžu pojať až stonásobky množstva vody, než koľko samy vážia v suchom stave. Využitie majú u okrasných drevín, najmä v parkoch.

Jazierka

Jazierka sú malé vodné plochy, ktoré podľa veľkosti vodnej hladiny delíme zhruba na tri skupiny. 1–2 m 2 – tôňka pre pobrežné rastliny aj hmyz, vhodná ako napájadlo pre vtáky, ježkov atď. Kvôli nedostatočnej hĺbke je možné pestovať iba trpasličie variety lekien. Jazierko je malé pre väčšinu žiab a nevhodné pre ryby. 2–25 m 2 – vhodná veľkosť na vytvorenie biotopu so všetkými rastlinnými poschodiami a množstvom vodných živočíchov mimo rýb. Chov rýb je možný iba na úkor rozmanitosti vodného života. 25 m 2 a viac - vodná plocha s možnosťou kúpania a chovu rýb. Sa zväčšujúce sa plochou narastajú obstarávacie náklady, predovšetkým pri budovaní nádrží izolačných fólií. Zóny podľa hĺbky: Okrajová zóna – pevný breh o niečo nižší ako okolitý terén a občas zaplavovaný vodou. Močiarová zóna – bez viditeľnej vodnej hladiny, ale nasýtená vodou, zóna s najväčšou biodiverzitou a dynamikou vývoja. Plytká vodná zóna (do 50 cm) – s viditeľnou vodnou hladinou, zóna bohatá na rastliny a vodné živočíchy. Hlboká vodná zóna (50 cm a viac) – s viditeľnou vodnou hladinou, slúži na rast rastlín, ktoré potrebujú vysoký stĺpec vody a na vyrovnanie teplotných rozdielov. Nemrznúca zóna (od 70 cm) – vhodná na prezimovanie lekien a ďalších podobných rastlín a živočíchov vrátane rýb, pretože tu voda nezamŕza.

Svejl

Svejl je poslovenčený názov anglického slova swale, prekladaného do slovenčiny ako prieľah. Je to ryha vedená po vrstevnici, ktorej cieľom je zadržať dažďovú vodu na danom území, zabrániť jej stekaniu po povrchu do údolia a zaistiť vsiaknutie do pôdy. Primárne je tak zviezol určený pre svahovité záhrady (ideálne s veľkou plochou), ale je možné ho vybudovať aj na rovine. V priekope sa hromadí voda z dažďov, ktorá sa postupne vsakuje do pôdy pod svejlom. Cieľom svejlu nie je vytvoriť vodnú plochu, od toho sú tôňky alebo retenčné nádrže, svejl má zachytiť a udržať vodu na pozemku a postupným opakovaným vsakovaním zavodniť dané miesto. Pod svetlom sa za čas zmenia podmienky pre rast rastlín a z pôvodne suchomilných bude možné prejsť aj na druhy náročnejšie na vlahu. Do násypu pod svejlom je vhodné vysádzať aj stromy a kríky. Svejly v suchých oblastiach pomáhajú zadržať vodu z prívalových dažďov, doplniť spodnú vodu a spomaliť eróziu. Vo vlhkých oblastiach slúžia hlavne ako ochrana proti erózii a vždy je možné ich využiť aj na pestovanie úžitkových rastlín. Hoci zvejla nahrádzajú tak trochu samo zavlažovací systém, môžu fungovať aj ako okrasný prvok záhradnej architektúry, ktorý zaistí záhrade určitú členitosť.

