Pričinil sa o organizovanie prvých slovenských spolkov miernosti, v rámci ktorých bojoval proti alkoholizmu, v hlbockom kostole je doteraz obraz, ktorý objednal vo Viedni za 1000 zlatých.
Je otcom spisovateľa Svetozára Hurbana-Vajanského, spolu so Štúrom a Hodžom sa pričinil o uvedenie novej spisovnej slovenčiny a bol prvým predsedom národnej rady. Takto poznajú Jozefa Miloslava Hurbana, ktorého 200. výročie narodenia si pripomíname tento rok, už aj žiaci na základných školách. Prečo však časy strávené na škole v Trenčíne nazval najbolestivejšou kapitolou života a z akého dôvodu zvolal obyvateľov Hlbokého do kostola aj s pohármi na alkohol?
Kodifikátor, ktorý podľahol maďarčine
Hurban získal základné vzdelanie v rodičovskom dome, keďže pochádzal z učiteľskej rodiny. Následne odišiel do školy do Trenčína, pričom tieto časy označil za najbolestivejšiu kapitolu svojho života. Dôvod bol prostý – nestotožňoval sa so zastaralými metódami, ktoré trenčianska škola kládla do popredia, a tiež s maďarčinou, ktorá bola popri latinčine povinným predmetom. Po rokoch strávených pod hradom Matúča Čáka chcel pokračovať v štúdiu v Nemecku, no pre nedostatok financií sa musel uskromniť s lýceom v Bratislave. A hoci Hurbana poznáme ako jedného z popredných predstaviteľov slovenského povstania, na spomínanom lýceu podľahol maďarským ideám, nakoľko ho prednášky sympatizantov maďarskej strany oslovili viac ako výklady vlastencov.
Bojovník proti závislosti od alkoholu
„Prebudiť“ ho dokázal až Ľudovít Štúr. Hurban sa následne pričinil o organizovanie prvých slovenských čitateľských krúžkov, nedeľných škôl, divadelných predstavení a tiež spolkov miernosti. Cieľom týchto spolkov bolo bojovať proti alkoholizmu a svoju ráznosť preukázal aj počas pôsobenia v Hlbokom. Obyvateľov totiž zvolal do kostola aj s ich obľúbenými pohármi, ktoré museli pred oltárom rozbiť a prisahať, že už nebudú piť tvrdý alkohol.
V júni 1840 bol ordinovaný za evanjelického kňaza, no spočiatku s výberom svojho povolania nebol vnútorne stotožnený. Oporou v náročných začiatkoch kňazského povolania mu nemohol byť ani otec a ani matka, nakoľko obaja rodičia zomreli šesť, resp. sedem rokov pred tým na choleru. Stál pri ňom ale nevlastný brat Imrich. Hurbanova matka mala totiž pred Pavlom Hurbanom prvého muža, s ktorým mala dve deti – Katarínu a spomínaného Imricha. Až keď jej prvý muž zomrel a ona sa stala vdovou, vzala si Pavla, s ktorým mala okrem Jozefa Miloslava Hurbana aj dcéru Teréziu Zuzanu.
Hurban bol prvý, kto uviedol Štúrovu slovenčinu do literárneho života, no počas svojej tvorby používal viacero pseudonymov. Medzi tie najznámejšie patrí J. L. Trenčiansky, Ľudevít J. Trenčiansky, Ludevít Pavlovič, M. Selovský. M. z Bohuslavíc či Slavomil F. Kořennatý.
Z dreva pre školu šibenica, Hurban ukrytý vo voze
V októbri 1845 si Jozef Miloslav Hurban vzal za ženu Aničku Jurkovičovú, s ktorou mal 9 detí (4 dcéry, 5 synov). O tri roky neskôr vybavil pre novú školu drevo, no gardisti sa ho rozhodli použiť inak – pred farou postavili šibenicu. Tehotnej Aničke narozprávali, že Hurbana, na ktorého bol vydaný zatykač, chytili a idú ho popraviť. Pod visiaci povraz naozaj priniesli dobitého muža, no Anička si v poslednej chvíli všimla, že to nie je jej muž, ale kočiš. Spomínaní gardisti si na Hurbana brúsili zuby naďalej, no vďaka bystrému nápadu sa mu pred nimi podarilo ujsť – ľahol si na voz a sedliaci ho prikryli korytom, na ktoré následne nakydali hnoj.
Hurban za celý život dostal napriek svojej aktivite iba jedno oficiálne uznanie, a síce čestný doktorát teológie od univerzity v Lipsku. V Hlbokom, v ktorom pôsobil ako evanjelický kňaz, je doteraz obraz s námetom Kristovho zázraku, keď tíší vlny Galilejskeho mora. Hurban ho objednal vo Viedni u srbského maliara za 1000 zlatých.
Viac o Hurbanovi sme napísali:
Spoznajte miesta Trenčianskeho kraja, kde si môžete pripomenúť život Jozefa Miloslava Hurbana
Prvý predseda Slovenskej národnej rady by tento rok oslávil 200. narodeniny
Zdroj foto: http://www.postoveznamky.sk