V piatok 9. februára 2018 ubehne presne 222 rokov od narodenia svokra Jozefa Miloslava Hurbana národovca Samuela Jurkoviča.
Rodák z Brezovej pod Bradlom (okres Myjava) sa narodil 9. februára 1796. Základnú školu navštevoval okrem iného aj v rodnej Brezovej a ako učiteľ dlhoročne pôsobil okrem Sobotišťa aj v Novom Meste nad Váhom. V čase povstania 1848/1849 sa aktívne zúčastňoval na jeho príprave. Po jeho potlačení krátko pôsobil u našich českých bratov. Až keď bola revolúcia porazená nadobro, vrátil sa do Brezovej pod Bradlom, kde 10 rokov zastával pozíciu notára. V roku 1859 ho vtedajšie úrady ako jedného z účastníkov revolučných udalostí predčasne penzionovali.
Priekopník družstevníctva na Slovensku i európskom kontinente
Učiteľský stav nebol jediným, o ktorý sa plne zaujímal. V strede jeho neúnavnej práce bol aj vtedajší hospodársky a kultúrny život širokého okolia. V Sobotišti sa napríklad zaslúžil o vytvorenie druhého úverového ľudového družstva v Európe a prvého na európskom kontinente, ktorý pod názvom Spolok gazdovský poskytoval pôžičky či umožňoval sporenie. Pôžičky spolku putovali usilovným remeselníkom na rozširovanie ich dielní alebo zlepšovanie výroby. Lacný úver pre členov i nečlenov bol možný vďaka pravidelnému sporeniu či prostredníctvom vkladania úspor do družstevnej pokladne. „Jeho založením Jurkovič zabezpečil prežitie poctivých remeselníkov vďaka lacným úverom a ochránil ich tak pred úžerníkmi ponúkajúcimi často aj 50% úroky,“ vyzdvihol Jurkovičov prínos trenčiansky župan Jaroslav Baška. Žiadateľom úveru sa mohol stať iba mravne a čestne žijúce človek, ktorý sa vyhýbal opilstvu, nočnému túlaniu a hraniu kariet.
Týmto svojím činom sa zaslúžil o zápis do dejín svetového družstevníctva. Vďaka vzoru svojpomocného družstva Jurkoviča sa zakladanie gazdovských spolkov rozšírilo po celom Slovensku. Hoci Spolok gazdovský zanikol po šesťročnom fungovaní, natrvalo položil základy slovenského úverového družstevníctva.
Svojou troškou prispel tiež k rozvoju národného povedomia
Zásluhy ako zakladanie čitateľských spolkov, knižníc či nedeľných škôl, ktorých rozmer i počet ešte rozšíril aj jeho zať J. M. Hurban, neboli cudzie ani Samuelovi Jurkovičovi. Spoločne s prvým predsedom Slovenskej národnej rady v roku 1841 založili Slovenské národné divadlo nitrianske, ktoré sa onedlho stalo vzorom pre postupne sa rozvíjajúce ochotnícke divadlo na Slovensku. A práve ochotnícke divadlo v Sobotišti hrané prvýkrát po slovensky spojilo jednu z troch dcér Samuela Jurkoviča Novomešťanku Aničku Jurkovičovú, prvú slovenskú ochotnícku divadelníčku, s rodákom z Beckova Hurbanom.
Jurkovičova všestranná kultúrno-osvetová práca sa premietla aj do zvýšenia úrovne dedinských škôl. Okrem toho bol pravidelným prispievateľom do Slovenských pohľadov, Obzoru či Cirkevných listov. Z jeho niekoľkých odborných pedagogických kníh je popri učebniciach pre slovenské vidiecke školy najcennejšia rukopisná kronika Bibliographiae Rectorum Scholae evangelicae aug. Conf. Addictorum Szabatistensis.
Sily národu i v neľahkých časoch
Počas revolučných rokov 1848/1849 sa Samuel Jurkovič naplno zapojil do úsilia štúrovcov vybojovať pre Slovákov svojbytnosť, a to tým, že sa stal jedným z členov Slovenskej národnej rady založenej na Myjave. Po boku svojho vtedy už zaťa J. M. Hurbana sa stal účastníkom revolučného povstania bojujúceho za lepšie postavenie slovenského národa v mnohonárodnostnej Habsburskej monarchii. Ako spolutvorca Nitrianskych žiadostí slovenského národa sa postavil za konkrétne národné a sociálne požiadavky Slovákov. Hurbanov text žiadostí z Nitrianskej stolice sa onedlho stal predlohou pre národnorevolučný program Žiadosti slovenského národa. Neskôr sa tiež Jurkovič stal spoluzakladateľom prvej celoslovenskej kultúrnej ustanovizne – Matice slovenskej.
Národovec Samuel Jurkovič zomrel v Brezovej pod Bradlom, kde je na miestnom cintoríne aj pochovaný. V Sobotišti, kde dlhé roky pôsobil ako pedagóg, sa s osobnosťou priekopníka slovenského a európskeho družstevníka môžete oboznámiť v Družstevnom múzeu Samuela Jurkoviča. Jeho najznámejšia socha a pomník s bustou stojí dnes v bratislavskom Ružinove. Na rodáka nezabúdajú ani Brezovčania, pamätník stojí neďaleko jeho dnes už neexistujúceho rodného domu. Odhalený bol 9. februára 1996, v deň 200. výročia narodenia Samuela Jurkoviča. „Brezová pod Bradlom je naozaj posiata rôznymi pamätníkmi venovanými významným ľuďom, vrátane Samuela Jurkoviča. Títo ľudia pomohli pozdvihnúť región aj celé Slovensko a myslím si, že aj súčasné generácie si môžu z týchto ľudí brať len pozitívny príklad,“ povedal predseda TSK Jaroslav Baška.
Komentár:
Samuel Jurkovič sa oženil s Katarínou Fialovou, s ktorou mal tri dcéry. Jednou z nich bola aj prvá slovenská ochotnícka divadelníčka Anička Jurkovičová, ktorá si zobrala za muža prvého podpredsedu Slovenskej národnej rady Jozefa Miloslava Hurbana. Spolu mali 9 detí, medzi nimi aj Svetozára Hurbana Vajanského.
Druhá spoločná dcéra Samuela Jurkoviča a jeho ženy Kataríny Emília Jurkovičová bola matkou Dušana Jurkoviča, uznávaného slovenského architekta, ktorý je autorom Mohyly M. R. Štefánika na Bradle.
Tretia dcéra Samuela a Kataríny Juliana Jurkovičová si vzala za muža farára Daniela Slobodu.