Štrkové záhony

Veľkým pomocníkom pri znižovaní náročnosti na údržbu trvalkových záhonov je minerálny mulč (štrk, piesok, recyklát a i.), ktorý oceníme predovšetkým pri pletí. Cez vrstvu 5-7 cm sa podarí zakoreniť iba málo burine a tie sa neskôr ľahko vytrhnú. Vďaka základnej požiadavke pri tvorbe záhonov, ktorým je dostatočná drenáž, pomáhajú výsadby absorbovať a do podložia odviesť časť dažďových zrážok, ktoré v mestách môžu znamenať riziko, najmä pri náhlych prudkých dažďoch, kedy sa z veľkého množstva spevnených plôch valí v krátkom čase veľa vody. Minerálny mulč zabraňuje tvorbe prípadného pôdneho škrupiny na povrchu, ktorý by inak obmedzoval prirodzené vsakovanie vody. V dostatočnej vrstve je veľkým prínosom pre lepšie využívanie vody rastlinami. Táto vrstva totiž vďaka svojim väčším medzerám medzi jednotlivými zrnami preruší kapilaritu a tým obmedzí výpar vody z pôdy. V zmiešaných trvalkových výsadbách sa odporúča zalievať iba v období dlhotrvajúceho suchého obdobia, spravidla od druhej polovice júla do augusta. V týchto prípadoch sa odporúča zálievka najmä z dôvodu predĺženia kvitnutia a tým zvýšenia atraktivity celej výsadby. Ak sú rastliny zvolené na dané miesto správne, väčšinou je ale ani tento prísušok neohrozí, a sú schopné bez úhony prežiť.

Stromy

Stromy sa významne podieľajú na utváraní klímy krajiny a teda aj záhrady svojou schopnosťou regulovať teplotu vďaka evapotranspiračno-kondenzačnému cyklu a tienenie povrchu pôdy. Stromy sú dominantnými prvkami záhrady. Ovplyvňujú, formujú a menia stanovištné podmienky ako sebe, tak aj ďalším formám života. Rastliny samotné sú útočiskom, poskytujúcim úkryt, miesto na pobyt, hniezdenie, lov či potravu. Kompozícia usporiadania záhrady a najmä osadzovacia schéma stromov musí, popri snahe vytvoriť architektonicky vydarené dielo, brať na zreteľ rad ďalších faktorov. Zohľadniť požiadavky na odclonenie nežiaducich priehľadov, ochranu pred vetrom, členenie priestoru záhrady, odstupy od stavieb a inžinierskych sietí. Zvlášť dbať na vzájomné odstupy stromov tak, aby sa koruna stromu mohla dobre vyvinúť, pokiaľ nie je zámerom užšia zapojená skupina. U ovocných stromov volíme odporúčaný pestovateľský tvar koruny pre danú odrodu. Pri súčasných nevyspytateľných klimatických podmienkach je „bezpečnejšie“ vsádzať skôr menšie sadenice, ktoré sa lepšie adaptujú na dané miesto. Starostlivosť o strom musí trvať po celý jeho život a zahŕňa zálievku, hnojenie, rezy, ochranu pred chorobami a škodcami. Jedine tak si so stromom vybudujeme pevný vzťah a výsledkom bude bohatý zber alebo blahodarný tieň.

Vetrolamy

Najčastejším problémom záhrad je neustále prúdenie západných a severných vetrov, ktoré ochladzujú pozemok, zhoršujú dozrievanie úrody a znepríjemňujú pobyt na záhrade dokonca aj v lete. Najjednoduchším riešením je výsadba živých plotov pozdĺž hranice pozemku na západnej a severnej strane. Podľa možnosťou pozemku a vzdialenosti, o ktorú chceme vietor odkloniť z pozemku, dimenzujeme výšku tzv. vetrolamu. Platí, že vzdialenosť, ktorú chceme dosiahnuť ich 20 až 30 násobkom výšky drevín v živom plote. Napr. dva metre vysoký živý plot dokáže odkloniť vietor o vzdialenosť 40 až 50 metrov. Výsadba by ale nemala byť príliš hustá, plot by mal byť polopriepustný, kvôli obmedzenie turbulencií a dostatočnému odvetrávaniu pozemku. Aby prúdenie plynulo obtekalo pozemok, je vhodné tvarovať živý plot výsadbou najmenej troch radov drevín v tvare písmena A (nižšia, vyššia, nižšia alebo ker, strom, ker). Takto vzduch aerodynamicky obíde dreviny, zdvihne sa o ne a preletí nad pozemkom. V okrajových radoch sú nižšie dreviny alebo trvalky, stredný rad je tvorená vyššími kríkmi prípadne nižšími stromami. Tu v žiadnom prípade nie je vhodný živý plot iba z ihličnatých drevín. Ihličnaté dreviny je vhodné začleniť do druhového zloženia vetrolamu v rovinatých územiach, kde často fúka silný nárazový severný vietor a tvoria sa snehové náveje.

