Špecifický cieľ č. 4.2.1:
Zvýšenie podielu obyvateľstva so zlepšeným zásobovaním pitnou vodou a odvádzanie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou bez negatívnych dopadov na životné prostredie
Základným koncepčným materiálom pre riešení aktivít v oblasti čistenia a likvidácie odpadových vôd je Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR, ako aj krajské plány rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Rámcovým východiskom uvedených aktivít ako aj riešenia problematiky zvýšenia dostupnosti zdrojov podzemných vôd pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je Vodný plán Slovenska, ktorý obsahuje plán manažmentu správneho územia povodia Dunaja a plán manažmentu správneho územia povodia Visly, Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 279/ 2011 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Vodného plánu Slovenska obsahujúca program opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Vzhľadom k tomu, že cieľom aktivít zameraných na zlepšenie prístupu obyvateľstva k pitnej vode prostredníctvom vodárenských zdrojov je zároveň prispieť k adaptácii na nepriaznivé vplyvy zmeny klímy, ďalším koncepčným dokumentom, z ktorého sa vychádza je Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Uvedený dokument o. i. poukazuje na tie vplyvy zmeny klímy, ktoré môžu spôsobovať významný nedostatok vody.
Špecifický cieľ je zameraný na podporu aktivít, ktoré vedú k zníženiu znečistenia podzemných a povrchových vôd v dôsledku nedostatočného odvádzania a čistenia odpadových vôd a k zvýšeniu počtu obyvateľov zásobovaných kvalitnou pitnou vodou z verejných vodovodov. Na existujúcich kanalizačných systémoch evidujeme nedostatky, ku ktorým možno zahrnúť napr. časté zaústenie väčších profilov stôk do menších, ako následok dodatočného budovania privádzačov do ČOV, predimenzované profily zberačov, v ktorých sedimentuje znečistenie, vybudované v dôsledku veľkorysých prognóz rozvoja miest a iné.
Z pohľadu kvality vodovodnej siete evidujeme nedostatky vo vodovodných radoch, časté sú poruchy na prívodoch vody, ale aj na vodovodných sieťach, čo nepriaznivo vplýva jednak na plynulosť dodávky vody spotrebiteľom, ale aj na vývoj strát vody. Zvýšené požiadavky sú aj na vybavenie úpravní vody, ich modernizáciu a zvýšenie účinnosti procesu úpravy vody.
Špecifický cieľ č. 4.2.1 sa dosiahne realizáciou nasledovných aktivít:
- rekonštrukcia prívodov vody, vodovodných sietí, objektov a zariadení verejného vodovodu v obciach okrem prípadov intenzifikácie a modernizácie úpravní povrchových vôd pre veľkokapacitné zdroje, ktoré sú predmetom podpory v rámci OP KŽP,
- rekonštrukcia stokovej siete, objektov a zariadení verejnej kanalizácie v obciach,
- budovanie verejných vodovodov, okrem prípadov ich súbežnej výstavby s výstavbou verejnej kanalizácie v aglomeráciách nad 2 000 EO podľa aktualizovaného Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS,
- budovanie verejných kanalizácií a budovanie a rekonštrukcia čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách do 2 000 EO, a to v obciach od 1 000
do 2 000 obyvateľov s výnimkou obcí začlenených do aglomerácií do 2 000 EO s vybudovanou stokovou sieťou min. na 80 % celej predmetnej aglomerácie alebo do aglomerácií do 2 000 EO, ktoré zasahujú do chránených vodohospodárskych oblastí, v ktorých sú veľkokapacitné zdroje podzemných vôd, kde nebol identifikovaný dobrý stav vôd alebo bol identifikovaný vodný útvar ako rizikový,
- rekonštrukcia existujúcich vodárenských zdrojov podzemných vôd pri súčasnom zabezpečení splnenia požiadaviek na ich kvalitatívnu a kvantitatívnu ochranu;
- intenzifikácia (v limitovaných prípadoch vedúca k rozšíreniu kapacity) existujúcich vodárenských zdrojov so zohľadnením kvantitatívneho stavu daného vodného útvaru pri súčasnom zabezpečení splnenia požiadaviek na jeho kvalitatívnu a kvantitatívnu ochranu;
- budovanie nových vodárenských zdrojov podzemných vôd a to v limitovaných prípadoch, keď nie je technicky a/alebo ekonomicky efektívne zásobovať obyvateľov obce pitnou vodou z existujúcich vodárenských sústav v ich bilančnom dosahu.