Mulčovanie

Mulčovanie je nastielanie organickej hmoty na pôdu. Mulčovanie obmedzuje odparovanie vody a znižuje potrebu zalievanie. Obmedzuje vzchádzanie jednoročných burín a uchytenie nových semien burín, a preto sa nemusí plieť a okopávať. Redukuje rast vytrvalých burín, oslabí ich a ich mechanická likvidácia je potom jednoduchšie. Zmierňuje prehrievanie pôdy v letnej horúčave a na jar zase bráni príliš skorému prehriatiu pôdy. V zime zabraňuje premrznutiu pôdy. Bráni rozplavenie povrchu pôdy dopadajúcim dažďom (najmä krátke, ale prudké prívalové zrážky). Dodáva pôde cenné živiny a odpadá tak odváženie veľkého množstvo trávy, lístia, buriny, štiepky a ďalších organických materiálov zo záhrady. Na mulčovanie sa veľmi dobre hodí lístie, slama, vytrhané rastliny a kartón. Obzvlášť dobrým mulčovacím materiálom sú rastliny na zelené hnojenie (ďateliny, vlčí bôb, horčica atď.). Vo vrstve mulča prebieha neustály rozkladný proces, čím sa mulč postupne stáva výborným hnojivom. Na rozklad je potrebný kyslík a okrem toho „dýcha“ aj pôda. Preto je potrebné dbať pri mulčovaní na to, aby bol mulč navrstvený voľne. Mulčovanie spočíva v obsypaní alebo pokrytie okolia rastliny materiálom, ktorým nedokážu prerásť iné, nežiaduce, rastliny – buriny.

Dažďová voda

Je mnoho činností, pri ktorých môžeme pitnú vodu nahradiť vodou dažďovou. Je mäkká a na rad činností vhodnejšia ako voda pitná (napr. na zalievanie a pranie). V domácnosti môžeme dažďovú vodu využívať nielen na pranie a zalievanie, ale aj na splachovanie WC, vykurovací okruh a upratovanie a ušetriť tak až 50% spotreby pitnej vody. Najvhodnejšou príležitosťou na vybudovanie systému hospodárenia so zrážkovou vodou je rekonštrukcia alebo výstavba nového domu, kedy je možné ľahšie pripraviť oddelené rozvody vody. Ideálne je zachytávanie dažďovej vody (najčastejšie zo striech) do podzemnej nádrže. Voda je tu v tme a pri nízkej teplote a preto sa nekazia, nemnožia sa v nej baktérie a riasy. Nádrže sa umiestňujú do nezamŕzajúcej hĺbky a je teda možné ich využívať po celý rok. Povrchové nádrže sú väčšinou lacnejšie, sú však vystavené vplyvu kolísania teplôt, svetla a eventuálnemu znečisteniu. Systém pre využívanie dažďovej vody v domácnosti sa najčastejšie skladá z týchto zariadení – filtre (lapač lístia v odkvapovom žľabe, nátokový filter), akumulačný nádrž, plávacie sacie súpravy, sifón na prepad, čerpadlá či zariadenia na čerpanie vody (ponorné čerpadlá alebo domáce vodárne), riadiace jednotky, hladinový senzor, potrubie a tvarovky na upokojenie prítoku.