Výstavba kanalizačných sietí a budovanie alebo rekonštrukcia ČOV bude podporovaná v aglomeráciách do 2 000 EO, a to v obciach od 1 000 do 2 000 obyvateľov, okremaktivít na výstavbu ČOV v prípadoch, ak už je vybudovaná stoková sieť min. na 80 % celej predmetnej aglomerácie, ako aj aktivít na výstavbu stokovej siete a ČOV v chránených vodohospodárskych oblastiach, v ktorých sú veľkokapacitné zdroje podzemných vôd, kde nebol identifikovaný dobrý stav vôd alebo bol identifikovaný vodný útvar ako rizikový, ktoré budú predmetom podpory z OP KŽP. Popri aglomeráciách nad 2 000 EO je potrebné zabezpečiť zlepšenie zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd aj v aglomeráciách do 2 000 EO, konkrétne v obciach od 1 000 do 2 000 obyvateľov. V rámci veľkostnej kategórie obcí evidujeme 162 obcí, ktoré nemajú vybudovanú stokovú sieť ani ČOV a 34 obcí bez stokovej siete alebo ČOV (príloha č. 12.33).
Podpora výstavby verejnej kanalizácie prostredníctvom IROP tak spoločne s aktivitami OP KŽP (investičnej priority 2 prioritnej osi 1) komplementárne prispieva k plneniu cieľov Rámcovej smernice o vode (2000/60/ES). Rekonštrukcia kanalizačných sietí bude podporovaná v rámci obcí všetkých veľkostných kategórií.
Z pohľadu podpory vodárenských zdrojov budú uprednostnené projekty rekonštrukcie existujúcich vodárenských zdrojov pred výstavbou nových vodárenských zdrojov. Projekty výstavby nových vodárenských zdrojov budú realizované v útvaroch podzemných vôd v aspoň dobrom stave, pričom realizácia oprávnených aktivít nemôže viesť k zhoršeniu kvantitatívneho stavu útvaru podzemnej vody. Pre projekty budovania nových vodárenských zdrojov platí, že ich realizácia bude oprávnená v prípade, ak nie je technicky a/alebo ekonomicky efektívne zásobovať obyvateľov obce pitnou vodou z existujúcich vodárenských sústav v ich preukázanom bilančnom dosahu. Navrhovaná intenzifikácia a využívanie nových vodárenských zdrojov z podzemných vôd v žiadnom prípade nemôže viesť k zhoršeniu stavu vôd postihnutých vodných útvarov. Obe predmetné aktivity môžu byť odôvodnené iba na základe analýzy vyplývajúcej z príslušného plánu manažmentu povodia.
Pri posudzovaní možností využívania nových zdrojov podzemných vôd je potrebné vychádzať z hodnotenia kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd, ktoré vyplynulo z požiadavky rámcovej smernice o vode 2000/60/ES. Uvedená smernica stanovila ako základný ukazovateľ ustálený režim hladiny podzemnej vody, resp. výdatnosť prameňa a rozšírila hodnotiaci proces o nasledovné testovacie kritériá – bilancovanie množstva podzemných vôd, hodnotenie zmien režimu podzemných vôd, hodnotenie miery vplyvu odberov podzemných vôd na terestrické ekosystémy závislé od podzemných vôd a pod. Na základe hodnotenia boli identifikované útvary podzemných vôd v zlom kvantitatívnom stave, pre ktoré sa vo Vodnom pláne Slovenska navrhli opatrenia ako sú napr. regulácie odberov, integrovaný manažment vodných zdrojov a ďalšie opatrenia.
Oprávnení prijímatelia pre špecifický cieľ č. 4.2.1:
- verejný sektor (obce, združenia obcí),
- vlastníci verejných vodovodov a/alebo verejných kanalizácií podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
- právnické osoby oprávnené na podnikanie v oblasti verejných vodovodov a/alebo verejných kanalizácií vymedzené v zákone o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Cieľové skupiny pre špecifický cieľ č. 4.2.1:
- obyvatelia SR a ďalšie subjekty (t.j. odberatelia pitnej vody) pôsobiaci na území daného projektu a producenti komunálnych odpadových vôd pôsobiaci na území daného projektu).
Cieľové územie pre špecifický cieľ č. 4.2.1:
celé územie SR okrem Bratislavského kraja.