Zelené strechy

Zelené strechy Zelená alebo vegetačná strecha je vlastne záhon vytvorený na streche domu. Vytvára živý, rôznofarebný mikrobiotop, meniaci sa počas ročných období a v priebehu mesiacov až rokov dosiahne ustálené spoločenstvo. Jedným z adaptačných zariadení, ktoré zvyšuje schopnosť najmä urbanizované krajiny prispôsobiť sa zmenám klímy, sú zelené strechy niekedy tiež nazývané vegetačné strechy alebo strešné záhrady. Napomáhajú zrážkovú vodu zachytiť, odpariť, akumulovať, využiť pre rastliny a spomaliť jej odtok do kanalizácie. Schopnosť zadržať vodu je pri zelených strechách vyššia v teplom období ako v zime. Sú schopné zadržať 42–85 % z celkového ročného množstva zrážok. Množstvo zadržanej vody záleží ako na druhu rastlín, tak na výške strešného substrátu. Z rastlín sa v teplých dňoch odparuje voda a zvyšuje sa tak vlhkosť okolitého vzduchu.Za vlhka sa na rastlinách kondenzuje hmla a zachytáva dážď a voda steká do substrátu, kde sa hromadí. Do kanalizácie začne odtekať, až keď sa nasýti celý profil strešného substrátu. Počas dažďa a tesne po ňom sa veľké množstvo vody odparí späť do ovzdušia, preto k odtoku vody zo strechy dochádza s oneskorením v menšom množstve, než na plochu strechy naprší. Rastliny určené na ozelenenie intenzívnych zelených striech môžu byť rovnaké, ako sa pestujú bežne v okolí, len podmienky sú drsnejšie ako na voľnej pôde. Pre extenzívny typ striech sú veľmi vhodné machy, netrasky a rozchodníky. Podľa náročnosti údržby delíme zelené strechy na tri typy. IntenzívnaStrechu spravidla tvorí vyššia vrstva substrátu (aspoň 10 cm). Vyžaduje výrazné hnojenie, drenáž na odvádzanie prebytočnej vody a tiež závlahu v období sucha. Na takej streche je možné pestovať všetko, čo je bežné v danej oblasti. Je však náročná na prevádzku a údržbu.   ExtenzívnaZvyčajná je nižšia vrstva substrátu (5–15 cm), vysadená je odolnými druhmi, ktoré prekonajú letné sucha. Závlaha a hnojenie sa nevykonáva. Je potrebné iba kontrolovať vpusty pre odtok dažďovej vody, prípadne aj odkvapy, a odstraňovať náletové dreviny. Má nízke náklady na údržbu. Pre tento typ zelenej strechy nie sú vhodné trávne zmesi, pretože potrebujú pravidelnú zálievku a častú údržbu. Tiež nie sú celoročne zelené. Z letničiek sa hodí priame výsevy skrutky (Portulaca grandiflora) a kosmatke (Delosperma cooperi). UltraextenzívnaJe určená na budovy, pre ktoré nie je vhodná veľká záťaž a nie je tu nutná údržba. Substrát o sile 2–5 cm umožňuje život len ​​skutočne odolným rastlinám. Burinu ani náletové dreviny tu spravidla neprežijú. Na týchto strechách dochádza len k čiastočnému zadržaniu dažďovej vody. Osvedčili sa tu výsadby kosatca zakrpateného (Iris pumila), rôznych rozchodníkov(Sedum), netraskov (Sempervivum), cesnakov (Allium) a pažítky (Allium schoe noprasum). Z tráv toto extrémne stanovište znáša iba kostrava pichľavá(Festuca punctoria).

Šikmé zelené strechy

Šikmé zelené strechy sú náročné na realizáciu a nie vždy je u nich možné, vzhľadom na použité materiály, hovoriť o šetrnej technológii voči životnému prostrediu. Zelená strecha predstavuje technológiu priaznivú pre životné prostredie – je to spôsob, ako aspoň kúsok zastavané plochy vrátiť prírode. A môže sa začať v malom, napríklad ozelenením vtáčej búdky, hmyzieho hotela, záhradného WC alebo králikárne či drevníka. Ozeleniť možno aj prístrešok na popolnice alebo kaplnku s elektromerom či plynomerom. Zelenú strechu má ten, kto myslí na budúcnosť.